OBSAH
Kultúrne spoločenské vedomie 2
Spoločenské konvencie azijskej kultury 3
Spoločenské konvencie 3
THAJSKO 4
Monarchia 5
Náboženstvo 5
Chrám a mešita 5
Spoločenské spravanie 6
Pozdrav a oslovenie 6
Hlava a nohy 7
Muž, žena a dotyky 7
Zásadný prístup a základné pravidlo 8

KULTÚRNE SPOLOČENSKÉ VEDOMIE
Ani ten najskúsenejší cestovateľ nemôže poznať zvyky a mravy všetkých krajín sveta. Je ich veľké množstvo. Čím je krajina vzdialenejšia, tým je potrebné očakávať väčšie rozdiely. Kultúrna oblasť je neznámejšia, miestne zvyklosti sa nám javia nezrozumiteľnejšie. Nedá sa očakávať, že všetkému porozumieme. Nezostáva iné, než akceptovať, ctiť si a prispôsobiť sa zvyklostiam a kultúrnym tradíciám krajiny, v ktorej sme. Nikto nebude očakávať, či ich preberieme. Rovnako ako my nemôžeme očakávať, že to čo my pokladáme za zdvorilé, niekto iný začne ako zdvorilý prejav uplatňovať. Je nezdvorilé presadzovať vlastné zvyky a vydávať ich za jediný správny model zdvorilého správania. Umenie zostať sám sebou a zároveň vedieť sa prispôsobiť požiadavkám okolia, sú najlepšou cestou k úspechu.
Každý kultúrny človek je vnímavý a citlivý. Dokáže postrehnúť rozdiely a taktne sa im prispôsobiť. Pri cestovaní je dôležité osvojiť si, že na celom svete, bez rozdielu kultúrnych hodnôt a zvyklostí, sú ohľaduplnosť, zdržanlivosť, srdečnosť a kultivovaný vzhľad hodnotené kladne. Ak sa týmto poznaním budeme riadiť, tak i v prípadoch, keď sa dopustíme určitých chýb, budú tolerované.
Nemôžeme však očakávať, že tomu tak bude vždy. Množstvo chýb môže vyvolať nevôľu. Preto je vhodné pred návštevou cudzej krajiny dozvedieť sa o nej čo najviac informácií. Pre osoby, ktoré tam majú ostať dlhšie, je to povinnosť. Pred cestou pomôže štúdium literatúry a poznatky tých, ktorí tam už boli.

Ľudia z našej geografickej oblasti často majú výhrady voči náboženským alebo hygienickým zvyklostiam navštívenej krajiny. Všetky špecifiká by sme však mali maximálne rešpektovať. Prispôsobovať sa učíme aj pri styku s úplne odlišným prostredím a so správaním ľudí v tomto prostredí alebo z toho prostredia prichádzajúcich.

Zvyklosti, právne vedomie a morálne princípy sa v rozličných oblastiach sveta odlišujú. Dôvody môžu byť historické, národné, rasové, náboženské, kombinované. Pre spoločenskú prax rozdeľujeme európske etiketné pravidlá obvykle na zvyklosti a pravidlá románskych, germánskych, anglosaských, nordických a slovanských oblastí.
SPOLOČENSKÉ KONVENCIE AZIJSKEJ KULTURY
Jednotiacim prvkom ázijských krajín je náboženstvo – budhizmus, islam, v menšej miere hinduizmus a iné prírodné náboženstvá. Náboženstvo tu má oveľa väčší vplyv ako je tomu v Európe. Preniká do života celej spoločnosti, ovplyvňuje i ekonomiku.

Dôležitým fenoménom spoločnosti je ramadam. Je to obdobie 30 dní v roku, počas ktorých moslimovia majú zákaz jesť, piť, pregĺgať, fajčiť a mať pohlavný styk. Náboženstvo zakazuje vyberať úrok, konzumovať bravčové mäso a piť alkohol.

