Administratívne členenie okresu Banská Bystrica v rámci historického vývoja

História administratívneho členenia Banskej Bystrice sa začína datovať od konca 13. storočia, kedy sa Banská Bystrica stala súčasťou Zvolenskej stolice. Pred týmto obdobím bola Banská Bystrica súčasťou Veľkej Moravy. V rámci historického vývoja sa však hranice Banskej Bystrice menili, ale severná a západná hranica zostala až po súčasnosť nezmenená.

K novej územnej reorganizácii na Slovensku došlo za Jozefa II. v rokoch 1785 až 1790. Počas tejto reorganizácie došlo síce k zmenám v územnej organizácii Slovenska, ale hranice okresu Banská Bystrica zostali nezmenené. Takisto tomu bolo aj počas územnej organizácie za Bachovho absolutizmu v rokoch 1850 až 1860.

Okres Banská Bystrica, ako ho poznáme v súčasnej pobobe, nepodliehal až do roku 1922 žiadnym úzmemnosprávnym zmenám.
V rokoch 1923 až 1928 došlo k odčleneniu obcí Medzibrod, Brusno, Pohronský Bukovec od Banskobystrickej župy a k pričleneniu k župe Breznianskej. K ďaľšej zmene došlo v rokoch 1928 až 1938, kedy došlo k zmene krajinského zriadenia a k prideleniu obce Lukavica k okresu Banská Bystrica.

V rámci zmien správneho členenia Slovenska, nedošlo v rokoch 1938 až 1948 ku žiadnym zmenám. V roku 1949 boli k okresu Banská Bystrica pridelené naspäť obce Medzibrod a Brusno. Zároveň sa odčlenila Lukavica, ktorá začala opäť spadať pod okres Zvolen.

Od roku 1960 do 1990 bolo súčasťou okresu Banská Bystrica aj okres Brezno, čiže vlastne skoro celé Horehronie. V tomto období bola Banská Bystrica najväčším okresom vo vtedajšom Československu.

K územnosprávnym zmenám došlo aj v roku 1991, kedy bola k Banskej Bystrici spätne pridelená obec Pohronský Bukovec a aj obce Ráztoka a Nemecká, ale tieto zostali súčasťou len 5 rokov do roku 1996.
Od roku 1996 už nedošlo v rámci územnosprávenho členenia v okrese Banská Bystrica ku žiadnym zmenám. Tento stav pretrváva až do dnes.