BUKOVSKÉ VRCHY

Geológia a geomorfológia

Bukovské vrchy ležia na najvýchodnejšom cípe našej krajiny. Zaraďujeme ich k vyšším hornatinám. Najvyššie položené chrbty sú utvorené z odolnejších pieskovcov v menej odolných ílovcoch sa vytvorili rieky, doliny a brázdy, ktoré sú chudobné na nerastné suroviny. Bukovské vrchy tvoria krátke uzavreté vrásy- brachy vrásy. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej
sústavy, podsústavy Karpaty, provincie východných vonkajších Karpát, oblasti Poloniny. Podcelkami sú Bukovce a Nastaz.

Časťami Bukovca sú malé erózne kotliny Ruská, Runinská, Sedlická a Uličská kotlina na ílovcoch krosnenských a lupkovských vrstiev. Krátke uzavreté antiklinály tvoria obruby uvedených kotlín. Sú budované z vrstiev odolných pieskovcov- Kremenec, Ďurkovec, Bukovec, Nastas, Rožok, Stryb, Stinska.

Bukovské vrchy sú súčasťou Poloníd- Beskydika- Duklianskeho príkrovu. Z paleocénu tu nachádzame pieskovce, v menšej miere ílovce a konglomeráty. Potom sivé a zelené ílovce, jemnozrnné pieskovce paleocénu. Pestré a vápnité vápence, sliene, piesčité ílovce, drobové, akrózové a kremito-vápnité pieskovce a zlepence, z obdobia koňak-vrchný eocén. V oblasti pri vodnej nádrži Starina vápnité pieskovce, siltovce a ílovce. V povodí rieky Ulička a južne od vrchu Ruské hnedé ílovce, v menšej miere pieskovce a rohovce z obdobia bartón voligocéne.

Klíma

Územie Bukovských vrchov spadá do mierne teplej oblasti. Priemerná ročná teplota je 5°C, vo vyšších polohách 4°C. Počet letných dní je 20-40. Počet dní s priemernou teplotou 10°C a viac je 140- 160. Počet mrazivých dní 110-160. Zrážkový úhrn vo vegetačnom období je 350-500mm. Zrážkový úhrn v zimnom období je 250-300 mm. Počet dní so snehovou prikrývkou je
60-100dní.

Hydrografia

Kotliny sú pospájané potokmi, tečúcimi prevažne severojužným smerom, ktoré sa prelamujú úzkymi dolinami cez okraje pieskovcových masívov. Flyšové pohoria oblasti nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dosť zrážok, tie však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtečú do Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. Všetky toky patria do povodia Dunaja. Hlavnými tokmi Bukovských vrchov sú rieky Cirocha, Ulička a Zbojský potok. Podzemné vody sú puklinové, menej pórové vody karpatského flyša.

Pedografia

Pôdy územia sú prevažne piesočnato- hlinité až hlinito- piesočnaté hnedé pôdy vrchovín a podzoly. Na vrcholových pieskovcových chrbtoch nachádzame kambizeme. Obsah skeletu je 10-50%, ílovitých častíc 10- 30%.

Biografia

Je to obvod Východokarpatskej flóry s pôvodnými porastmi buka, javora a jedle, ktorá sa u nás vyskytuje len v Bukovských vrchoch. Hranica lesa, ktorý tvorí 80% plochy, sa začína na štátnej hranici s Polskom vychodne od kóty Scoby, pokračuje na východ štátnou hranicou s Poľskom a Ukrajinou po Ubľu, ďalej severozápadným smerom na Kalnú Ráztoku, Starinu k statnej hranici s Poľskom východne od kóty Scoby.

