V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim:

1. rovníkový režim odtoku – urovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami – Kongo, Amazonas
2. monzúnový režim odtoku – vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov – Mekong
3. snehovo-dažďový režim sibírskych a kanadských riek – hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh – Ob
4. dažďovo-oceánsky režim západoeurópskych riek – najväčšie stavy sú koncom zimy – Temža
5. vysokohorský snehovo-dažďový režim – maximálny prietok ma v apríli a v máji, minimum v zime - Dunaj
6. snehový režim nížinných riek východnej Európy – odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v lete veľa vody stráca výparom a spotrebou vegetácie – Volga
7. ľadovcový režim – maximum odtoku v letných mesiacoch pri topení snehu – Rhône
Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnosť, rozlišujeme tri základné typy riek:

1. vysokohorský typ – najvyššie mesačné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári alebo vo februári – Belá v Tatrách
2. stredohorský typ – najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime – Hron
3. vrchovino-nížinný typ – najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri – Nitra

Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá môžu byť rôzneho pôvodu: tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov), Bajkalské jazero, Mŕtve more, ľadovcové – Tatranské plesá, Ladožské jazero, vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou), Titicaca, zmiešané.
Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach:
· Severná Amerika - 25% celosvetových zásob (Veľké kanadské jazerá)
· Východoafrické jazerá – 22%
· Jazero Bajkal – 18% (najhlbšie jazero sveta)

V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more.
Umelé vodné nádrže obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodňami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike. Prevažná časť sladkej vody na pevninách je sústredená v ľadovcoch (asi 1,7% zo zásob hydrosféry). Súčastná plocha ľadovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2. Najväčšie sú pevninské ľadovce (Antarktída, Grónsko). Ľadovce vznikali premenou zo snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovňou snehovej čiary, kde prevláda hromadenie snehu nad topením. Nadmorská výška snehovej čiary klesá od trópov k pólom. Podpovrchová voda

Hydrológia podpovrchových vôd sa zaoberá vodou pod zemským povrchom ako súčasťou obehu vody v prírode a vzťahmi medzi ňou a horninovým prostredím, v ktorom s nachádza.

Zdroje vzniku a doplňovania podzemných vôd.
Juvenilná voda (v skupenstve vodnej pary) vzniká hlboko v zemskej kôre, kde sa uvoľňuje z tuhnúcej hmoty aj vodík aj kyslík, ktorých molekuly sa pri vysokom tlaku a teplote zlučujú.
Vadózna voda (plytká) je stálou zložkou obehu vody a tvorí najväčšiu časť celkového množstva podzemnej vody. Preniká do hornín z povrchu zeme a pohybuje sa v pomerne plytkých vrstvách zemskej kôry. Sem sa dostáva dvoma spôsobmi: kondenzáciou prízemných vodných pár, alebo vsakovaním (infiltráciou) zrážok. Druhy vody v horninách.
Podmienkou výskytu vody v horninách je existencia priestorov, ktoré sa v usadených horninách nazývajú preliačiny, póry, trhliny či praskliny.