Grécko

Základné Údaje

Rozloha : 131 957 km2
Podnebie : nadmorská priemerné teploty ročne spadne
výška január júl zrážok
Thessaloniki 24m 6,1 C 27,4 C 453 mm
Atény 60m 8,8 C 26,5 C 402 mm
Najvyššia hora : Ólimbos (Olymp) 2917 m
Najdlhšia rieka : Aliákmon 297 km
Najväčší ostrov : Kréta 8 336 km2
Počet obyvateľov (1994) : 10 375 000
Štátne zriadenie : republika s jednokomorovým parlamentom
Ozbrojené sily : celkom 159 300; pozemné vojsko 113 000, letectvo 26 800, námorníctvo 19 500
Najväčšie mestá : Atény (hl. mesto) 3 200 000, Thessaloniki 435 000, Pireus 175 000
Úradní jazyk : gréčtina
Národnostné zloženie : Gréci 96 %, Macedónci 1,5 %, Turci 0,7 %, Albánci 0,6 %, ostatní 1,2 %
Oficiálne náboženstvo : východné (grécke) ortodoxné
Náboženská príslušnosť : ortodoxné 96 %, moslimské 1 %, ostatné 3%
Mena : 1 drachma
Hrubý domáci produkt (1993) : 80 mld. US dolárov
Hrubý domáci produkt na obyv. (1993) : 7 750 US dolárov
Nádej dožitia pri narodení : muži 74,7 roku, ženy 80 rokov

Postavenie

Grécko zaberá najjužnejšia časť Balkánskeho polostrova. Asi 15 % jeho územia tvoria ostrovy v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Pobrežie je preto veľmi členité, za Nórskom
najčlenitejšie v Európe. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom.

Povrch
Väčšinu Grécka vyplňujú hory, prevážne vápencové. Západnou polovicou územia prechádza pohorie Pindos, ktoré je pokračovaním Dinárskej sústavy z Albánska a Macedónska. Na severovýchode je časť gréckej Macedónie a Thrákie lemovaná pohorím Belasica, Pirin a Rodopy na bulharských hraniciach. Hranicu s Tureckom tvorí rieka Marica. Z územia Macedónska vybieha do Egejského mora trojprstý polostrov Chalkidiki s posvätnou horou Athos na východe. Východne od pohoria Pindos sa rozkladá nížina Thesália, najväčšia v zemi. Od mora je opäť oddelená pásmom hôr, ktoré pri Soluňskom zálive vrcholí bájnou horou Olymp, najvyššou horou Grécka.

Pohorie Othrys pokračuje stadiaľto k juhovýchodu a vynorí sa z Egejského mora na ostrove Euboia, prebiehajúcou paralelne s pevninou.
Od pohoria Pindos na juhovýchode vybiehajú masívy hôr až na polostrov Attika s hlavným mestom. Západne od Atén úzka Korintská šíja s prieplavom, ktorý kráti cestu z Egejského do Iónskeho mora, spojuje pevninu s polostrovom Peloponéz. Paralelné horské pásmo Peloponézu končí na juhu štyrmi polostrovmi, z nich najdlhší je hornatý Taygetos. Jeho pokračovaním je ostrov Kythéra a pás ostrovov, ktoré sa tiahnú cez Krétu na Rodos. Ostrovnú časť Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z nich len 200 nie je obývaných. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri Tureckom pobreží (Thasos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rodos), ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia : Severné Sporady, Južné Sporady a najväčšie Kyklady juhovýchodne od Attiky a Euboie. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zeme zahrnujú známe Korfu (Kerkyra), Levkás, Kefalónii a Zakynthos. Prakticky celá oblasť Grécka je seizmicky aktívna.

Podnebie
Stredomorské podnebie Grécka vykazuje regionálne rozdiely. V nižších polohách sa vyznačuje dlhým, horkým a suchým letom. Morské vetry síce ochladzujú pobrežie, ale horúce a suché prúdenie z Afriky známe ako meltemi podstatne zvyšuje teplotu na Kréte a južných ostrovoch. Najviac dažďových zrážok spadne na jeseň a v zime v pobrežných horách na severozápade. Ľadový vietor prichádza zo severu prináša na hory množstvo snehu. Studené vetry prenikajú aj na severovýchod z východného Balkánu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora.

