Poľana

Slovensko je síce malá krajina, ale zato má mnoho prírodných krás, ktoré sa postupne stali súčasťou národných parkov. Na území Slovenskej republiky sa nachádza deväť národných parkov (NP) a štrnásť chránených krajinných oblasti (CHKO). K národným parkom patria: Malá Fatra, Muránska Planina, Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský raj, Slovenský Kras, Veľká Fatra, Pieninský národný park a Tatranský národný park. Rozlohou o niečo menšie, ale tiež veľmi zaujímavé sú chránené krajinné oblasti, ku ktorým patria: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Ponitrie, Poľana, Strážovské vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie a Štiavnické vrchy.

Poľana je sopečné pohorie s rozlohou približne 200 km2. 90% jej územia pokrývajú lesy, tvoriace veľmi pestrý komplex: od dubín s fragmentmi teplomilných rastlinných spoločenstiev, cez jedľové bučiny až po prirodzené vrcholové smrečiny. K charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v závere Hrochotskej doliny i hlboké doliny tvaru V. Súčasne odstredivý (odtok vôd všetkými smermi) i dostredivý (horný tok potoku Hučava) charakter siete potokov nemá na Slovensku obdobu. Na území Poľany bola v roku 1981 vyhlásená Chránená krajinná oblasť, ktorá bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu UNESCO. Na Poľane sa v súčasnej dobe nachádzajú dve svorky vlkov, žije tu orol skalný, je tu značná hustota výskytu medveďa. S tým všetkým ostro kontrastuje 234 (!) naplánovaných a čiastočne už aj zrealizovaných holorubov v BR CHKO Poľana i enormne hustá asfaltová lesná cestná sieť, jedinečná na Slovensku a v biosférických rezerváciách pravdepodobne aj na celom svete.

Poľana je veľkoplošné chránené územie a zároveň najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Má kruhový pôdorys s priemerom 18 km, ako pozostatok pôvodného krátera stratovulkánu.
Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.

Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade.
V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.

Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.

Oblasť Nízkych Tatier a Poľany je rajom pre nadšencov turistiky. Nízkotatranská hrebeňovka je obľúbená vysokohorskými turistami aj z okolitých krajín. Na hrebeň možno začať nástup priamo z kempu Moštenickou dolinou, ale doporučujeme využiť na prekonanie dlhých podtatranských dolín naše mikrobusy, ktoré vás po dohode počkajú v cieli. (8 Sk,- km). Nízkotatranskou klasikou je výstup z chaty Trangoška cez chatu M.R.Štefánika na Ďumbier, 2043,4 m.n.m, ďalej po hrebeni na Chopok 2023,6 m.n.m. Odtiaľ zostúpiť cez Kosodrevinu a Srdiečko späť na Trangošku, ( z Kosodreviny na Srdiečko premáva sedačková lanovka ) alebo pokračovať po hrebeni na Dereše, 2003,5 m.n.m, odkiaľ zostúpiť na Trangošku. Na Trangoške a Srdiečku je strážené parkovisko. Ak využijete našu ponuku na dopravu, problémy s návratom k autu vám odpadajú a môžete slobodne meniť vaše plány za pochodu.
Poľana je pohorie charakteristické hustými lesmi a lazníckym osídlením. Dominuje mu vrch Poľana 1457,8 m.n.m. Zatiaľ čo na tatranskom hrebeni stretnete turistov na každom kroku, na Poľane ojedinele, ak tak stretnete medveďa. Táto šelma je kráľom tunajších lesov. Pohorie je popretkávané turistickými chodníkmi, z ktorých asi najhlavnejšia je červená rudná magistrála prechádzajúca centrálnym hrebeňom pohoria. Našim rekreantom doporučujeme nasledovnú trasu: mikrobusom do Ľubietovej,časť Včelinec, ďalej po modrej turistickej značke na Chatu na Hrbe. Rudnou magistrálou na Hrb, 1254,7 m.n.m (geomorfoligický stred Slovenska ) cez Vepor 1277,2 m.n.m do sedla Jaseňová. Ďalej modrou značkou po rázcestie Bukovina, odkiaľ vedie zelená turistická značka do Strelníkov.

Čakanie na mikrobus tam možno spríjemniť kúpaním v miestnom kúpalisku s výhľadom na prejdený hrebeň alebo v príjemnej kolibe na konci dediny pri haluškách. Inak variantov na turistiku na Poľane je nespočetné množstvo. Priamo Slovenskou Ľupčou prechádza zelená turistická značka schádzajúca z hôr na železničnú stanicu od Ľubietovej, pokračujúc smerom na Poníky.Vyhlásená: 1981 Pod Poľanou píše už pomaly štyri storočia svoju históriu rázovitá obec Detva. Vznikla ako poddanská dedina v husto zalesnenom území na príkaz majiteľa vígľašského zámku a panstva Ladislava Csákyho v roku 1638. Vyvíjala sa ako rozsiahla laznícka oblasť a tento charakter si udržala dodnes i keď časť lazov sa neskôr odtrhla a vyvíjala sa samostatne - Hriňová, Detvianska Huta, Kriváň. Ťažba a spracovanie dreva, chov oviec a roľníctvo boli hlavnými zdrojmi obživy Detvanov.

V ich krvi sa miešala krv predkov - valachov zo severných a východných oblastí Slovenska i prisťahovalcov z okolitých dedín. Tvrdé životné podmienky na vzdialených izolovaných lazoch a sebestačnosť v zabezpečovaní základných životných potrieb podmienili vznik originálnej materiálnej a duchovnej kultúry tunajších obyvateľov, vďaka ktorej sa Detva stala jedným zo symbolov novodobého slovenského národa. Chránená krajinná oblasť Poľana V srdci Slovenska nad mestom Detva sa týči jedna z najväčších vyhasnutých sopiek v Európe stratovulkán Poľana (1458 m.n.m.). Je súčasťou Slovenského stredohoria a pýši sa mimoriadnym prírodným bohatstvom, vďaka ktorému sa stala chránenou krajinnou oblasťou (rozloha 20079 ha). Ekosystém Poľany s množstvom chránených rastlinných a živočíšnych druhov je zároveň zaradený do siete svetových biosférických rezervácií UNESCO.V centrálnej časti Poľany je rozšírená kaldera - Kyslinky - ktorá je výsledkom intenzívnej sopečnej činnosti v minulosti a následnej erózie.

Z jej okrajových vrcholových častí odtekajú odstredivo na všetky svetové strany povrchové vody, čo nemá na Slovensku obdobu. Ako pamiatky na vulkanickú činnosť sú po území roztrúsené zvyšky lávových andezitových prúdov vytvárajúce obdivované skalné útvary. Sú chránené a medzi najzaujímavejšie patrí Kaľamárka - vyhľadávané tréningové miesto skalolezcov a horolezcov a zároveň archeologické nálezisko. Osídlenie skalných hradieb Kaľamárky bolo výskumom potvrdené už od mladšej doby bronzovej po raný stredovek. Je to miesto opradené legendami a rozprávkami. K ďalším prírodným monumentom patrí Melichova skala a vodopád Bystré - miesta hojne navštevované turistami. Medzi rarity chránenej oblasti patrí výskyt takmer všetkých lesných vegetačných stupňov na pomerne malej ploche, čo je spôsobené výškovou členitosťou územia. Od dubín cez zmiešané lesy až po unikátnu vrcholovú smrečinu.

Ide o najjužnejší výskyt pôvodných smrečín na andezitovom podklade v Západných Karpatoch. Územie Poľany je chránenou poľovnou oblasťou s možnosťou získať cenné trofeje medveďa alebo jeleňa. Privíta každého návštevníka, ktorý doň vstupuje s rešpektom a na oplátku ponúka nesmierne prírodné krásy, ktoré liečia a oblažujú telo i dušu. Z Detvy možnou Poľanu navštíviť po modrej a červenej turistickej značke a krásy Poľany sprístupňuje aj vybudovaná cyklotrasa okolo Poľany. Folklórne slávnosti pod Poľanou (konajú sa každoročne počas druhého júlového víkendu) Folklórny festival, ktorého dejiskom je už od roku 1966 mesto Detva, patrí k najveľkolepejším prehliadkam ľudovej kultúry na Slovensku. Nadväzuje na bohaté tradície muzikantského, tanečného i speváckeho umenia Detvanov a ich ľudovoumeleckej výroby.

Festival je hostiteľom ľudových umelcov zo všetkých regiónov stredného Slovenska a iestom stretnutí tisícov návštevníkov - milovníkov tradičnej kultúry. Každoročne víta aj krajanské súbory a spolky Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorých programy patria medzi najobdivovanejšie. Tri festivalové dni s veľkolepými scénickými programami dopĺňajú sprievodné podujatia - komorné koncerty, výstavy a Jarmok tradičných remesiel v areáli amfiteátra. Na ňom sa predstavujú výrobcovia z celého Slovenska a samozrejme z Detvy. Drevorezbu, výšivky krivou ihlou, výrobu ľudových hudobných nástrojov, výrobky z kože i kovu zručne ovládajú mladí i straší Detvania i Detvianky, ktorí sa celý rok pripravujú na toto vrcholné podujatie. Festival sa koná v prírodnom amfiteátri nad Detvou, ktorý rešpektuje jej pôvodnú architektúru. Citlivo vsadený do prírodnej scenérie vyzýva návštevníka, aby neobišiel pohostinný ľud i kraj pod Poľanou a ocenil všetky jeho prírodné architektonické krásy.