Kuvajt

Úradný názov: Dualat al-Kuvajt (Kuvajtský štát)
Počet obyvateľov: 2 111 561 (z toho je 1 159 913 cudzincov)
Rozloha: 17 820 km štvorcových
Hustota zaľudnenia: 119 obyv./ km štvor.
Hlavné mesto: Kuvajt (s predmestiami 1 000 000 obyvateľov)
Úradný jazyk: arabčina
Mena: 1 kuvajtský dinár = 1 000 filsov
Ozbrojené sily: 41 500 osôb
Pozemné vojsko: 30 000 osôb

Štát leží pri severozápadnom cípe Perzského zálivu. Vypĺňa ho plochá púšť a step s niekoľkými oázami a jedným veľkým mestom. Podnebie má horúce, tropické, v lete dosahuje teplota až 50°C. Nie sú tam nijaké vodné toky a voda sa získava odsoľovaním morskej vody z Perzského zálivu. Poľnohospodárstvo takmer nejestvuje. Bohatstvo krajiny spočíva vo veľkých zásobách ropy. V ťažbe na jedného obyvateľa je Kuvajt na poprednom mieste vo svete. Vyťažená ropa sa v Kuvajte z časti rafinuje a vyváža z Miná al-Ahmadí, významného svetového ropného prístavu pre zaoceánske lode. Veľké zásoby zemného plynu sa zatiaľ naplno nevyužívajú.
Štát venuje veľké čiastky zo ziskov na verejnú výstavbu hlavného mesta, na dopravu a služby obyvateľstvu, a pritom nevyberá dane z príjmov. Školstvo, zdravotníctvo, elektrina, zemný plyn a voda sú tam bezplatné. Dovážaný tovar (ktorého je veľa) je veľmi lacný, pretože nie je zdanený. Štátne a súkromné príjmy plynú takmer výhradne z ťažby ropy. Na jedného obyvateľa pripadá jeden z najväčších osobných príjmov na svete.

Kuvajtské obyvateľstvo možno deliť na arabsky hovoriacich rodených Kuvajťanov (asi 40%) a na prisťahovalcov, z ktorých väčšina sídli v krajine len prechodne – ide o občanov iných arabských krajín, o Indov, Pakistancov a Iráncov.
V hlavnom a vlastne jedinom kuvajtskom meste žije tretina všetkého obyvateľstva. V modernom veľkomeste s prepychovými predmestskými štvrťami sídli šejk, centrálne úrady a univerzita (založená roku 1967). V jeho blízkosti je prístav Miná al-Ahmadí. V Perzskom zálive leží aj ostrov Fajlaka s cennými archeologickými vykopávkami.
Od roku 1871 sa oblasť Kuvajtu definitívne stala súčasťou Osmanskej ríše. Veľmi dôležité pre neskorší vývoj v tejto oblasti bolo to, že v tej dobe bola oblasť Kuvajtu súčasťou provincie Basra. Prvé britské geologické prieskumy odhalili na konci 90. rokov 19. storočia ložiská ropy. Po jednaniach britskej vlády s vládcom Osmanskej ríše bolo územie prevedené pod správu Veľkej Británie. Od roku 1899 je územie oficiálne pod britským protektorátom. Ťažba a vývoz ropy z Kuvajtu cez Suez výrazne pomohla britskému priemyslu na začiatku 20. storočia. Po 2. sv. vojne začali v oblasti rásť protibritské politické hnutia podporované miestnymi šejkmi. 25. februára 1950 bola zemi udelená od Veľkej Británie čiastočná autonómia, ktorú predovšetkým uvítali miestni šejkovia. Tento postup zabezpečil v oblasti relatívny pokoj po celé 50. roky 20. storočia.

Nezávislosť na Veľkej Británii získala zem 19. júna 1961. Po vyhlásení nezávislosti oznámil 25. júna 1961 vtedajší iracký vodca generál KÁSSIM rozhodnutie obsadiť Kuvajt a pripojiť ho k provincii Basra. Kuvajtský Emir ako najvyšší zvolený z rady miestnych šejkov požiadal o britskú vojenskú pomoc. Do Kuvajtu sa tak presunuli 2 britské oddiely námorných commandos, 1 výsadkový, tankový a mechanizovaný britský prápor a 1 prápor delostrelectva. Táto demonštrácia tak našťastie odradila generála Kássima od jeho plánov. V roku 1965 sa kuvajtským Emirom stal SABAH as-SALIM as-SABAH. Ten zabezpečil, aby sa Kuvajt mohol bez problémov demokraticky a ekonomicky rozvíjať. V roku 1973 sa Kuvajt zúčastnil blokovania obchodu s ropou v rámci OPEC, ktorá neskôr vyústila do ropnej krízy v Západnej Európe a v USA.

V roku 1977 kuvajtský Emir zomrel a novým Emirom sa v decembri 1977 stal JABIR al-AHMAD al-JABIR al-SABAH, ktorý je Emirom aj v súčasnosti. Po roku 1988 vzrástlo na kuvajtsko- irackej hranici napätie, ktoré bolo vyprovokované irackými armádnymi silami. V roku 1989 iracký vodca SADDÁM HUSAJN prehlásil Kuvajt za provinciu patriacu historicky k Irackej Basre. Medzinárodné spoločenstvá a OSN nevedia vyriešiť tento problém. Tlak na Kuvajt sa neustále zvyšuje. Na začiatku roku1990 prenikli do Kuvajtu Iracké zelené barety a Iracká tajná polícia. Jej cieľom bolo zaistiť, aby sa kuvajtská armáda nezmohla na žiadny odpor. 2.augusta1990 bol Kuvajt obsadený irackou armádou.

Našťastie sa na poslednú chvíľu kuvajtskému Emirovi podarilo spolu s rodinou a niekoľkými vládnucimi činiteľmi ujsť z krajiny. Rezolúcia OSN a RB OSN, ktorá nariaďovala irackej armáde, aby opustila Kuvajt nebola účinná a bola doslova zmetená zo stola. V Saudskej Arábii sa dokonca roku 1990 podarilo zhromaždiť 500 000 vojakov zo 40 krajín sveta v rámci medzinárodnej protiirackej koalície. Zaujímavosťou môže byť, že na oslobodení Kuvajtu sa podieľalo najväčšie množstvo špeciálnych jednotiek (odhaduje sa až 16 000 vojakov rôznych commandos). 17. januára 1991 po vypršaní ultimáta pre irackú armádu boli otvorené hromadné vzdušné údery, ktoré nepretržite trvali celý týždeň. 24. januára bol otvorený pozemný útok s viac ako 450 000 vojakov, čo vyžadovalo veľké úsilie na koordináciu bojovej činnosti všetkých týchto jednotiek. Za 4 dni bolo dobyté hlavné mesto Kuvajt a Kuvajt bol oslobodený. Vojna si vyžiadala 80 mŕtvych na strane medzinárodnej vojenskej koalície a 147 000 mŕtvych na strane irackej armády.

Terajším premiérom krajiny je Emirov nástupnícky princ SAAD al-ABDALLAH al-SABAH. Parlamentné voľby v krajine sa konajú každé 4 roky. V parlamente prevažujú Beduíni a Obchodníci, ale sú tam aj zástupcovia Šiitov a Sunitov. Budúce voľby by sa mali konať v júli 2003.