Rokovania v tejto oblasti si vyžadujú veľkú trpezlivosť, pri podpise zmluvy treba všetkým jej bodom venovať maximálnu pozornosť, pretože sa dajú len veľmi ťažko zrušiť. Postavenie žien v spoločnosti je nerovnoprávne. Voči ženám je potrebné správať sa zdržanlivo. V obchodnom styku je prítomnosť ženy na rokovaní nemysliteľná, niekde len s výhradami. Pri rokovaniach sa používa angličtina. Zástupcovia firiem veľmi dobre komunikujú v tomto jazyku. Pokiaľ používame tlmočníka, je vhodné mať vlastného, nie domáceho. Dochvíľnosti na rokovanie sa neprikladá význam. Trpezlivosť je nutná, náhlenie sa nevypláca. Stanovenie termínov sa považuje dokonca za nezdvorilé. Ústne sľuby nemožno považovať za záväzné. Pri rozhovoroch sa treba vyhýbať témam o náboženstve, mnohoženstve, kráľovskej rodine alebo o intímnych záležitostiach. To isté platí o vtipoch na spomínané témy.

Kto čaká hosťa v období ramadánu, mal by si zistiť, či dodržiava pôst, aby mohol k tejto skutočnosti prispôsobiť program spoločenských podujatí (od východu až do západu slnka sa nesmie jesť, piť, fajčiť, pôst nemusia dodržiavať chorí a cestujúci). Odmietnuť tradičný pokrm, ktorý sa vám na prvý pohľad nezdá príliš vábny a často sa pohybuje, mohol by to váš hostiteľ považovať za smrteľnú urážku. Grganie po jedle sa považuje za prejav spokojnosti s jedlom.

V ázijských krajinách si treba dať pozor, keď chcete fotografovať napríklad zahalenú ženu. Inde sa vám zas ponúknu, že sa s vami ochotne odfotografujú, pochopiteľne, nesmiete zabudnúť na malú úplatu. Sú pobúrení, keď si turisti fotia ich náboženské pamiatky, pretože im tým vraj berú dušu, hinduisti a budhisti sú v tomto smere oveľa tolerantnejší.

SPOLOČENSKÉ KONVENCIE
Rozdiely medzi jednotlivými európskymi kultúrami nie sú také viditeľné. Najmarkantnejšie badateľné rozdiely sú medzi európskym a ázijským svetom. Pre dokázanie rozdielnych skutočností kultúrnej ázijskej mentality som ako ázijského zástupcu vybrala Thajsko. Nie všetko to čo platí pre thajskú kultúru sa dá aplikovať aj na ázijskú kultúru. Thajsko ako krajina sa svojou kultúrnou mentalitou vymyká z ázijského sveta.

THAJSKO

„Prathét thai“ je originálne meno Thajska, znamená zem slobodných. Thajsko nebolo nikdy kolonizované. Bolo síce v histórii často skúšané nájazdmi susedných Kamboždanov a Barmancov, ale nikto si ho s výnimkou krátkeho obdobia keď bolo okupované Japoncami nepodrobil. Súčasná thajská spoločnosť bola po stáročia formovaná pod vplyvom čínskej a indickej kultúry. V súčasnosti prenikajú do nej i prvky západnej spoločnosti.

Thajsku sa hovorí Zem úsmevov. Obyvatelia sú veselí, pohostinní, vyrovnaní a tolerantní,. Zásadne neutekajú, z ničoho si nerobia problém, nerozčuľujú sa, nezdvíhajú hlas. Keď to urobí cudzinec, ignorujú ho. Nerobia si problém s dochvíľnosťou, komplikácie riešia veľmi dlho. Trpezlivosť, ktorou oplývajú, čakajú aj od cudzincov. Prejavy zlej nálady, strácanie nervov, vyjadrovanie hnevu na verejnosti nevedú k ničomu. Zamračená tvár je známkou zlej výchovy. Takéto správanie sa považuje za neslušné, neokrôchané a je veľmi nevhodné. Znamená pre nich „stratu vlastnej tváre“ Požiadavky a protesty je najlepšie podávať s úsmevom, čo je samozrejme pravidlo, ktoré by malo platiť vo všetkých kútoch sveta - „s úsmevom ďalej zájdeš.“

