Chronológia záplav na území Slovenska od roku 1993

Topiaci sa sneh spôsobil v posledných dňoch vzostup hladín viacerých riek na Slovensku, ktoré sa na niektorých miestach vybrežili zo svojho koryta. Hladiny vodných tokov na severnom Slovensku začali počas víkendu postupne klesať. Naďalej, naopak, stúpajú na Morave, Dunaji, dolnej Nitre a dolnom Hrone. Napoludnie platil tretí stupeň povodňovej aktivity, čiže stav ohrozenia, ešte aj na Toryse pri Košických Olšanoch, postupne sa aj tam situácia stabilizuje.

TASR prináša chronológiu záplav na území SR od roku 1993.

november 1993 - Záplavy postihli 26 slovenských miest a obcí v povodí rieky Uh v blízkosti štátnych hraníc s Ukrajinou. Pretrhnutím hrádze vznikli škody za vyše 122 miliónov korún. Zdvihnutá hladina Dunaja poškodila ešte nedokončené objekty náhradného riešenia Vodného diela Gabčíkovo pri obci Čunovo. Vyčíslenie škôd na gabčíkovskom stavenisku predstavovalo 245 miliónov korún.

apríl 1994 - Výdatné dažde zapríčinili najvyšší stupeň povodňovej aktivity v okresoch Nitra, Nové Zámky, Topoľčany. Zložitá bola situácia na Spiši v povodí rieky Hnilec, z brehov sa vylial Hornád.

jún 1995 - Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na Ipli v okrese Lučenec, tretí na potokoch Turiec a Rimava v lokalite Vlkyňa, okres Rimavská Sobota, v okrese Levice, kde zaplavilo časti niektorých obcí, ako aj Levíc. V okrese Košice-vidiek sa vylial Myslavský potok a zaplavil vyše 40 domov.

máj 1996 - Prietrž mračien s následnou povodňou poškodila intravilán a 175 domov v obci Ivanka pri Nitre. Celkové škody prírodnej katastrofy vyčíslili na 150 miliónov korún.

September 1996 - Záplavy v okrese Námestovo spôsobili materiálne škody približne osem miliónov korún. Na Kysuciach, najmä v okrese Čadca, si vyžiadali viac než 221 miliónov korún. Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na rieke Poprad, ktorá po výdatnom daždi zaplavila niektoré úseky ciest, časti pozemkov a záhradkárskych oblastí. Vody Hornádu vystúpili pri obci Hranica až na dva metre, čo viedlo k vyhláseniu druhého stupňa povodňovej aktivity.

júl 1997 - Rozsiahle povodne, ktoré boli najničivejšie v susedných krajinách - v Poľsku a Českej republike, zasiahli v prvej dekáde júla aj územie Slovenska. Na Slovensku bolo zaplavených 2450 domov, bytov a bytových priestorov, čím bolo priamo postihnutých 10 tisíc obyvateľov Slovenska. Voda zaliala 35-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Povodne zanechali značné škody vo vodnom hospodárstve. Prejavili sa najmä na menších tokoch, kde povodňové vlny prebiehali rýchlo, s veľkou unášacou silou. Predbežná kvantifikácia celkových škôd dosiahla 2,3 miliardy korún. V Bošáci si povodeň vyžiadala jednu obeť, keď dvaja nezodpovední ľudia sa rozhodli na kanoe preplaviť rozvodnený potok.

júl 1998 - Päťdesiat obetí (Jarovnice) na ľudských životoch a niekoľko zranených - taká bola bilancia v povodňou postihnutých obciach na východnom Slovensku. Živelná pohroma postihla okolo 10 tisíc obyvateľov v 86 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat nepočítajúc hydinu. Povodne spôsobili škodu za vyše jednej miliardy korún.
marec 1999 - Z celkovej výmery viac ako 339-tisíc hektárov poľnohospodárskeho pôdneho fondu v Košickom kraji bolo v dôsledku povodní 22,3 percenta zaplavených a 11,8 percenta podmáčaných. Najviac postihnuté boli okresy Michalovce, Sobrance, kde z celkovej výmery 103 045 hektárov bolo 48,5 percenta poľnohospodárskej pôdy zaplavenej a 29,1 percenta podmáčanej, čo spolu predstavovalo takmer 80 percent poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zlá situácia pretrvávala aj v okrese Trebišov, kde bolo z celkovej výmery viac ako 79-tisíc hektárov pôdy 30,9 percenta zaplavenej a 12,6 percenta podmáčanej. Záplavy spôsobili škody aj na lesnom hospodárstve.

jún 1999 - Povodne v Žilinskom kraji si vyžiadali škody za 39,5 milióna korún, pričom najväčšie boli v obciach Žilinského okresu Stráža, Terchová, Varín, Dolná Tížina a Krasňany. V piatich žilinských obciach bolo zaplavených celkom 291 pivníc a suterénov domov, zničené či výrazne poškodené boli 4 obytné domy. Občanom vznikli škody na majetku za vyše 21 miliónov korún. Povodeň ťažko poškodila alebo úplne zničila 8 mostov a zaplavila 44 hektárov pôdy. Povodňou utrpeli aj kultúrne pamiatky. Na budove kaštieľa v Krasňanoch a na tu uložených zbierkach vznikla škoda 1,16 milióna korún. Škody na národnej kultúrnej pamiatke Historickej lesnej úvraťovej železnici v Novej Vychylovke dosiahli 3,5 milióna korún.

- Záplavy v Novej Bošáci zapríčinili, že väčšinu ciest v dedine zaplavila voda a stali sa neprejazdnými.

- Odhaduje sa, že na majetku občanov v povodňami postihnutej juhozápadnej časti okresu Prievidza, v Oslanoch, Čereňanoch, Bystričanoch, Lehote pod Vtáčnikom, Radobici a Hornej Vsi dosiahnu škody niekoľko desiatok miliónov korún. V jednej z najviac postihnutých obcí Oslany voda narobila značné škody na čerpadle pohonných látok a prenikla aj do nádrží, zaplavila záhrady a pivnice 350 domov, približne 40 metrov miestnych komunikácií bolo podmytých. V Čereňanoch pri prvých prejavoch hroziacej povodne, keď sa začal vylievať Čereniansky potok, evakuovali z najviac ohrozených domov do priestorov miestneho domu kultúry 246 občanov. Predbežné škody na majetku obyvateľov boli vyčíslené na päť miliónov korún, oprava dvoch poškodených mostov a časti komunikácií si vyžiada najmenej 750 tisíc korún.

- V okrese Levice bolo zaplavených 369 rodinných domov, 8 panelových domov, 70 garáží a 45 ostatných objektov. Pod vodou boli aj štátne cesty Tešmak - Šahy a Tupá - Veľké Túrovce.

- V okrese Zlaté Moravce bola väčšina dedín podmočených spodnou vodou a asi 50 hektárov v okolí neupraveného úseku rieky Žitava zaplavených.

- Na vyše 40 miliónov korún vyčíslili v štyroch okresoch Banskobystrického kraja škody, ktoré tu spôsobili povodne. V okrese Žarnovica odhadli škody takmer na 28 miliónov, v okrese Krupina na 8,8 milióna, v okrese Brezno na 3,5 milióna a v okrese Revúca na pol milióna Sk. Škody zapríčinili rozvodnené potoky a silný nárazový vietor, miestami až víchrica. V okrese Veľký Krtíš povodne postihli 800 domov v desiatich obciach, poškodili asi tri kilometre miestnych komunikácií a ciest III. triedy, brehové opevnenia vodných tokov v dĺžke asi 600 metrov a zaplavili vyše 500 studní s pitnou vodou.

- Povodne v okresoch Prievidza a Partizánske spôsobili na poľnohospodárskych kultúrach škody v celkovej sume 23 miliónov Sk. Najviac poškodené boli porasty ozimnej pšenice, jarného jačmeňa a repky ozimnej. Mimoriadne záplavy poškodili aj lány s makom.

júl 1999 - Dažďová voda z prietrže mračien zaplavila pivničné priestory domov v Šahách. Okresná povodňová komisia na toku rieky Krupnica vyhlásila druhý stupeň povodňovej aktivity.

- Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili v dvoch západoslovenských mestách Pezinok a Modra. Prudké lejaky neobišli ani neďaleký Svätý Jur, kde sa vyliala miestna riečka. Lokálne povodne v okresoch Pezinok, Senec, Komárno a Veľký Krtíš zapríčinili výdatné zrážky na západnom a južnom Slovensku. Povodne, ktoré spôsobili zaplavenie pivničných priestorov obytných a rodinných domov, postihli mestá a obce Pezinok, Grinava, Šenkvice, Vinosady, Limbach, Senec, Veľký Biel, Chorvátsky Grob, Komárno, Kolárovo, Trstice, Jelka. V okrese Veľký Krtíš boli postihnuté obce Sečianky, Balog a Kosihy nad Ipľom, Veľká Ves, Vinica, Trebušovce, Širakov a Chrastice. V Pezinskom okrese záplavy poškodili 110 pivničných priestorov a domov, v Seneckom okrese 58, Komárne 255 a v okrese Galanta 189 budov. Okrem obytných domov vysoká voda zaplavila aj niektoré závody a prevádzky v Pezinku, Grinave a Senci.

- Odstraňovanie následkov povodní v okrese Malacky - v obciach Pernek, Kuchyňa, Lozorno, Jabloňové, Borinka, Stupava, Malacky, Plavecký Štvrtok a Jakubov, kde v dôsledku výdatných zrážok došlo na niektorých tokoch k zvýšeniu hladín. Povodne na Slovensku si v povodí Dunaja, Váhu, Hronu, Hornádu a Bodrogu si kompletne vyžiadali škodu za 4,5 miliardy korún.
marec 2000 - Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na základe správ zo sledovaných úsekov vodných tokov v Žilinskom kraji predsedovia povodňových komisií v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Stalo sa tak na návrh Slovenského vodohospodárskeho podniku, odštepného závodu Povodie Váhu Piešťany. Príčinou zvýšenej hladiny vodných tokov bola náhla zrážková činnosť a topenie snehu.

- Zvýšená hladina na rieke Váh prinútila krajskú povodňovú komisiu v Trenčíne vyhlásiť v Trenčianskom kraji na povodí Váhu 2. stupeň povodňovej aktivity. Opatrenie sa týkalo okresov Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Trenčín a Nové Mesto nad Váhom.

- Druhý stupeň povodňovej aktivity vyhlásili na úseku rieky Morava v okresoch Skalica a Senica. Znamenalo nepretržitú 24-hodinovú službu pracovníkov povodia na hrádzach Moravy.

apríl 2000 - V dôsledku vytrvalého dažďa a následného topenia pozostatkov snehu v pohoriach prešovského regiónu stúpli hladiny riek Torysa, Ondava a Ladomírka tak, že na nich vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Žiadny vodný tok rozsiahlejšie neopustil svoje koryto, len na niektorých kritických miestach sa zaliali záhrady. Hladina Torysy pri Sabinove bola na výške 230 centimetrov, pričom jej normál je pod 150 cm, hladina Ondavy pri Stropkove bola 290 centimetrov.

28. júla 2001 - Jednu ľudskú obeť si vyžiadali povodne v oblasti Prešova. 25 ročný muž z obce Jarabina zahynul po úraze elektrickým prúdom v zatopenej pivnici. júl 2001 - V Bardejovskom okrese spôsobili povodne škodu za vyše 50 miliónov korún

- V obci Štrba spôsobili tretí stupeň povodňovej aktivity potoky Vesna a Mlynica.

- V Stropkove a Svidníku boli v dôsledku povodní vyradené z činnosti verejné vodovody, na území Prešovského kraja bola vyhlásená mimoriadna situácia.

august 2002 - Územie Slovenska postihli záplavy. Prírodná katastrofa dlhodobejšie zasiahla celú strednú Európu. Na území Slovenska však tento prírodný proces zďaleka nedosiahol také obrovské rozmery ako v Čechách, Rakúsku a Nemecku. V prospech zažehnania kritickej situácie sa výrazne osvedčilo aj vodné dielo v Gabčíkove. Záplavy najskôr postihli Pohronie a neskôr povedie Dunaja, najmä bratislavské mestské časti Devín a Devínska Nová Ves. Povodne postihli oblasti aj v Žilinskom a Prešovskom kraji. Celkovo si vyžiadali škodu za 1,5 miliardy korún.

jún 2003 - Obyvatelia Melčíc-Lieskového v okrese Trenčín bojovali s bahnom, ktoré im po silnej búrke zaplavilo dvory, pivnice a obecné cesty. Nakladali ho i bagrami na nákladné autá. V obci bolo zaplavených okolo 70 domov a škody sa pohybovali do dvoch miliónov korún. Ľudia prišli o hydinu, pod vodou sa ocitli záhrady a polia. V roku 2003 postihli povodne 41 obcí na celom Slovensku, pričom celkovo si vyžiadali škodu za 53,7 milióna korún.

19.- 21. júna 2004 - Obyvatelia Trenčianskej Turnej, Púchova, Žiaru nad Hronom bojovali s veternými smršťami, prívalom vody a bahnom. Veterná smršť sprevádzajúca búrku postihla najmä Žiar nad Hronom, prívaly vody a bahna najmä Trenčiansku Turnú a Púchov.

5.- 6. júla 2004 - Mimoriadna situácia nastala v siedmich obciach po veternej smršti, ktorá zasiahla okres Trenčín. Silná búrka trvala asi desať minút, sprevádzal ju prudký vietor a niekde aj ľadovec s dvojcentimetrovými krúpami. V niektorých obciach vietor strhol alebo poškodil strechy na domoch. V dvoch dedinách sa vyliali potoky a zaplavili pivnice. Živel vyvrátil alebo polámal desiatky stromov. Tie poškodili autá, ploty a pomníky na cintoríne. Prerušené bolo telefonické spojenie a dodávky elektriny. Zničená bola úroda na poliach a v záhradách. Postihnuté boli najmä Trenčianske Stankovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Krivosúd-Bodovka, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce a Mníchová Lehota. Škody presiahli milión korún.

júl - august 2004 - Dve obete si vyžiadali veľké povodne, ktoré zasiahli východné Slovensko. Jeden z dvoch mužov z obce Svinica v okrese Košice zahynul pri pokuse prebrodiť tamojší rozvodnený potok. Zomrel aj deväťročný chlapec, ktorého našli až za niekoľko dní po ústupe vody. Komplikovaná situácia bola v obci Markovce v Michalovskom okrese, kde 31. júla pretrhla záplavová vlna hrádzu rieky Ondava. Zaplavila široké okolie a spôsobila škody poľnohospodárom a na majetku občanov, pričom niekoľko sto ich z Markoviec a časti Malčíc - Hradištská Moľva museli evakuovať. Záplavy a nadmerné zrážky spôsobili podľa predbežných odhadov v Prešovskom kraji v škody na poľnohospodárskej úrode za 132 miliónov Sk. Najviac, asi 36 miliónov Sk v okrese Prešov, v okrese Poprad za 25 miliónov Sk a v okrese Humenné 23 miliónov Sk. Celkovo dosiahli škody na území Prešovského kraja výšku viac ako 230 miliónov korún. Celkovo si povodne vyžiadali škody za 1 až 2 miliardy SK.

Zdroje:

TASR - www.tasr.sk