Reliéf

Základné tvary povrchu Slovenska sa vytvorili vrásnením, zdvihom a poklesom krýh, ktoré vyformovali väčšinu našich pohorí a kotlín. Na endogénno vytvorený reliéf pôsobili dlhé obdobie exogénne pochody. Tie detailnejšie rozčlenili povrch. Podľa prevládajúceho geomorfologického činiteľa možno u nás vyčleniť tieto typy reliéfu: ľadovcový, veterný, riečny a antropogénny.

Ľadovcový reliéf sa vytváral v starších štvrtohorách, keď sa podnebie ochladilo. V severnej Európe sa rozprestieral veľký pevninský ľadovec až po Karpaty. Tie zabránili jeho rozšíreniu na juh. V nadmorských výškach nad 1 700 metrov nad morom bol v našich pohoriach sneh po celý rok. Hromadením snehu sa vytvárali horské ľadovce. V záveroch dolín, sa vytvorili ľadovcové kotly-kary. Pohybom , tečením ľadovca vznikli ľadovcové doliny-trógy-s priečnym profilom v tvare písmena U. Do dna dolín vyhĺbili ľadovce panvy, ktoré vyplnili jazerá (plesá). Najznámejšie na našom území sú Popradské, Zelené, Veľké Hincovo a i. Cez skalné skoky, ktoré ľadovce vytvorili do dna a na stranách väčších dolín, pretekajú dnes vodopády. Ľadovce zúžili aj rázsocha a premenili ich na bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Horniny na povrchu rýchlo zvetrávali na piesok a prach. Tak vznikal veterný reliéf. Z naviatych pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy.

Najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, kde ich spevňuje borovicový porast. Pieskové pokrovy sa vyskytujú aj na niektorých miestach Podunajskej nížiny a Východoslovenskej. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše. Sú materskou horninou úrodných černozemí a hnedozemí.
Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, čím vytvorili v dolinách terasy a nivy. Napríklad Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave vytvoril 4 terasy a nivu. Pri vyústení z pohorí naniesli rieky náplavové kužele. Najväčší kužeľ vytvoril Dunaj pod Bratislavou.

Prieky prerezali cez odolné horniny (žuly, ruly, kremence, vápence, bazalty) úzke tiesňavy a kaňony. Tak sa prerezal Váh cez Malú Fatru, Hron cez Štiavnické vrchy, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny. Najlepšie vyvinutý krasový reliéf je v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muránskej planiny. Najznámejšie krasové útvary sú jaskyne, napr. Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Demänovské jaskyne, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny. Najvýraznejší antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín. Antropogénne formy vznikajú aj pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín. Veľa antropogénnych foriem vzniklo pri výstavbe komunikácií a priehrad. Sú to najmä násypy a zárezy.

Podľa členitosti povrchu sa rozlišuje 5 typov reliéfu: roviny, pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a veľhornatiny. Roviny tvoria 11 % rozlohy štátu. Vyskytujú sa popri riekach. Pahorkatiny zaberajú 39 % územia Slovenska. Tvoria dná kotlín a členitejšie časti nížin. Vrchoviny 26% sa nachádzajú v nižších častiach Karpát. Hornatiny 22% a veľhornatiny 2% tvoria najvyššie časti slovenskej klenby Karpát. Všetky pohoria a kotliny na našom území sú súčasťou Karpát. Z juhu slovenské Karpaty lemuje Panónska panva, ktorá zahŕňa všetky naše nížiny.

Panónsku panvu tvoria rozsiahle poklesnuté kotliny vnútri karpatského oblúka.
1. Časť Viedenskej kotliny, ktorá zasahuje na naše územie, sa nazýva Záhorská nížina.
2. Časť Malej dunajskej kotliny sa na našom území nazýva Podunajská nížina. Podľa členitosti jej reliéfu sa rozčleňuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu (Trnavská ,Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská).
3. Časť Veľkej dunajskej kotliny, ktorá siaha na naše územie, sa nazýva Východoslovenská nížina.
4. Vonkajšie Západné Karpaty sú budované flyšom. Na Slovensku sa začínajú Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou.
5. Vnútorné Západné Karpaty sú mozaikou pohorí a kotlín. Váh, Hron, Hornád a Ipeľ spájajú kotliny, čo zvýrazňuje pásmovú stavbu Karpát.