Cudzinec nič nepokazí, keď bude za čokoľvek veľmi zdvorilo ďakovať. Väčšiu šancu dostať to, čo chcete, máte vtedy, ak zachováte chladnú hlavu a ostanete úctivý. Každý návštevník, ktorý vstúpi do neznámej spoločnosti by mal robiť iba veci, ktorými si je absolútne istý a vyhne sa tak nepríjemným situáciám. Priemerný turista nebude mať žiadne zvláštne ťažkosti prispôsobiť sa miestnym zvykom. Tak ako vždy v neznámej spoločnosti, návštevník by si mal uvedomiť, čo sa sluší a čo nie a vyhol sa tak nechcenému urážaniu ľudí.

V podstate je to vec zdravého rozumu a dobrej výchovy – a nie všetko je zásadne odlišné od štandardov správania sa v jeho vlastnej zemi – ale niekoľko pravidiel spoločenského správania je thajskou špecialitou a vyžaduje si to dobrý zmysel pre realitu a správať sa tak, ako by sme sa mali správať doma. Thajčania sa snažia turistom dať ich štandard, nevnucujú im svoje tradície, ale sú zvyklosti na ktorých dodržiavanie u cudzincov trvajú.
MONARCHIA
Thajskú kráľovskú rodinu majú miestni obyvatelia vo veľkej úcte. Návštevníci by to mali rešpektovať. V Thajsku je kráľovská rodina úplne tabu. Nesmú ju kritizovať alebo akokoľvek haniť. Návštevník by mal byť opatrný pri preukazovaní úcty jeho veličenstvu kráľovi, kráľovnej a ich deťom, ktorým by mal preukazovať dostatočnú úctu a rešpekt. Urážka monarchie a majestátu je najväčšie faux pas, ktorého sa môže cudzinec v Thajsku dopustiť a za to sa v lepšom prípade bude na cudzinca každý Thajčan veľmi hnevať, v tom horšom prípade sa vystavuje súdnemu stíhaniu a vysokým trestom.

Pred každým filmovým predstavením alebo inou verejnou udalosťou hrá štátna hymna a premieta sa portrét kráľa. Publikum pritom stojí. Pokiaľ navštívite nejakú verejnú udalosť na ktorej je prítomný člen kráľovskej rodiny, najlepší spôsob správania je sledovať zástup a robiť to čo robí on.

Trhať bankovky, na ktorých je kráľovský portrét je ťažký priestupok. Dokonca len pokrčenie nie je vhodné. Thajčania sú veľmi pozorní a citliví pri akomkoľvek zobrazovaní portrétu kráľa a cudzinca starostlivo pozorujú, či sa nedopúšťa urážlivého jednania.

(Úradníci na pošte odstraňujú známky na obálkach prinesených cudzincami, ale nie kvôli tomu, aby si ich nechali, ale preto aby portrét kráľa bol nalepený vzpriamenej polohe – cudzinci majú totiž vo zvyku lepiť známky vodorovne. Rovnako je potrebné preukazovať najvyššiu úctu a rešpekt k všetkým obrazom Budhu. Sú považované za posvätné.

NÁBOŽENSTVO
Thajské právo ma i špeciálnu časť týkajúcu sa náboženských priestupkov proti nielen proti budhizmu, ktorý je najčastejším náboženstvom v krajine, ale i proti ostatným vieram v kráľovstve. Je nezákonné dopustiť sa akéhokoľvek činu na predmete alebo mieste náboženských obradov, ktorý by urážal náboženstvo. Je taktiež nezákonné akokoľvek vyrušovať na zhromaždení uskutočnenom za účelom náboženského obradu alebo slávnosti, obliecť sa alebo používať symboly, aké používajú novici, svätí muži alebo služobníci boží. Všetky zobrazenia Budhu, malé, veľké, poškodené i nie, sú považované za posvätné.

CHRÁM A MEŠITA
Kým vstúpite do mešity alebo, musíte sa vyzuť. v ktorých sa nachádza hlavné zobrazenie Budhu, musíte sa vyzuť. V mešite by muži mali mať klobúk a ženy musia byť zahalené do nohavíc, dlhej sukne, blúzy s dlhým rukávom, zapnutej až ku krku a šatkou na hlave. Pri náboženskom zhromaždení by ste nemali vstupovať vôbec.

SPOLOČENSKÉ SPRAVANIE
Pravidla spoločenského správania nie sú už tak striktne definované ako pri monarchii a náboženstve. To, čo sa nepatrí v bežnom thajskom sociálnom správaní, je menej jasne definované ako to, čo sa nepatrí vo veciach týkajúcich sa kráľovstva a náboženstva. Hlavne v Bangkoku sú široko prijímané západné zvyky. Avšak to, čo je prijateľné v Bangkoku, nemusí byť prijateľné na vidieku, kde sú tradície ešte stále veľmi silné.

Uličky Bangkoku sú považované za centrum svetovej sexuálnej turistiky a pritom je prehreškom, keď sa manžel vedie na ulici s vlastnou ženou. Budhizmus zavrhuje cudzoložstvo, vyznáva ho 94% obyvateľov krajiny a napriek tomu dievčatá poskytujú sexuálne služby turistom a často živia celé rodiny.

Ak sa odhodláte ochutnať thajskú kuchyňu, pripravte si vodu a taktiež sa pripravte na to, že sa budú na vás zabávať domáci; skúšajú to na všetkých návštevníkoch. Väčšina hotelov priratúva k účtu sprepitné desať percent a 11 percentnú vládnu daň. Vodiči taxíkov neočakávajú sprepitné.Vo všeobecnosti platí, že sprepitné sa dáva za kvalitné služby.

Thajčania prikladajú veľkú dôležitosť a hodnotu upravenému a čistému oblečeniu. Aj keď neformálne oblečenie je akceptované, typickému oblečeniu turistu sa vysmievajú a jeho nositeľa označujú za „chudobného“ a „špinavého“.
POZDRAV A OSLOVENIE
Thajčania si pri privítaní nepodávajú ruky. Zdravia sa zopnutými rukami - dlane oboch rúk pritlačia k sebe ako pri modlitbe a povedia “wai“ („vaj”) - špičky prstov k špičke nosu a stredný úklon hlavy (25 stupňov)

Thajčania sa oslovujú a to platí aj pre cudzincov krstným menom miesto priezviska. Pred meno kladú titul "khun" (pán, pani, slečna). Priezviska sú v Thajsku len nedávny vynález a často sú veľmi dlho a zložité. Thajčania majú však radi oslovenia krátke a zvukomalebné a často používajú veľmi krásne prezývky.

„Wai“ - je základný najrozšírenejší a najbežnejší druh pozdravu a nevyhnutná súčasť každodennej zdvorilosti, ktorej sa v Thajsku prikladá neporovnateľne väčší význam než v Európe. "Wai" je možno spojiť so slovným pozdravom. Ak k tomu pridajú aj „sawat dee“(savad dý) – „prianie pekných chvíľ“ – pozdrav je dokonalý. rozhodne by však nemal chýbať milý úprimný úsmev. Je vhodný v ktorúkoľvek dennú dobu, je možno ho použiť i pri lúčení, slúži zároveň ako prianie všetkého dobrého. Vo všeobecnosti platí, že ako prvý zdravý človek mladší alebo nižšie spoločenský postavený.

Je nevhodné pozdraviť personál pri príhode do reštaurácie alebo malé deti. Nebolo by to nezdvorilé, ale smiešne. Čím vyššie zopnú ruky a čím viac sa uklonia hlavu, tým väčšiu úctu prejavujú.
S veľkým rešpektom by mali byť zdravení starí ľudia, vysoko postavené osoby, rodičia, učitelia. Pokiaľ sa opätuje pozdrav „vaj“ deťom, ukláňa sa hlava nepatrne, v tomto prípade stačí i úsmev.
Najvyšší stupeň úcty prináleží budhistickým mníchom – „potomkom“ Budhu. V takom prípade Thajčania ukladá špičky prstov až medzi oči a hlavu uklonia ako najviac to ide. Mnísi nemusia úsmev opätovať, iba sa usmejú.

