Ešte síce treba urobiť sadovú úpravu, ktorá zároveň skrášli aj okolie základnej školy, kde je vlastne amfiteáter postavený, ako aj sanitárne zariadenia, ale to už závisí od prílivu ďalších finančných prostriedkov. Amfiteáter má kapacitu 500 miest na sedenie, s možnosťou rozšírenia o ďalších 100 miest a veľké javisko, ktoré vyhovuje zaužívaným normám,” spokojne a s jemu vlastnou skromnosťou hovorí starosta Hamran. Dulovčania za pomerne krátky čas vystavali amfiteáter a z malej južnoslovenskej obce urobili mekku detského folklóru. Ako sa to vlastne podarilo, pýtame sa pána starostu: “Keď sme si zohľadnili možnosti a určili ciele, bolo nám jasné, že to, čo ešte potrebujeme a čo je vlastne základnou podmienkou, je porozumenie medzi poslancami obecného zastupiteľstva a porozumenie medzi občanmi. Dnes môžem s potešením vyjadriť vďaku všetkým Dulovčanom, ktorí priložili ruku k dielu - s výsledkom môžeme byť nielen spokojní, ale aj pyšní.”

V nedeľné predpoludnie, potom ako Anton Hlinka, spolu s obecným farárom Františkom Mrkvom a misionárom v brazílskej Transamazónii Gašparom Habarom, inak rodákom z Duloviec, vysvätil amfiteáter, pásku slávnostne prestrihla zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov (DZS) Mária Katarína Hrkľová. Na otázku, čo vedie DZS k organizovaniu takýchto podujatí, odpovedala: “DZS ako jeden z hlavných organizátorov dulovského festivalu aj týmto spôsobom napĺňa svoje poslanie, prezentovať kultúru zahraničných Slovákov v Slovenskej republike. Detstvo je bezpochyby tým najkrajším a najpodnetnejším vekom človeka. Verím, že krásu týchto dní si naši rodní zo sveta nadlho uchovajú vo svojich srdciach, vo svojich spomienkach - a že sa vždy budú vracať k duchovným žriedlam slovenskej kultúry - slovenskému folklóru. Dnes už môžeme konštatovať, že kým sme vlani len s veľkou dávkou optimizmu dúfali, - že toto “dulovské novorodeniatko”, ako sme mu minulý rok hovorili, - vyrastie v tradičné stretávanie sa detských folklórnych súborov zo Slovenska i zo sveta, - dnes už s istotou a pýchou môžeme povedať, že sa Dulovce stali “malou Detvou na slovenskom juhu.”.