Rastie tu veľa druhov známych len odtiaľ, napr. iskerník karpatský (Ranunculuscarpaticus), silenka pochybná (Silene nutans ssp. dubia), fialka odchýlená (Viola declinata), zvonček jedľový (Campanula abietina), klinček nakopený (Dianthus compactus), pichliač Waldsteinov (Cirsiumwaldsteinii), kýchavica biela pravá (Veratrum album ssp. albicans), svíb uhorský (Cornus Swida hungarica), čemerica purpurová (Helleboruspurpurescens). Aj napriek neveľkej nadmorskej výške rastie tu značné množstvo horských druhov, napr. horec luskáčikovitý (Gentianaasclepiadea), zvonovník hlavatý (Phyteuma orbiculare), kokorík praslenatý (Polygonatum verticilatum), mliečivec alpínsky (Mulgediumalpinum), scila dvojlistá alpínska (Scila bifolia var. alpina), čarovník alpínsky (Cicerea alpina), iskerník platanolistý (Ranunculusplatanifolius). Územie Bukovských vrchov pokrývajú bukové a
jedľo bukové lesy s prímesou smreka. Východokarpatská subprovincia zaberá na území Slovenskej republiky vonkajšie a vnútorné Východné Karpaty do výšky750 m n.m. Územie sa vyznačuje výskytom faunisticky významných druhov evertebrát, z ktorých niektoré patria k druhom zvláštnym pre faunu Slovenskej republiky, nachádzajú sa iba v zóne listnatých lesov
v provincii slovenskej časti Východných Karpát napr. dvojkrídlovec, krúživka (Tachydronia carpatica) z Novej Sedlice, chrobák
hlatec -Liodes nitida sedlicensis je nový poddruh opísaný z Novej Sedlice. Ďalej sú to nosatčeky (Apion oblivium, Smicromyx reichi), chrobák Sphaerosoma reitteri, podenka (Ecdyonurus carpaticus), krúživka (Rampho-myia nitidula), mäkkýš (Daudebardia calophana), z mnohonôžok plochuľa (Polydesmus polo-nicus), chobôtikovec - Polyzodium transsilvanicum a nová geografická rasa mnohonožky opísaná z národnej prírodnej rezervácie Stužica Leptoiulus baconyensis stuzicensis, ďalej z motýľov je to druh žijúci len vo Východných Karpatoch perlovec sp.(Argyronome laodice).

Vzácny je zo Stužice drobčík, Stenus maculinger, ďalej tu žije stonožka - Dicellophilus corniolensis, terciérny relikt. Z glaciálnych reliktov sa tu nachádza behúnik (Duvalius subterraneus). Z vertebrát sú tu tiež niektoré významné druhy napr. myšovka vrchovská (Sicista betulina), vyskytuje sa tu približne 20 druhov rýb, 12 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 131 druhov vtákov a 58 druhov cicavcov. Nie je doložený výskyt tchora norka (Putorius lutreola). Najväčších potokoch tu žije vydra riečna
(Lutra lutra), jeleň obyčajný karpatský a v posledných rokoch prechádza na naše územie z Poľska zubor hôrny (Bison bonasus) a vlk obyčajný (Canis lupus).

Ochrana územia a zaujímavosti

V tomto najvýchodnejšom kúte Slovenska bol na ploche 29 805 ha vyhlásený Národný park Poloniny vyhlásený: Nariadením vlády SR č.258/1997 Z.z. zo dňa 23. 9. 1997, s účinnosťou od 1. 10. 1997. Počas valašskej kolonizácie valasi zakladali pastviská pre svoje početné stáda. Takto tu vznikli rozsiahle lúky a pasienky, ktoré sa po rusínsky, ukrajinsky i poľsky nazývajú „poloniny“.
Poloninské naj:najvyšší vrch: Kremenec (1221 m n. m.), najcennejší minerál: tzv.marmarošské diamanty (ide o kryštáliky číreho kremeňa), najvýchodnejšiaobec na Slovensku: Nová Sedlica (22° 34´ 04´´ v. z. d.). Najvyšie položenou obcou je Runina (560
m. n.m). Počet maloplošných chránených území: Národné prírodné rezervácie( 6Stužica, Jarabá skala, Rožok,Pľaša, Havešová a Stinská,
Prírodné rezervácie (13), Prírodná pamiatka(1). Poloniny tvoria najväčší komplex pralesov na Slovensku. Je to najmenej navštevovaný národný park SR. Nachádza sa tu najviac Národných kultúrnych pamiatok - drevené kostolíky v rámci národných parkov. Blízko leží najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu – Starina. Je tu najvyšší výskyt veľkých lesných zvierat (vlk, medveď, zubor, mačkadivá, los ). Je to jediná biosférická rezervácia na svete, rozprestierajúca sa na území troch krajín ( Poľsko,
Slovensko, Ukrajina). Je to jediná biosférická rezervácia na svete, v ktorej sú chránené najväčšie komplexy pôvodných prírodných bukových lesov v Európe, ktoré týmto dostali prívlastok „zelené pľúca Európy“. Je to územie s výnimočne malou hustotou osídlenia od 5 obyvateľov na 1km2 /vo vyšších horských polohách/ a do 20 obyvateľov na 1km2 /v nižších oblastiach/, preto vplyv človeka na prírodné prostredie v tomto chránenom území je minimálny. Územie sa vyznačuje mimoriadnou koncentráciou endemických, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. V území rezervácie sa dodnes zachovalo tradičné roľníctvo,pastierstvo a esteticky hodnotná tradičná poľnohospodárska krajina.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk