– spolková republika v južnej časti Severnej Ameriky od 1821. Rozloha je 1 972 547 km2; 86 200 000 obyvateľov; hlavné mesto je Mexiko spolu s predmestiami 19,5mil. obyvateľov. Administratívne sa delí na 31 štátov a federálny okruh hlavného mesta. Úradný jazyk je španielčina.

Mexiko leží zväčša na území Severnej Ameriky medzi Mexickým zálivom a Karibským morom na východe a Tichým oceánom na západe. Patria k nemu poloostrovy: Kalifornský a Yucatán, ostrovy Tiburón, Angel de la Guarda, Cedros a Las Tres Marías, Cozumel a Revillagigedo. Pobrežie je zväčša málo členité (nevhodné na prístavy), miestami sú lagúny a pozdĺž východného pobrežia Yucatánu korálové útesy. Mexiko je typickým územím náhorných plošín a vysočín. Zaberá južnú časť Kodiller. Vo vnútrozemí sa rozkladá – Mexická plošina, ktorá sa postupne zvažuje na juh. Patria k nej plošiny s bezodtokovými panvami, ktoré majú polopúšťový a na severe púšťový charakter. Mexickú plošinu lemujú pásma Sierra Madre Occidental a Sierra Madre Oriental, ktoré na juhu spája pásmo vulkanických Kordiller so sopkami : Citlaltépetl, Popocatépetl, Volcán Iztaccihuatl, Nevado de Toluca.

Je to oblasť častých zemetrasení a sopečnej činnosti. Juhovýchodnú časť Mexika od vulkanických Kordiller oddeľuje Balsaská depresia; sú to nižšie pásma vrchov : Sierra Madre del Sur a na východe od Tehuantepeckej šije Sierra Madre de Chiapas s plošinou Chiapas. Na Kalifornskom poloostrove sú pásma kryhových vysočín. Nížiny zaberajú asi 20% povrchu Mexika, najmä na východe pobreží a na Yucatáne. Podnebie sa diferencuje podľa výšky : na plošinách prevláda suché tropické podnebie, iba na juhovýchode je vlhké tropické podnebie. Rozlišujú sa 4 klimatické pásma : horúce a vlhké do 800 m n.m., mierne 900-1700m, chladné 1700-4500m a mrazivé na najvyšších štítoch. Rieky sú zväčša krátke a nesplavné. V Sierra Madre Occidental tečú hlbokými dolinami. Hlavné rieky : Rio Grande del Norte, Rio Grande de Santiago, Balsas, Pánuco, Usumacinta, Yuqui. Pôdy sú na severe prevažne šedozeme a púšťové, v strede a na juhu červené a žlté pôdy saván a lesné subtropické a tropické pôdy. Na plošinách dominuje púšťové a polopúšťové rastlinstvo : napríklad agávy a drevnaté kaktusy; lesy zaberajú asi 17% povrchu, na svahoch vrchov sú ihličnaté lesy, na juhovýchode vlhké tropické pralesy so vzácnymi druhmi stromov (mahagón, železné drevo); na západe a severe je krovinaté rastlinstvo chaparral. Mexiko má pestré nerastné bohatstvo, najmä neželezných rúd, ušľachtilých kovov, síry a ropy.

Obyvateľstvo žije relatívne vo veľkých výškach, 41% obyvateľov žije v 1000-2000m n.m., 29% nad 2000m. priemerne 23 obyvateľov/km2, na juhu Mexickej plošiny a na pobreží Mexického zálivu je osídlenie najhustejšie. Mexiko má jeden z najväčších prirodzených prírastkov obyvateľstva na svete (30-34‰, v ostatnom štvrťročí vyše dvojnásobný vzrast počtu obyvateľov). 55% obyvateľstva tvoria mestici, 30% Indiáni, ostatní sú kreoli, černosi a mulati. V mestách žije asi 51% obyvateľstva. Mestá : Mexiko, Guadalajara, Monterrey, Ciudad Juárez, Puebla, León. Každoročne odchádzajú vyše 300 000 sezónnych poľnohospodárskych robotníkov do USA.
Mexiko sa dynamicky rozvíja, Mexiko patrí k najrozvinutejším krajinám Latinskej Ameriky. Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom zamestnáva asi 54% aktívneho obyvateľstva, priemysel asi 15%. Aj po pozemkovej reforme (1917) sú veľké poľnohospodárske majetky v rukách veľkostatkárov (asi 55%), často sa pôda prenajíma nemajetným peónom. Rozšírené je aj spoločenské hospodárenie a veľké vysokoproduktívene farmy.