Cudzincom sa doporučuje nenútiť sa za každú cenu do tohoto druhu zdravenia, lebo má svoje vnútorné zákonitosti, ktorých porušenie môže niekoho i uraziť alebo vyznie smiešne. Ale pokiaľ Thajčan cudzinca pozdraví ako prvý, je slušnosť pozdrav opätovať. V takom prípade sa cudzincom neobratnosť prepáči, dôkladnejšiu znalosť presnej etikety od cudzincov nikto neočakáva, ale snaha je vítaná.

HLAVA A NOHY
V Thajsku sa považujú nohy za nečisté, predo dávajte pozor pri sedení, aby ste oproti sediacemu Thajčanovi neukazovali chodidlá. Noha je považovaná za pokorný úd. Za hrubý priestupok sa považuje dávať si nohu cez nohu a smerovať s ňou na druhú osobu, tak aby sa jej musela vyhnúť. To ho môže uraziť. Hlava sa považuje za sídlo duše a tým za najvyššiu časť tela - Thajčania jej venujú veľkú pozornosť – je to myslené obrazne i doslovne. Rodičia nesmú nikdy deti hladkať po hlave
Pri spoločenských stretnutiach vynakladajú mladí Thajčania veľké úsilie, aby ich hlavy neboli vyššie ako hlavy starších a vyhli sa tak dojmu, že sa na nich dívajú z výšky. Nie vždy sa to dá, ale cení sa najmä snaha. Ukázať na niekoho prstom vyjadruje surové pohŕdanie. Anulovať ho je možné len tým, že „postihnutého“ pohladkáme po hlave, ktorú v tejto krajine pokladajú za sídlo duše. Ľavú rukou sa nič nepodáva, lebo je nečistá, pretože sa používa na toalete. Nie je vhodné na verejnosť siakať si nos.

MUŽ, ŽENA A DOTYKY
Verejne preukazovanie citov medzi mužom a ženou je odsudzované a nie sú vhodné. Muž by nemal chytať ženu okolo ramien. Aj keď je možné pozorovať mladé thajské páry, ktoré sa držia za ruky, ale len mimo spoločnosti, nikdy sa však nebozkávajú. Častejšie je vidieť ako sa za ruku vedú dievčatá, hlave školáčky, alebo študentky. To je však priateľské gesto.

Budhistickí mnísi sa nesmú dotýkať žien, nič prijímať z ich rúk a ani ženy sa nesmú dotýkať ich. Ak žena musí mníchovi alebo novicovi niečo dať, musí to najprv podať nejakému mužovi a ten to podá mníchovi. V prípade, ak žena chce niečo darovať sama, mních alebo novic rozprestrie kúsok svojho šafránového rúcha alebo vreckovku, aby žena mohla na to položiť svoj dar. Až potom to môže mních alebo novic zdvihnúť alebo podať.

ZÁSADNÝ PRÍSTUP A ZÁKLADNÉ PRAVIDLO
Iný kraj – iný mrav, no stretnutia s týmito ojedinelosťami a zvláštnosťami robia cestovanie zaujímavejšie. Ako si teda počínať? U nás budeme v spoločnosti cudzincov zachovávať spôsoby, ktoré poznajú obidve strany a ktoré obidve strany prijímajú a používajú. Ak rokujeme v cudzej krajine s cudzincami, ktorí v nej tak isto nie sú doma, vychádzame z medzinárodne uznávaných spôsobov. Akékoľvek vyjadrenie zdvorilosti navyše je lepšie než zabudnúť na hocijakú maličkosť. Správanie, ktoré je pre nás úplne nepochopiteľné, si dáme vysvetliť, lebo naše správanie môže byť nepochopiteľné pre cudzieho partnera.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Iný kraj - iný mrav: Thajsko