V roku 1949 bol pri Okresnom národnom výbore (ONV) v Piešťanoch zriadený Dom osvety. Dňa 14. 8. 1958 schválila Rada Mestského národného výboru (MsNV) zriadenie Kultúrneho a spoločenského strediska (KaSS), priameho predchodcu MsKS. Svoju činnosť začalo v starom divadle v Gottwaldových sadoch (dnešné Beethovenove sady) a v rôznych prenajatých priestoroch. V roku 1960 bol organizátorom Piešťanského festivalu až do roku 1979 MsNV, prostredníctvom KaSS. V roku 1963 začalo pestovať beethovenovskú tradíciu s odhalením pamätnej tabule na Bacchus vile.

KaSS sa podieľal na organizovaní festivalov Hudobné leto a Piešťanských festivalov. Publikačnú činnosť reprezentoval od roku 1959 časopis - mesačník Piešťany, v roku 1964 pod názvom Slovenské kúpele s celoslovenskou pôsobnosťou , 1965 - 1972 pod názvom Kultúra v Piešťanoch, od januára 1973 Piešťany a od 1. 1. 1990 ako Revue Piešťany. V roku 1961 vo vydavateľstve Osveta Bratislava vydalo publikáciu Piešťany včera a dnes. Od roku 1968 slúžila na výstavné účely Malá scéna Ivana Krasku. Od roku 1967 KaSS organizovalo sochársku výstavu Socha piešťanských parkov, ako i Medzinárodné maliarske sympózium, v súčasnosti organizované Balneologickým múzeom v Piešťanoch.

Piešťanské kúpele zaujímajú čelné miesto medzi slovenskými kúpeľmi. Liečia sa tu pacienti s chorobami pohybových ústrojov. Kvalitou liečebných zdrojov, rozsahom a úrovňou poskytovaných služieb, prístupom ku kúpeľnej starostlivosti a dosahovanými výsledkami patria medzi popredné protireumatické kúpele v Európe i vo svete.

Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia siaha až do dávneho praveku. Človek prichádza do tejto oblasti približne pred 80 000 rokmi. Stopy osídlenia zo záveru staršej doby kamennej sa zistili na vyvýšeninách na ľavom brehu Váhu. Najvýznamnejšie sú Moravany nad Váhom, vďaka objavu najstaršej plastiky z územia Slovenska. Je známa ako "Moravianska venuša" (22 800 pred n. l.).

Z celoslovenského i európskeho hľadiska je unikátny súbor luxusných predmetov zo zlata, striebra, bronzu, skla a keramiky z troch kniežacích hrobov z mladšej doby rímskej objavených v Krakovanoch - Strážach.

Z 9. storočia je veľmožský dvorec v Ducovom významný aj objavom základov kostolíka - rotundy - z obdobia okolo roku 850 a malého veľkomoravského cintorína.

Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V období včasného stredoveku sa nachádzalo na území dnešných Piešťan zrejme niekoľko menších osád. Centrom bol pôvodne románsky kostol, na mieste ktorého postavili v druhej polovici 14. stor. veľký gotický kostol a tradícia hovorí aj o kláštore, s ktorým je možné spájať počiatky organizovanej kúpeľnej liečby. Liečivosť termálnych prameňov v Piešťanoch sa využívala i v stredoveku. Navštívil ich uhorský kráľ Matej Korvín i predstavitelia vysokej šľachty.

Hnutie humanizmu vzbudilo nový záujem aj o kúpeľníctvo a malo pozitívny vplyv na jeho rozvoj. Prvá knižná správa o piešťanských kúpeľoch je v diele Juraja Wernhera "Rozprava o podivuhodných vodách Uhorska" (1549, Bazilej).

V 16. stor. pustošili Piešťany nájazdy tureckých vojsk (1530, 1599). Škody utrpeli aj kúpele. Najkrajšiu spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni "Uzdravujúce piešťanské kúpele" z roku 1642. V 18. storočí - v období osvietenstva sa stupňujú snahy o organizované využívanie kúpeľov. Väčší rozvoj piešťanských kúpeľov začína po roku 1789 za Jozefa Erdödyho. Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdödyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 ako firma Alexander Winter a synovia podnik generálneho prenájmu kúpeľov usmerňovala rozvoj kúpeľov. Zmenila ich na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. stor. - roku 1894 - vzniká symbol kúpeľov - barlolamač, ktorý je dnes i v znaku mesta Piešťany.

Od roku 1894 mala návštevnosť kúpeľov stúpajúcu tendenciu. Prichádzali sem aj významní hostia - finančníci, umelci, športovci, politici, lekári, čím sa tiež zvyšovala atraktivita kúpeľov. Vznikla aj myšlienka prezentovať návštevníkom históriu Piešťan a okolia.

V roku 1928 bola v Kúpeľnej dvorane sprístupnená menšia muzeálna expozícia a 29. júna 1933 bolo slávnostne otvorené piešťanské múzeum v priestoroch Kúpeľnej dvorany (dnes hlavná expozícia Balneologického múzea). 21. októbra 1945 boli Piešťany povýšené na mesto a od 24. júla 1996 sú sídlom okresu.