História administratívneho členenia Banskej Bystrice sa začína datovať od konca 13. storočia, kedy sa Banská Bystrica stala súčasťou Zvolenskej stolice. Pred týmto obdobím bola Banská Bystrica súčasťou Veľkej Moravy. V rámci historického vývoja sa však hranice Banskej Bystrice menili, ale severná a západná hranica zostala až po súčasnosť nezmenená.

K novej územnej reorganizácii na Slovensku došlo za Jozefa II. v rokoch 1785 až 1790. Počas tejto reorganizácie došlo síce k zmenám v územnej organizácii Slovenska, ale hranice okresu Banská Bystrica zostali nezmenené. Takisto tomu bolo aj počas územnej organizácie za Bachovho absolutizmu v rokoch 1850 až 1860.

Okres Banská Bystrica, ako ho poznáme v súčasnej pobobe, nepodliehal až do roku 1922 žiadnym úzmemnosprávnym zmenám.
V rokoch 1923 až 1928 došlo k odčleneniu obcí Medzibrod, Brusno, Pohronský Bukovec od Banskobystrickej župy a k pričleneniu k župe Breznianskej. K ďaľšej zmene došlo v rokoch 1928 až 1938, kedy došlo k zmene krajinského zriadenia a k prideleniu obce Lukavica k okresu Banská Bystrica.

V rámci zmien správneho členenia Slovenska, nedošlo v rokoch 1938 až 1948 ku žiadnym zmenám. V roku 1949 boli k okresu Banská Bystrica pridelené naspäť obce Medzibrod a Brusno. Zároveň sa odčlenila Lukavica, ktorá začala opäť spadať pod okres Zvolen.

Od roku 1960 do 1990 bolo súčasťou okresu Banská Bystrica aj okres Brezno, čiže vlastne skoro celé Horehronie. V tomto období bola Banská Bystrica najväčším okresom vo vtedajšom Československu.

K územnosprávnym zmenám došlo aj v roku 1991, kedy bola k Banskej Bystrici spätne pridelená obec Pohronský Bukovec a aj obce Ráztoka a Nemecká, ale tieto zostali súčasťou len 5 rokov do roku 1996.
Od roku 1996 už nedošlo v rámci územnosprávenho členenia v okrese Banská Bystrica ku žiadnym zmenám. Tento stav pretrváva až do dnes.