Geologický vývoj

Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Karpatský oblúk sa rozdeľuje na Západné, Východné a Južné Karpaty. Na našom území sa rozprestierajú prevažne Západné Karpaty, len na východe Slovenska ležia Východné Karpaty. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Usadzovali sa tam horniny, ktoré boli niekoľkokrát zvrásnené a premenené na krištalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Vznikli tak zmiešaní horniny-mignatity. Kryštalické bridlice, granodiority, žuly a migmatity vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch v jadrových pohoriach. Koncom prvohôr a v druhohorách územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v triase, jure a kriede usadzovali mocné vrstva sedimentárnych hornín, z ktorých prevažovali vápence, dolomity a sliene. Menej zastúpené boli pieskovce a rozličné bridlice. Mohutnými tlakmi smerujúcimi od juhu boli druhohorné sedimenty stlačené. Tak sa utvorila najstaršia-centrálna časť Západných Karpát. Vznikli tak vrstvy striedajúcich sa zlepencov, ale hlavne pieskovcov a ílovcov , ktoré sa nazývajú flyš. Tieto horniny boli koncom paleogénu a začiatkom neogénu zvrásnené ďalšou fázou alpínskeho vrásnenia-vzniklo flyšové pásmo. Pri vrásnení flyšu boli na severnom okraji centrálnych Karpát z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce vrchnej kriedy a odolné jurské vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii, kým odolné vápence sa zachovali a výrazne vyčnievajú v teréne. Vzniklo úzke bradlové pásmo, ktoré ma zložitú tektonickú stavbu. Na začiatku neogénu sa na obvode flyšových Karpát usadzovali štrky a íly. Cez túto čelnú karpatskú priehlbinu sa v rámci ďalšej fázy alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty. Pri tomto vrásnení sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Z nich vznikli sopečné pohoria. Hlboké zlomy, ktoré vznikli na konci neogénu, rozlámali eróziou zarovnaný povrch na kryhy. Tam, kde kryhy poklesli, sú neogénne kotliny. V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách sa vytvorila súčasná riečna sieť. Rieky erodovali vzniknutý povrch a v znížených dolinách a kotlinách ukladali nánosy štrkov, pieskov a hlín. Vo vysokých pohoriach sa utvorili horské ľadovce, ktoré modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty(morény). Počas chladnej klímy viali silné vetry. Odnášali častice piesku a prachu, ktoré na iných miestach uložili ako viate piesky a spraše. Sú to štvrtohorné sedimenty, ktoré v rôznej miere pokrývajú staršie, čiže skôr vzniknuté horniny. Smerom od vonkajšej strany karpatského oblúka možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:
1. čelná karpatská priehlbina
2. flyšové pásmo
3. bradlové pásmo
4. jadrové pohoria a Slovenské rudohorie
5. sopečné pohoria
6. neogénne kotliny