referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Piatok, 30. októbra 2020
Komplexná charakteristika mesta Prešov
Dátum pridania: 08.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pseudo120
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 072
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 
2. Fyzicko- geografická charakteristika

2.1 Geomorfologické začlenenie

Na územie Prešova zasahujú 3 geomorfologické celky. Samotné mesto sa rozprestiera
na severnej časti Košickej kotliny. Zo západu zasahuje Šarišská vrchovina, z východu Slánske vrchy, zo severozápadu Spišsko- šarišské medzihorie. Reliéf je spestrený hojným výskytom úvalín, výmoľov, úvozov a antropogénnych foriem hlinísk, zárezov a antropogénnych terás. Významným prvkom je prielomová dolina Torysy medzi Bikošom a Dúbravou,
ktorou sa Torysa dostáva zo Šarišského podolia do Košickej kotliny. Ak sú výdatnejšie zrážky, tak sa na svahoch prejavuje proces výmoľovej erózie - zosuvy. Prevládajúcimi elementami sú terasy a náplavové kužele. Najvyššie položeným miestom je vrch v Slánskych horách Šimonka, najnižšie položeným je tok Torysy.

2.2 Geologická stavba

Najstaršie horniny na území Prešova sú treťohorné. V Šarišskej vrchovine sú treťohory zastúpené vrstvami paleogénu a sú oddelené výrazným zlomom od mladšej treťohornej
výplne pieskovcov, ílovcov, ílov, zlepencov, vápnitých ílov, miestami tufitov a keďže sú staršie, sú viac spevnené. V plytkom mori a na brehoch lagún, ktoré sa tu kedysi nachádzali, vznikali neogénne horniny tvorené ílmi a pieskami s vrstvičkami soli, prípadne i hnedého uhlia. Vulkanická činnosť zapríčinila vznik Slánskych vrchov. Pred koncom neogénu začalo definitívne ustupovať more a vznikali pevninské sedimenty : vetrom naviate spraše a sprašové hliny a riečne štrky. Sedimenty vznikali najmä v období štvrtohôr. Na okraji nivy Torysy sa nachádzajú paleogénne horniny.
V mesta sú odkryté pieskovcové lavice. Sedimenty z kvartéru sú štrky, piesky, uložené sú
v rôznych mocnostiach na riečnych nivách.

2.3 Atmosféra

Pre svoju polohu je mesto vystavené najviac severným vetrom- prevládajú v jari, severozápadné- v lete, južné v zime a na jeseň. Tieto vetry bývajú ostré, suché, s malým množstvom zrážok - 621mm .Priemerná ročná teplota je 8,6°C. njteplejším mesiacom je júl,
s priemernou teplotou 19,5°C. Najchladnejším január - 3,9°C. Slnečný svit, ktorého ročný priemer je 1956 hodín, spolu s oblačnosťou ( 65%) závisí od polohy mesta. Primerný tlak vzduchu sa pohybuje okolo 1025 kilopascalov. Prešov patrí do teplej klimatickej oblasti.

2.4 Hydrosféra

Územie Prešova patrí do úmoria Čierneho mora, vďaka pretekajúcim riekam Torysa a Sekčov. Typ riek je vrchovinno - nížinný. Torysa s prietokom 7,75 m3/sek pramení
v Levočských vrchoch. Jej prítokmi sú Šarišský potok, riečka Delňa s prítokom Malá Delňa. Známym letným kúpaliskom je priehrada Delňa na ploche 2 ha. Sekčov je prítokom Torysy, prítokmi Sekčova sú Šebastovka, Ľubotický, Šalgovický a Solivarský potok. Sekčov premení
v Čergove. Územie Prešova je obdarené i minerálnymi prameňmi : Kvašná voda, Kadlubek, Cemjata, Malý Borkút, Veľký Borkút, Čurek, Kadlub, Pod Wielecz hôrkou, Kernovka, Leopold. Prešov čerpá vodu z nádrže Starina.

2.5 Pedosféra

Na nivách Sekčova a Torysy sa nachádzajú nivné, čiastočne i lužné pôdy. Na západ od nivy Torysy sa nachádzajú územia pokryté hnedozemou. Taktiež v priľahlých oblastiach nachádzame subtypy hnedých a ilimerizovaných pôd, sprašové pokrovy.Obsahujú íly, pieskovce, zlepence, tiež soli. Prevažujúcim pôdnym druhom sú stredne ťažké až ťažké pôdy. Sú priemerne úrodné a dobre obrábateľné, preto sa využívajú na pestovanie viacerých poľnohospodárskych plodín.

2.6 Biosféra

Z hľadiska zoogeografickej príslušnosti prevažujú prvky európske, konkrétne bočná vetva východoslovenského transkarpatského koridora. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa druhy patria: chriašť malý, žeriav popolavý, kačica úzkozobáková, sokol sťahovavý a iné malé vtáky žijúce v meste holuby, vrabce, drozdy, vrany, straky, lastovičky, sýkorky
Prešov patrí do oblasti zakarpatskej flóry. Najrozšírenejšími drevinami sú stromy jaseň, brest, dub (od 100m.n.m.), jelša, hrab (od 550m.n.m.), buk, javor. Medzi chránené rastliny zaraďujeme: steblovka vodná, jazyčník sibírsky, poniklec slovenský, črievičník papučkový, veternica lesná, borovica limbová, limonka gmelinová, jazyčkovec kozí, klinček lesklý, hrachor panónsky, astra alpínska a iné.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: R. Matlovič : Geografické práce , Geografie priestorovej štruktúry mesta Prešova, Z. Hochmut , A. Lacová , R. Matlovič : Vlastiveda Prešova, Webová stránka mesta Presov, Webová stránka Štatistického úradu SR, J. Palášhty, Ľ. Dostál, Ľ. Cibuľková : Príroda okresu Prešov a jej ochrana
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.