referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomír
Utorok, 16. júla 2019
Iný kraj - iný mrav: Thajsko
Dátum pridania: 15.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kabaka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 309
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 14m 0s
Pomalé čítanie: 21m 0s
 
POZDRAV A OSLOVENIE
Thajčania si pri privítaní nepodávajú ruky. Zdravia sa zopnutými rukami - dlane oboch rúk pritlačia k sebe ako pri modlitbe a povedia “wai“ („vaj”) - špičky prstov k špičke nosu a stredný úklon hlavy (25 stupňov)

Thajčania sa oslovujú a to platí aj pre cudzincov krstným menom miesto priezviska. Pred meno kladú titul "khun" (pán, pani, slečna). Priezviska sú v Thajsku len nedávny vynález a často sú veľmi dlho a zložité. Thajčania majú však radi oslovenia krátke a zvukomalebné a často používajú veľmi krásne prezývky.

„Wai“ - je základný najrozšírenejší a najbežnejší druh pozdravu a nevyhnutná súčasť každodennej zdvorilosti, ktorej sa v Thajsku prikladá neporovnateľne väčší význam než v Európe. "Wai" je možno spojiť so slovným pozdravom. Ak k tomu pridajú aj „sawat dee“(savad dý) – „prianie pekných chvíľ“ – pozdrav je dokonalý. rozhodne by však nemal chýbať milý úprimný úsmev. Je vhodný v ktorúkoľvek dennú dobu, je možno ho použiť i pri lúčení, slúži zároveň ako prianie všetkého dobrého. Vo všeobecnosti platí, že ako prvý zdravý človek mladší alebo nižšie spoločenský postavený.

Je nevhodné pozdraviť personál pri príhode do reštaurácie alebo malé deti. Nebolo by to nezdvorilé, ale smiešne. Čím vyššie zopnú ruky a čím viac sa uklonia hlavu, tým väčšiu úctu prejavujú.
S veľkým rešpektom by mali byť zdravení starí ľudia, vysoko postavené osoby, rodičia, učitelia. Pokiaľ sa opätuje pozdrav „vaj“ deťom, ukláňa sa hlava nepatrne, v tomto prípade stačí i úsmev.
Najvyšší stupeň úcty prináleží budhistickým mníchom – „potomkom“ Budhu. V takom prípade Thajčania ukladá špičky prstov až medzi oči a hlavu uklonia ako najviac to ide. Mnísi nemusia úsmev opätovať, iba sa usmejú.

Cudzincom sa doporučuje nenútiť sa za každú cenu do tohoto druhu zdravenia, lebo má svoje vnútorné zákonitosti, ktorých porušenie môže niekoho i uraziť alebo vyznie smiešne. Ale pokiaľ Thajčan cudzinca pozdraví ako prvý, je slušnosť pozdrav opätovať. V takom prípade sa cudzincom neobratnosť prepáči, dôkladnejšiu znalosť presnej etikety od cudzincov nikto neočakáva, ale snaha je vítaná.

HLAVA A NOHY
V Thajsku sa považujú nohy za nečisté, predo dávajte pozor pri sedení, aby ste oproti sediacemu Thajčanovi neukazovali chodidlá. Noha je považovaná za pokorný úd. Za hrubý priestupok sa považuje dávať si nohu cez nohu a smerovať s ňou na druhú osobu, tak aby sa jej musela vyhnúť. To ho môže uraziť. Hlava sa považuje za sídlo duše a tým za najvyššiu časť tela - Thajčania jej venujú veľkú pozornosť – je to myslené obrazne i doslovne. Rodičia nesmú nikdy deti hladkať po hlave
Pri spoločenských stretnutiach vynakladajú mladí Thajčania veľké úsilie, aby ich hlavy neboli vyššie ako hlavy starších a vyhli sa tak dojmu, že sa na nich dívajú z výšky. Nie vždy sa to dá, ale cení sa najmä snaha. Ukázať na niekoho prstom vyjadruje surové pohŕdanie. Anulovať ho je možné len tým, že „postihnutého“ pohladkáme po hlave, ktorú v tejto krajine pokladajú za sídlo duše. Ľavú rukou sa nič nepodáva, lebo je nečistá, pretože sa používa na toalete. Nie je vhodné na verejnosť siakať si nos.

MUŽ, ŽENA A DOTYKY
Verejne preukazovanie citov medzi mužom a ženou je odsudzované a nie sú vhodné. Muž by nemal chytať ženu okolo ramien. Aj keď je možné pozorovať mladé thajské páry, ktoré sa držia za ruky, ale len mimo spoločnosti, nikdy sa však nebozkávajú. Častejšie je vidieť ako sa za ruku vedú dievčatá, hlave školáčky, alebo študentky. To je však priateľské gesto.

Budhistickí mnísi sa nesmú dotýkať žien, nič prijímať z ich rúk a ani ženy sa nesmú dotýkať ich. Ak žena musí mníchovi alebo novicovi niečo dať, musí to najprv podať nejakému mužovi a ten to podá mníchovi. V prípade, ak žena chce niečo darovať sama, mních alebo novic rozprestrie kúsok svojho šafránového rúcha alebo vreckovku, aby žena mohla na to položiť svoj dar. Až potom to môže mních alebo novic zdvihnúť alebo podať.

ZÁSADNÝ PRÍSTUP A ZÁKLADNÉ PRAVIDLO
Iný kraj – iný mrav, no stretnutia s týmito ojedinelosťami a zvláštnosťami robia cestovanie zaujímavejšie. Ako si teda počínať? U nás budeme v spoločnosti cudzincov zachovávať spôsoby, ktoré poznajú obidve strany a ktoré obidve strany prijímajú a používajú. Ak rokujeme v cudzej krajine s cudzincami, ktorí v nej tak isto nie sú doma, vychádzame z medzinárodne uznávaných spôsobov. Akékoľvek vyjadrenie zdvorilosti navyše je lepšie než zabudnúť na hocijakú maličkosť. Správanie, ktoré je pre nás úplne nepochopiteľné, si dáme vysvetliť, lebo naše správanie môže byť nepochopiteľné pre cudzieho partnera.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Zdroje: Ing. Peter Jahn: Spoločenský diplomatický protokol spracovaný do formy elektronickej publikácie
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.