Geologický vývoj a reliéf Slovenska

Geologický vývoj

Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Karpatský oblúk sa rozdeľuje na Západné, Východné a Južné Karpaty. Na našom území sa rozprestierajú prevažne Západné Karpaty, len na východe Slovenska ležia Východné Karpaty. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Usadzovali sa tam horniny, ktoré boli niekoľkokrát zvrásnené a premenené na krištalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Vznikli tak zmiešaní horniny-mignatity. Kryštalické bridlice, granodiority, žuly a migmatity vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch v jadrových pohoriach. Koncom prvohôr a v druhohorách územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v triase, jure a kriede usadzovali mocné vrstva sedimentárnych hornín, z ktorých prevažovali vápence, dolomity a sliene. Menej zastúpené boli pieskovce a rozličné bridlice. Mohutnými tlakmi smerujúcimi od juhu boli druhohorné sedimenty stlačené. Tak sa utvorila najstaršia-centrálna časť Západných Karpát. Vznikli tak vrstvy striedajúcich sa zlepencov, ale hlavne pieskovcov a ílovcov , ktoré sa nazývajú flyš. Tieto horniny boli koncom paleogénu a začiatkom neogénu zvrásnené ďalšou fázou alpínskeho vrásnenia-vzniklo flyšové pásmo. Pri vrásnení flyšu boli na severnom okraji centrálnych Karpát z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce vrchnej kriedy a odolné jurské vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii, kým odolné vápence sa zachovali a výrazne vyčnievajú v teréne. Vzniklo úzke bradlové pásmo, ktoré ma zložitú tektonickú stavbu. Na začiatku neogénu sa na obvode flyšových Karpát usadzovali štrky a íly. Cez túto čelnú karpatskú priehlbinu sa v rámci ďalšej fázy alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty. Pri tomto vrásnení sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Z nich vznikli sopečné pohoria. Hlboké zlomy, ktoré vznikli na konci neogénu, rozlámali eróziou zarovnaný povrch na kryhy. Tam, kde kryhy poklesli, sú neogénne kotliny. V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách sa vytvorila súčasná riečna sieť. Rieky erodovali vzniknutý povrch a v znížených dolinách a kotlinách ukladali nánosy štrkov, pieskov a hlín. Vo vysokých pohoriach sa utvorili horské ľadovce, ktoré modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty(morény). Počas chladnej klímy viali silné vetry. Odnášali častice piesku a prachu, ktoré na iných miestach uložili ako viate piesky a spraše. Sú to štvrtohorné sedimenty, ktoré v rôznej miere pokrývajú staršie, čiže skôr vzniknuté horniny. Smerom od vonkajšej strany karpatského oblúka možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:
1. čelná karpatská priehlbina
2. flyšové pásmo
3. bradlové pásmo
4. jadrové pohoria a Slovenské rudohorie
5. sopečné pohoria
6. neogénne kotliny
1. Čelná karpatská priehlbina lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany. Na našom území sa nevyskytuje. Prechádza Moravou, odkiaľ pokračuje do Sliezska a Poľska. Má nížinaté územie, ktoré budujú nespevnené alebo slabo spevnené usadené horniny neogénu ako íly, piesky a štrky.

2. Flyšové pásmo tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína sa Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravu poza Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska.
Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Najvyššie pohoria a vrchy su utvorené z odolnejších pieskovcov, napr. Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko, Čergov,Bukovské vrchy. V menej odolných ílovcoch vyerodovali rieky doliny a brázdy, napr. dolina Kysuce, Torysy, Cirochy. Vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú s nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd. Chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.

3. Bradlové pásmo predstavuje úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie Karpaty od Vnútorných . Začína sa pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine. Odtiaľ prechádza cez Biele Karpaty, kde vynikajú Vršatské bradlá, pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska. Na naše územie sa vracia pri Dunajci, kde buduje Pieniny.

4. Jadrové pohoria a Slovenské rudohorie sa rozprestierajú v strednej časti Západných Karpát. Predstavujú mozaiku pohorí a kotlín od Malých Karpát cez Strážovské vrchy. Malú a Veľkú Fatru a Nízke Tatry až po Slovenské rudohorie. Základ geologickej stavby pohorí – jadro – tvoria žuly, granodiority a rozličné premenené horniny (ruly,svory,fylity). Sú to obvykle najvyššie chrbty pohorí. Obsahujú rudy železa, medi, antimónu, ďalej azbest, magnezit a mastenec. Z nerastných surovín vynikajú bohaté zásoby vápenca, ktorý sa využíva na výrobu cementu, vápna, ako stavebný kameň a v hutníctve. Niektoré okrajové časti jadrových pohorí a kotliny na ich severnom okraji boli v paleogéne zaliate morom. V ňom sa usadzovali zlepence, vápence, pieskovce a ílovce. Tieto horniny sa označujú ako centrálnokarpatský paleogén.

5. Sopečné pohoria sa tiahnu po oboch stranách stredného Hrona v oblasti Slovenského stredohoria. Pohoria budujú lávové andezity, ryolity,dacity a bazalty. Zo sopečného popola a kameňov vznikli tufy a sopečné brekcie. V okolí Banskej Štiavnice sa vyskytujú olovnato-zinkovo-strieborné rudy. Kremenné žily v okolí Kremnice obsahujú zlato a antimonit. Andezity a bazalty sa ťažia na stavbu ciest a domov.

6. Neogénne kotliny vznikli poklesom v mladších treťohorách. Na južnom okraji Karpát sa takto utvorili rozsiahle kotliny: Viedenská kotlina (jej súčasťou je Záhorská nížina), Malá dunajská kotlina (jej súčasťou je Podunajská nížina), a Veľká dunajská kotlina (jej súčasťou je Východoslovenská nížina).
V moriach, ktorých zálivy zasahovali do Karpát, a neskôr v jazerách sa usadzovali niekoľko sto až tisíc metrov mocné sedimenty štrkov, pieskov, ílov a sopečných tufitov. Tieto sedimenty sú mladé, preto zostali nespevnené.

Rozkladom drobných morských organizmov sa v nich vytvorili ložiská ropy pri Gbeloch a plynu pri Lábe na Záhorskej nížine. Pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom Krtíši vznikli ložiská hnedého uhlia a lignitu. V Solivare pri Prešove a Zbudzi na Východoslovenskej nížine sa vyskytujú ložiská soli. Neogénne íly sú surovinou na výrobu tehál a keramických výrobkov.
Reliéf

Základné tvary povrchu Slovenska sa vytvorili vrásnením, zdvihom a poklesom krýh, ktoré vyformovali väčšinu našich pohorí a kotlín. Na endogénno vytvorený reliéf pôsobili dlhé obdobie exogénne pochody. Tie detailnejšie rozčlenili povrch. Podľa prevládajúceho geomorfologického činiteľa možno u nás vyčleniť tieto typy reliéfu: ľadovcový, veterný, riečny a antropogénny.

Ľadovcový reliéf sa vytváral v starších štvrtohorách, keď sa podnebie ochladilo. V severnej Európe sa rozprestieral veľký pevninský ľadovec až po Karpaty. Tie zabránili jeho rozšíreniu na juh. V nadmorských výškach nad 1 700 metrov nad morom bol v našich pohoriach sneh po celý rok. Hromadením snehu sa vytvárali horské ľadovce. V záveroch dolín, sa vytvorili ľadovcové kotly-kary. Pohybom , tečením ľadovca vznikli ľadovcové doliny-trógy-s priečnym profilom v tvare písmena U. Do dna dolín vyhĺbili ľadovce panvy, ktoré vyplnili jazerá (plesá). Najznámejšie na našom území sú Popradské, Zelené, Veľké Hincovo a i. Cez skalné skoky, ktoré ľadovce vytvorili do dna a na stranách väčších dolín, pretekajú dnes vodopády. Ľadovce zúžili aj rázsocha a premenili ich na bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Horniny na povrchu rýchlo zvetrávali na piesok a prach. Tak vznikal veterný reliéf. Z naviatych pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy.

Najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, kde ich spevňuje borovicový porast. Pieskové pokrovy sa vyskytujú aj na niektorých miestach Podunajskej nížiny a Východoslovenskej. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše. Sú materskou horninou úrodných černozemí a hnedozemí.
Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, čím vytvorili v dolinách terasy a nivy. Napríklad Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave vytvoril 4 terasy a nivu. Pri vyústení z pohorí naniesli rieky náplavové kužele. Najväčší kužeľ vytvoril Dunaj pod Bratislavou.

Prieky prerezali cez odolné horniny (žuly, ruly, kremence, vápence, bazalty) úzke tiesňavy a kaňony. Tak sa prerezal Váh cez Malú Fatru, Hron cez Štiavnické vrchy, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny. Najlepšie vyvinutý krasový reliéf je v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muránskej planiny. Najznámejšie krasové útvary sú jaskyne, napr. Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Demänovské jaskyne, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny. Najvýraznejší antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín. Antropogénne formy vznikajú aj pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín. Veľa antropogénnych foriem vzniklo pri výstavbe komunikácií a priehrad. Sú to najmä násypy a zárezy.

Podľa členitosti povrchu sa rozlišuje 5 typov reliéfu: roviny, pahorkatiny, vrchoviny, hornatiny a veľhornatiny. Roviny tvoria 11 % rozlohy štátu. Vyskytujú sa popri riekach. Pahorkatiny zaberajú 39 % územia Slovenska. Tvoria dná kotlín a členitejšie časti nížin. Vrchoviny 26% sa nachádzajú v nižších častiach Karpát. Hornatiny 22% a veľhornatiny 2% tvoria najvyššie časti slovenskej klenby Karpát. Všetky pohoria a kotliny na našom území sú súčasťou Karpát. Z juhu slovenské Karpaty lemuje Panónska panva, ktorá zahŕňa všetky naše nížiny.

Panónsku panvu tvoria rozsiahle poklesnuté kotliny vnútri karpatského oblúka.
1. Časť Viedenskej kotliny, ktorá zasahuje na naše územie, sa nazýva Záhorská nížina.
2. Časť Malej dunajskej kotliny sa na našom území nazýva Podunajská nížina. Podľa členitosti jej reliéfu sa rozčleňuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu (Trnavská ,Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská).
3. Časť Veľkej dunajskej kotliny, ktorá siaha na naše územie, sa nazýva Východoslovenská nížina.
4. Vonkajšie Západné Karpaty sú budované flyšom. Na Slovensku sa začínajú Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou.
5. Vnútorné Západné Karpaty sú mozaikou pohorí a kotlín. Váh, Hron, Hornád a Ipeľ spájajú kotliny, čo zvýrazňuje pásmovú stavbu Karpát.