1. Čelná karpatská priehlbina lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany. Na našom území sa nevyskytuje. Prechádza Moravou, odkiaľ pokračuje do Sliezska a Poľska. Má nížinaté územie, ktoré budujú nespevnené alebo slabo spevnené usadené horniny neogénu ako íly, piesky a štrky.

2. Flyšové pásmo tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína sa Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravu poza Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska.
Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Najvyššie pohoria a vrchy su utvorené z odolnejších pieskovcov, napr. Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko, Čergov,Bukovské vrchy. V menej odolných ílovcoch vyerodovali rieky doliny a brázdy, napr. dolina Kysuce, Torysy, Cirochy. Vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú s nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd. Chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.

3. Bradlové pásmo predstavuje úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie Karpaty od Vnútorných . Začína sa pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine. Odtiaľ prechádza cez Biele Karpaty, kde vynikajú Vršatské bradlá, pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska. Na naše územie sa vracia pri Dunajci, kde buduje Pieniny.

4. Jadrové pohoria a Slovenské rudohorie sa rozprestierajú v strednej časti Západných Karpát. Predstavujú mozaiku pohorí a kotlín od Malých Karpát cez Strážovské vrchy. Malú a Veľkú Fatru a Nízke Tatry až po Slovenské rudohorie. Základ geologickej stavby pohorí – jadro – tvoria žuly, granodiority a rozličné premenené horniny (ruly,svory,fylity). Sú to obvykle najvyššie chrbty pohorí. Obsahujú rudy železa, medi, antimónu, ďalej azbest, magnezit a mastenec. Z nerastných surovín vynikajú bohaté zásoby vápenca, ktorý sa využíva na výrobu cementu, vápna, ako stavebný kameň a v hutníctve. Niektoré okrajové časti jadrových pohorí a kotliny na ich severnom okraji boli v paleogéne zaliate morom. V ňom sa usadzovali zlepence, vápence, pieskovce a ílovce. Tieto horniny sa označujú ako centrálnokarpatský paleogén.

5. Sopečné pohoria sa tiahnu po oboch stranách stredného Hrona v oblasti Slovenského stredohoria. Pohoria budujú lávové andezity, ryolity,dacity a bazalty. Zo sopečného popola a kameňov vznikli tufy a sopečné brekcie. V okolí Banskej Štiavnice sa vyskytujú olovnato-zinkovo-strieborné rudy. Kremenné žily v okolí Kremnice obsahujú zlato a antimonit. Andezity a bazalty sa ťažia na stavbu ciest a domov.

6. Neogénne kotliny vznikli poklesom v mladších treťohorách. Na južnom okraji Karpát sa takto utvorili rozsiahle kotliny: Viedenská kotlina (jej súčasťou je Záhorská nížina), Malá dunajská kotlina (jej súčasťou je Podunajská nížina), a Veľká dunajská kotlina (jej súčasťou je Východoslovenská nížina).
V moriach, ktorých zálivy zasahovali do Karpát, a neskôr v jazerách sa usadzovali niekoľko sto až tisíc metrov mocné sedimenty štrkov, pieskov, ílov a sopečných tufitov. Tieto sedimenty sú mladé, preto zostali nespevnené.

Rozkladom drobných morských organizmov sa v nich vytvorili ložiská ropy pri Gbeloch a plynu pri Lábe na Záhorskej nížine. Pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom Krtíši vznikli ložiská hnedého uhlia a lignitu. V Solivare pri Prešove a Zbudzi na Východoslovenskej nížine sa vyskytujú ložiská soli. Neogénne íly sú surovinou na výrobu tehál a keramických výrobkov.