referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Poľana
Dátum pridania: 29.03.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sabčiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 363
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Slovensko je síce malá krajina, ale zato má mnoho prírodných krás, ktoré sa postupne stali súčasťou národných parkov. Na území Slovenskej republiky sa nachádza deväť národných parkov (NP) a štrnásť chránených krajinných oblasti (CHKO). K národným parkom patria: Malá Fatra, Muránska Planina, Nízke Tatry, Poloniny, Slovenský raj, Slovenský Kras, Veľká Fatra, Pieninský národný park a Tatranský národný park. Rozlohou o niečo menšie, ale tiež veľmi zaujímavé sú chránené krajinné oblasti, ku ktorým patria: Biele Karpaty, Cerová vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava, Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Ponitrie, Poľana, Strážovské vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie a Štiavnické vrchy.

Poľana je sopečné pohorie s rozlohou približne 200 km2. 90% jej územia pokrývajú lesy, tvoriace veľmi pestrý komplex: od dubín s fragmentmi teplomilných rastlinných spoločenstiev, cez jedľové bučiny až po prirodzené vrcholové smrečiny. K charakteristickým tvarom pohoria patria erózne trosky lávových prúdov, kaldera v závere Hrochotskej doliny i hlboké doliny tvaru V. Súčasne odstredivý (odtok vôd všetkými smermi) i dostredivý (horný tok potoku Hučava) charakter siete potokov nemá na Slovensku obdobu. Na území Poľany bola v roku 1981 vyhlásená Chránená krajinná oblasť, ktorá bola v roku 1990 zaradená do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu UNESCO. Na Poľane sa v súčasnej dobe nachádzajú dve svorky vlkov, žije tu orol skalný, je tu značná hustota výskytu medveďa. S tým všetkým ostro kontrastuje 234 (!) naplánovaných a čiastočne už aj zrealizovaných holorubov v BR CHKO Poľana i enormne hustá asfaltová lesná cestná sieť, jedinečná na Slovensku a v biosférických rezerváciách pravdepodobne aj na celom svete.

Poľana je veľkoplošné chránené územie a zároveň najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Má kruhový pôdorys s priemerom 18 km, ako pozostatok pôvodného krátera stratovulkánu.
Poľana je naše najvyššie sopečné pohorie. Vulkanickou činnosťou sa na jej území vytvorila mohutná sopka s priemerom 20 km, čím sa zaraďuje medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Stratovulkanická stavba sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov a prúdov s vrstvami menej odolných tufov a tufitov. V centrálnej časti územia sa pôsobením eróznych a denudačných procesov zachovala typická kotlovitá prehĺbenina - kaldera. Zvyšky lávových andezitových prúdov, ktoré odolali rozrušovacím procesom, slúžia ako náučné objekty a veľa z nich je vyhlásených za maloplošné chránené územia. Sú to Kalamárka, Melichova skala, Vodopád Bystré. Aglomerátové zvyšky reprezentuje Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Veporské skalky. V území sa vyskytuje jedinečná sieť potokov, ktorá nemá na Slovensku obdobu.

Osobitosťou chránenej krajinnej oblasti je vrcholová smrečina na Zadnej Poľane, ktorá sa nachádza na najjužnejšom okraji pôvodného areálu v Západných Karpatoch na andezitovom podklade.
V území dochádza k prelínaniu teplomilných a horských druhov rastlín a živočíchov. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje soldanelka uhorská, žltohlav európsky, chvostník jedľovitý, kukučka vencová, rosička okrúhlolistá, kosatec sibírsky a mnohé ohrozené druhy z čeľade vstavačovitých.

Z vtáčích druhov môžeme v oblasti pozorovať napríklad orla krikľavého, výra skalného, kuvička vrabčieho, ďatla bielochrbtého, drozda kolohrivého, rozšírený je krkavec, vyskytuje sa tu tiež bocian čierny. Podpoľanie je charakteristické hojným výskytom strakoša kolesára. Stálymi obyvateľmi územia sú medveď, vlk a rys.
Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva bola stredná a južná časť chránenej krajinnej oblasti vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri.
Od roku 1990 je územie biosférickou rezerváciou UNESCO.

Oblasť Nízkych Tatier a Poľany je rajom pre nadšencov turistiky. Nízkotatranská hrebeňovka je obľúbená vysokohorskými turistami aj z okolitých krajín. Na hrebeň možno začať nástup priamo z kempu Moštenickou dolinou, ale doporučujeme využiť na prekonanie dlhých podtatranských dolín naše mikrobusy, ktoré vás po dohode počkajú v cieli. (8 Sk,- km). Nízkotatranskou klasikou je výstup z chaty Trangoška cez chatu M.R.Štefánika na Ďumbier, 2043,4 m.n.m, ďalej po hrebeni na Chopok 2023,6 m.n.m. Odtiaľ zostúpiť cez Kosodrevinu a Srdiečko späť na Trangošku, ( z Kosodreviny na Srdiečko premáva sedačková lanovka ) alebo pokračovať po hrebeni na Dereše, 2003,5 m.n.m, odkiaľ zostúpiť na Trangošku. Na Trangoške a Srdiečku je strážené parkovisko. Ak využijete našu ponuku na dopravu, problémy s návratom k autu vám odpadajú a môžete slobodne meniť vaše plány za pochodu.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [6]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.