Rastlinstvo a živočíšstvo
Tisíce rokov trvajúce vyrubovanie lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodní lesní pokriv len na pätinu rozlohy gréckeho územia. Na jar rozkvitá na vápencoch veľké množstvo kvetov (skalničiek). Iónske ostrovy – najviac Korfu a Levkas – majú viac zrážok, a sú preto bohatšie na vegetáciu. Severné lesy sa stali útočiskom niektorých veľkých cicavcov, ktoré sa v Evrópe takmer nevyskytujú, ako je vlk, medveď hnedý a rys. V južnej časti zeme ľahko nájdeme veľké množstvo plazov, včetne chameleónov. Turistický ruch ohrozuje korytnačiu populáciu, lebo znečistené pláže znemožňujú korytnačkám kladenie vajec.

Obyvateľstvo
Grécko je národnostne homogénnym štátom. Malé menšiny tvoria Macedónci, Turci a Albánci. Takmer všetci Gréci sú aktívnymi členmi gréckej pravoslávnej cirkvi. Vstup do Európy znamenal odstránenie diskriminovaného postavenia žien.

Takmer 2/3 obyvateľov žije v mestách, pritom v samostatnej aglomerácii Atén celá tretina.

Štátne zriadenie
Grécko je parlamentná republika s jednokomorovým Národným zhromaždením
(300 poslancov) voleným obyvateľstvom starším ako 18 rokov na päťročné obdobie. Prezident je volení parlamentom na dobu päť rokov a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada republiky v čele s prezidentom.

Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale produktivita práce je nízka. Obrábané môže byť len o niečo viac než 20 % rozlohy zeme, ďalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Poľnohospodárskych investícií, zvlášť do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa ťažné zvieratá. Prevažuje rastlinná výroba a hlavne pestovanie zeleniny (hlavne paradajok), ďalej cukrovej repy, pšenice a kukurice. Veľmi významná je produkcia vína, citrusov, olív a tabaku. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky. Po celej zemi sa chovajú ovce a kozy. Rybolov je moderný a stačí uspokojiť potrebu.

Priemysel a obchod
Grécko má pomerne značné nerastné zdroje, ale spotreba palív musí byť zo
75 % krytá dovozom. Ťaží sa viac než 50 mil. ton hnedého uhlia a veľmi významná je produkcia bauxitu. Ďalej sa ťaží ruda niklu, zinku, olova, mangánu a chrómu. Plánuje sa zvýšenie produkcie elektriny vo vodných elektrárňach
(zatiaľ okolo 10 %) a širšie spaľovanie miestneho uhlia. Využíva sa tiež solárna a veterná energie. Väčšina gréckeho priemyslu je sústredená v Aténskej aglomerácii. Jediným ďalším väčším priemyslovým centrom je Solun na severe. Najdôležitejším odvetvím je potravinárstvo. Významná je chemická výroba, produkcia cementu, ďalej textilu, odevov a obuvi.
Významný cestovní ruch (takmer 9 miliónov návštevníkov ročne) prináša peniaze, rozvoj služieb, stavebníctvo a vyššiu zamestnanosť.
Vstupom do EU sa obrat gréckeho obchodu zväčšil, ale hodnotový nízky export a naopak drahý dovoz spôsobuje trvalý vysoký deficit. Okrem strojov, dopravných prostriedkov a ropy sa dováža mäso, mlieko, oceľ a farmaceutické výrobky. V exporte dominujú potraviny, odevy a ropné produkty.

Doprava a spoje
Geografické podmienky Grécka boli dôvodom rozvoja medzinárodnej námornej dopravy. Grécko má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete a realizuje námornú dopravu pre radu ďalších štátov. Najväčšie prístavy sú Pireus, Solun a Pátrai. Nedostatok dobrých ciest trval až do 70. rokov, ale teraz sú v dispozícii diaľnice spojujúce Atény s ostatnými strediskami. Krajina má rozsiahlu sieť autobusových liniek ako na pevnine, tak na Kréte.

Železničná sieť je krátka, zmodernizovaná a obmedzuje sa len na pevninu.

Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a školstvo
Zlepšená zdravotnícka starostlivosť znížila výrazne kojeneckú úmrtnosť. Pre chudobných je lekárska starostlivosť zadarmo. Sociálne zabezpečenie je doplnené podporou v materstve. Štúdium na vysokých školách je limitované, aby sa zabránilo nezamestnanosti vysokoškolákov. Súkromné univerzity sú podľa ústavy zakázané. .