Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Komplexná charakteristika mesta Prešov

O B S A H

1. Úvod
2. Fyzicko- geografická charakteristika
2.1 Geomorfologické členenie
2.2 Geologická stavba
2.3 Atmosféra
2.4 Hydrosféra
2.5 Pedosféra
2.6 Biosféra
3. Socio- ekonomická charakteristika miestnej krajiny
3.1 Obyvateľstvo
3.2 Priemysel
3.3 Poľnohospodárstvo
3.4 Doprava
3.5 Cestovný ruch a služby
4. Bibliografia
5. Prílohy

1. Úvod

Názov mesta Prešov sa vznikol y pôvodného názvu Eperješ. Mesto Prešov je vďaka svojmu počtu obyvateľov tretím najväčším mestom Slovenskej Republiky. Nachádza sa na východe Slovenska. Jeho poloha je daná súradnicami: 49°s.z.š, 21°15' v.z.d. Nadmorská výška je okolo 255 m.n.m. Medzi administratívne územia mesta patria i Šalgovík, Nižná Šebastová. Samotné mesto sa delí na : Prešov - mesto, sídlisko Sekčov, sídliská II, III, Šváby, Solivar
2. Fyzicko- geografická charakteristika

2.1 Geomorfologické začlenenie

Na územie Prešova zasahujú 3 geomorfologické celky. Samotné mesto sa rozprestiera
na severnej časti Košickej kotliny. Zo západu zasahuje Šarišská vrchovina, z východu Slánske vrchy, zo severozápadu Spišsko- šarišské medzihorie. Reliéf je spestrený hojným výskytom úvalín, výmoľov, úvozov a antropogénnych foriem hlinísk, zárezov a antropogénnych terás. Významným prvkom je prielomová dolina Torysy medzi Bikošom a Dúbravou,
ktorou sa Torysa dostáva zo Šarišského podolia do Košickej kotliny. Ak sú výdatnejšie zrážky, tak sa na svahoch prejavuje proces výmoľovej erózie - zosuvy. Prevládajúcimi elementami sú terasy a náplavové kužele. Najvyššie položeným miestom je vrch v Slánskych horách Šimonka, najnižšie položeným je tok Torysy.

2.2 Geologická stavba

Najstaršie horniny na území Prešova sú treťohorné. V Šarišskej vrchovine sú treťohory zastúpené vrstvami paleogénu a sú oddelené výrazným zlomom od mladšej treťohornej
výplne pieskovcov, ílovcov, ílov, zlepencov, vápnitých ílov, miestami tufitov a keďže sú staršie, sú viac spevnené. V plytkom mori a na brehoch lagún, ktoré sa tu kedysi nachádzali, vznikali neogénne horniny tvorené ílmi a pieskami s vrstvičkami soli, prípadne i hnedého uhlia. Vulkanická činnosť zapríčinila vznik Slánskych vrchov. Pred koncom neogénu začalo definitívne ustupovať more a vznikali pevninské sedimenty : vetrom naviate spraše a sprašové hliny a riečne štrky. Sedimenty vznikali najmä v období štvrtohôr. Na okraji nivy Torysy sa nachádzajú paleogénne horniny.
V mesta sú odkryté pieskovcové lavice. Sedimenty z kvartéru sú štrky, piesky, uložené sú
v rôznych mocnostiach na riečnych nivách.

2.3 Atmosféra

Pre svoju polohu je mesto vystavené najviac severným vetrom- prevládajú v jari, severozápadné- v lete, južné v zime a na jeseň. Tieto vetry bývajú ostré, suché, s malým množstvom zrážok - 621mm .Priemerná ročná teplota je 8,6°C. njteplejším mesiacom je júl,
s priemernou teplotou 19,5°C. Najchladnejším január - 3,9°C. Slnečný svit, ktorého ročný priemer je 1956 hodín, spolu s oblačnosťou ( 65%) závisí od polohy mesta. Primerný tlak vzduchu sa pohybuje okolo 1025 kilopascalov. Prešov patrí do teplej klimatickej oblasti.

2.4 Hydrosféra

Územie Prešova patrí do úmoria Čierneho mora, vďaka pretekajúcim riekam Torysa a Sekčov. Typ riek je vrchovinno - nížinný. Torysa s prietokom 7,75 m3/sek pramení
v Levočských vrchoch. Jej prítokmi sú Šarišský potok, riečka Delňa s prítokom Malá Delňa. Známym letným kúpaliskom je priehrada Delňa na ploche 2 ha. Sekčov je prítokom Torysy, prítokmi Sekčova sú Šebastovka, Ľubotický, Šalgovický a Solivarský potok. Sekčov premení
v Čergove. Územie Prešova je obdarené i minerálnymi prameňmi : Kvašná voda, Kadlubek, Cemjata, Malý Borkút, Veľký Borkút, Čurek, Kadlub, Pod Wielecz hôrkou, Kernovka, Leopold. Prešov čerpá vodu z nádrže Starina.

2.5 Pedosféra

Na nivách Sekčova a Torysy sa nachádzajú nivné, čiastočne i lužné pôdy. Na západ od nivy Torysy sa nachádzajú územia pokryté hnedozemou. Taktiež v priľahlých oblastiach nachádzame subtypy hnedých a ilimerizovaných pôd, sprašové pokrovy.Obsahujú íly, pieskovce, zlepence, tiež soli. Prevažujúcim pôdnym druhom sú stredne ťažké až ťažké pôdy. Sú priemerne úrodné a dobre obrábateľné, preto sa využívajú na pestovanie viacerých poľnohospodárskych plodín.

2.6 Biosféra

Z hľadiska zoogeografickej príslušnosti prevažujú prvky európske, konkrétne bočná vetva východoslovenského transkarpatského koridora. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa druhy patria: chriašť malý, žeriav popolavý, kačica úzkozobáková, sokol sťahovavý a iné malé vtáky žijúce v meste holuby, vrabce, drozdy, vrany, straky, lastovičky, sýkorky
Prešov patrí do oblasti zakarpatskej flóry. Najrozšírenejšími drevinami sú stromy jaseň, brest, dub (od 100m.n.m.), jelša, hrab (od 550m.n.m.), buk, javor. Medzi chránené rastliny zaraďujeme: steblovka vodná, jazyčník sibírsky, poniklec slovenský, črievičník papučkový, veternica lesná, borovica limbová, limonka gmelinová, jazyčkovec kozí, klinček lesklý, hrachor panónsky, astra alpínska a iné.
3. Socio- ekonomická charakteristika

3.1 Obyvateľstvo

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2001 bol počet obyvateľov 92786. Tým sa Prešov zaraďuje ako tretie najväčšie mesto SR. Hustota obyvateľstva je 1480 obyvateľov na 1 ha. Prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje hodnotu 20 %o.

Z hľadiska vekovej štruktúry :
predproduktívny vek 21%,
produktívny vek 61%,
poproduktívny vek 18%.


Priemerná dĺžka života u mužov 67 rokov u žien 75 rokov.
Národnostná štruktúra :
Slováci....................... 94,7 %
Ukrajinci...................... 1.4 %
Rómovia...................... 1,2 %
Česi............................. 1,0 %
Rusíni...........................1,0 %
Maďari......................... 0,2 %
Ostatní.......................... 0,5 %

Religiózna štruktúra :
rímokatolíci........................... 74,3 %
grékokatolíci......................... 7,7 %
evanjelici a.v ........................ 5,5 %
pravoslávni .......................... 1,1 %
jehovisti ............................... 0,2 %
bez vyznania ....................... 8,3 %
iní, nezistení ........................ 2,7 %

3.2 Priemysel

Priemysel má dominantnú funkciu. V meste sa nenachádza výrazná surovinová základňa,
s výnimkou ložísk soli a tehliarskych surovín, v minulovti taktiež opál, preto sa v lokalizácii priemyslu uplatnili faktory : početnosť, kvalifikácii pracovnej sily, geografická poloha. Medzi najvýznamnejšie závody patria:
OZKN Prešov š.p - výroba pánskej a dámskej konfekcie
ZPA Dukla Prešov - výroba meracej, regulačnej, automatizačnej techniky, regulátorov a vodomerov, periférne zeriadenie výpočtovej techniky, priemyselné roboty
ZVL Bearings Prešov - válivové ložiská
VUKOV Prešov - prostriedky automatizácie, transportné zariadenia, technologické stroje
Solivary Prešov a.s. - ťažba a spracovanie soli
Fragopolis a.s. Prešov - dominuje výroba a predaj liehovín a destilátov
Mraziarne Prešov a.s. - spracúvanie ovocia, výroba nanukov, krémov, zmrazovanie a skladovanie potravín
VAP Prešov a.s.
VIZOP a.s. Prešov
ŠPC a.s. Prešov - pekáreň
Drevona Prešov - sprac.dreva
3.3 Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo nepatrí medzi nosné odvetvia ekonomickej štruktúry z hľadiska zamestnanosti ( 3,3%). Plodiny sa sadia od marca do júna a zberajú od júla do novembra.
Rozdelenie pôdy podľa využívania :

Celková rozloha : 6107 ha
Lesná pôda : 36 %
PHP pôda : 36 % - 52,3 % orná pôda
- 29,2 % lúky a pasienky
- 18,5 % záhrady a ovocné sady
Živočíšna výroba - chov hydiny a chov plemenných koní
Rastlinná výroba - krmoviny pre potreby živočíšnej výroby, repka olejná, kukurica, pšenica
- záhradkárske kolónie obyvateľov využívané na pestovanie zeleniny ovocia pre vlastnú potrebu

3.4 Doprava

Dopravné spojenie zabezpečuje železničná a cestná doprava. Autobusové a trolejbusové linky ( MHD ) zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov a.s. vrámci mesta i okolitých obcí Bzenov, Malý Šariš, Fintice, Teriakovce, Ľubite, Ruská Nová Ves, Záborské a Haniska, so 45 linkami. Dopravnú sieť tvorí 186 km ciest a 18 km železníc. Prešov má dôležitú pozíciu v oblasti cestnej dopravy. Leží na križovatke medzinárodných ciest E50 a 1/68. Hlavné dopravné ťahy smerujú do Košíc, Vranova, Sabinova a Levoče. V katastri mesta sa nachádza aj letisko, využívané však prevažne na vojenské účely.

3.5 Cestovný ruch a služby

Medzi frekventované ubytovacie zariadenia patria hotely Dukla , Senátor , Šariš , penzióny Átrium , Andreas , Eldorádo , Lineas , turistická ubytovňa Sen , viaceré slobodárne. Priamo na hlavnej ulici sa nachádza Mestské informačné centrum poskytujúce základné informácie pre turistov i domácich. V meste sa nachádza niekoľko obchodov so suvenírmi , galérie , múzeá.
V štruktúre služieb majú význam výrobno - opravárenské služby. Najpočetnejšie sú
kaderníctva , holičstvá , požičovne motorových vozidiel , fotoslužby , stávkové kancelárie , záložne , zmenárne a mnohé iné.

4. Prílohy

Orientačná mapa mesta Prešov

Zdroje:
R. Matlovič : Geografické práce , Geografie priestorovej štruktúry mesta Prešova -
Z. Hochmut , A. Lacová , R. Matlovič : Vlastiveda Prešova -
Webová stránka mesta Presov - www.presov.sk
Webová stránka Štatistického úradu SR - www.statistics.sk
J. Palášhty, Ľ. Dostál, Ľ. Cibuľková : Príroda okresu Prešov a jej ochrana -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk