Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Veľká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov.
Veľká Británia pozostáva z Anglicka, Walesu, Škótska a Severného Írska. Anglicko a Wales tvorí 53 grófstiev s 369 okresmi, Severné Írsko 26 okresov, Škótsko 9 oblastí s 53 okresmi. Samostatné administratívne jednotky sú Great London, ostrov Man a Normandské ostrovy.

Najväčším mestom je hlavné mesto Londýn, ktoré má v aglomerácii viac ako 9 miliónov obyvateľov. Zaberá 1 580 km2 a nachádza sa v juhovýchodnom Anglicku, pozdĺž oboch brehov rieky Temža, 75 km nad jej ústím. Jadrom mesta je The City, kde v 1. stor. p. n. l. stála osada zvaná Llyn-din. Potom ako si ju podrobili Rimania premenovali ju na Londínium. V r. 1066 sa Londýn stal sídlom Williama Dobyvateľa, ktorý tam dal postaviť zámok Tower, jednu z najznámejších pamiatok Londýna.
Londýnske City je strediskom medzinárodného obchodu, finančných operácií a bánk, poisťovní, búrz, sídli tu tiež BBC. Do tejto časti spadá tiež celý rad historických a kultúrnych pamiatok ako napr. Londýnska veža (Tower of London), katedrála Sv. Pavla (St. Paul´s cathedral), Mansion House – sídlo londýnskeho starostu a ďalšie.
Birmingham je 2. najväčšie mesto s viac ako 1 500 000 obyvateľmi. Je to významné priemyselné, obchodné a dopravné stredisko. Leží uprostred Čierneho kraja (Black Country), nazvaného podľa veľmi znečistenej priemyselnej oblasti, v metropolitnom grófstve West Midlands, asi 180 km severozápadne od Londýna. V meste a jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover a závody najväčších elektrotechnických firiem Británie. Mesto je tiež známe výrobou najobľúbenejšej anglickej čokolády Cadbury.

Glasgow je 3. najväčšie mesto, ktoré má viac ako 1 milión obyvateľov. Nachádza sa na juhozápade Škótska po oboch brehoch rieky Clyde. Je tu koncentrovaný ťažký priemysel: výroba stavebných dielcov, lodiarenský priemysel (práve tu bol skonštruovaný a začal svoju plavbu Titanic) a tiež ľahký priemysel: textilný, odevný a tabakový.
Leeds sa nachádza v grófstve západný Yorkshire, možno tu nájsť obrovské oceliarske závody.
Sheffield mesto ocele a zbrojárskeho priemyslu v grófstve West Midlands.
Liverpool sa podobne ako Sheffield nachádza vo West Midlands, patrí k najväčším britským prístavom na rieke Mersey, je charakteristické lodiarskym, strojárskym a elektrotechnickým priemyslom.
Manchester situovaný vo West Midlands, najväčšie stredisko textilného priemyslu, rozvinuté strojárstvo, elektrotechnika a farmácia.
Tieto mestá patria síce k najväčším britským mestám, ale z hľadiska turismu sú málo atraktívne. Sú charakteristické skôr koncentráciou priemyslu a modernou výstavbou ako historickým pamiatkami.

Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov.
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok.
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km. Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km).
Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier. Najväčšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Oveľa známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vďaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.
Celé Spojené kráľovstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C.
Veľká Británia má 57,8 miliónov obyvateľov a hustota zaľudnenia je cca. 239 ob/km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyv. tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej časti Škótska.

V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a ďalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne. V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom dramatického umenia je londýn , hlavne jeho časť West End, v ktorej je sústredených takmer 50 divadiel a divadelných scén. V Británii fungujú štyri veľké operné súbory: Kráľovská opera, ktorá hrá na scéne v Covent Garden vLondýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu, Škótsku operu a Waleskú národnú operu.
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury.

Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských ostrovoch, napr. roku 1987 – Hadrianov múr, 1988 – Tower of London, 1997 – Prímorské pobrežie v Greenwich.
Od európskej pevniny ich oddeľuje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký.
Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky.
Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’ východnej dĺžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dĺžky.
Spojené kráľovstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú časť Britských ostrovov. Väčší z hlavných ostrovov je Veľká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súčasťou Spojeného kráľovstva takmer 5 500 ďalších ostrovov pričom medzi najväčšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, ďalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu.
Menovou jednotkou vo Veľkej Británii je britská libra, ktorá má 100 pencí. Libra patrí k najsilnejším menovým jednotkám na svete.
Británia patrí ku krajinán s vysoko a všestranne rozvinutým hospodárstvom. Vo svetovom obchode zaberá 5. miesto po USA, Japonsku, Nemecku a Francúzsku.
Patrí medzi najväčších svetových vývozcov lietadiel, motorových vozidiel, elektorotechniky, textilu a obrábacích strojov chemického priemyslu, tabakových výrobkov, nápojov a potravín. Na dovoze sa najviac podieľajú suroviny a polotovary pre spracovateľský priemysel, hotové priemyselné výrobky, hlavne stroje a dopravné prostriedky, potraviny a palivá. Tržby, ktoré vytvárajú viac ako 60% národného dôchodku. Británia najviac obchoduje s krajinami Európskej únie a tiež udržiava obchodné styky s krajinami, ktoré v minulosti tvorili kolónie britskej koruny. Ďalej obchoduje tiež so Spojenými štátmi americkými, Saudskou Arábiou, Iránom, Kuvajtom, Nigériou a ďalšími krajinami.

Vonkajšie vzťahy štátu sa prejavujú v členstve v medzinárodných organizáciách. Veľká Británia je jedným zo zakladajúcich členov NATO a je stálym členom Rady bezpečnosti OSN. Okrem toho sa v roku 1973 stala členom EÚ a z ďalších veľmi významných zoskupení je členom G-7, GATT, OECD, FAO, UNICOM, UNHCR, INTERPOL a mnohých ďalších. Združenie Commonwealth zoskupuje bývalé britské kolónie, ako sú: Kanada, Austrália, Nový Zéland, Bermudy, Kaimanské ostrovy, Fauklandy, Isle of Man, Jersey, Guernsey a mnohých ďalších, dohromady je to 53 členov. Vonkajšie vzťahy štátu sa prejavujú v zahraničnom obchode. Veľká Británia najviac obchoduje s členmi EÚ a s členmi Commonwealthu. Jej politika je totožná s politikou organizácií, ktorých je členom. Momentálne nevedie žiadnu vojnu. Stálym problémom sú vzťahy so severným Írskom, ktoré často vyúsťujú do bombových útokov a atentátov organizácií IRA a INLA.
Veľká Británia je členom WTO, WHO, UFTAA, WATA, ISTA, IHA, IYHF, FITEC, ICAO, IATA, FICC, AIEST.
Príjmy z cestovného ruchu činili v roku 1992 13,6 miliárd amerických dolárov.

Britský bankový systém sa skladá z centrálnej banky a komerčných bánk, ktoré poskytujú základné bankové služby. Centrálnou bankou je Bank of England, založená rozhodnutím parlamentu a panovníka v roku 1694. Banka reguluje menovú politiku vlády a zároveň pôsobí ako hlavný bankár vlády. Má výhradné právo vydávať bankovky v Anglicku a vo Walese. Za vydávanie mincí zodpovedá Royal Mint (kráľovská mincovňa).
Najvýznamnejšími odvetviami britského hospodárstva je spracovateľský priemysel a služby, ktoré vytvárajú až 60% národného dôchodku.
Británia bola 1. krajinou na svete, v ktorej prebehla priemyselná revolúcia. Priemysel je významnou základňou zahraničného obchodu, pretože viac ako 80% britského vývozu tvoria priemyselné výrobky alebo polotovary. Medzi najdôležitejšie patrí spracovateľský priemysel, hlavne spracovanie uhlia a ropy, ťaženej v Severnom mori, tiež chemický priemysel a petrochémia. Významnú úlohu zohráva strojársky a kovospracujúci priemysel. Británia je jedným z najdôležitejších výrobcov ocele a popredné postavenie zaberá tiež vo výrobe dopravných prostriedkov. Známe sú automobilky: Rover, Daimler, Jaguar, Vauxhall.

Vo veľkých prístavoch (Liverpool, Glassgow a Belfast) sa nachádzajú obrovské lodenice, v ktorých sa vyrábajú až 4% svetovej tonážnej stavby lodí. Británia je tiež charakteristická výrobou bojových stíhačiek, riadených striel, vrtuľníkov a súčastí lietadiel. Významnú úlohu zohráva tiež produkcia poľnohospodárskych strojov, priemyselných motorov, vedeckých prístrojov a hodín. Široko rozvinutá je tiež báza elektrotechnického a elektronického priemyslu, výroba počítačov, telefónnych aparátov, mikroelektronika. Textilný priemysel súvisí s tradičnou výrobou vlny a syntetických vlákien, hlavne v Manchestri, Edinburgu a Belfaste. Dôležitú úlohu v zložení priemyslu zohráva aj chemický priemysel, vo veľkej miere koncentrovaný v Manchestri – organická chémia, farmácia, plastické hmoty. Najdôležitejšími energetickými zdrojmi sú ropa, zemný plyn, uhlie a jadrová energia.
Obilnicou Anglicka sú grófstva na juhovýchode krajiny: Kent, East Anglia, Lincolnshire, Humberside. Pestujú sa tu jablká, hrušky, slivky, jahody, papriky, paradajky, uhorky, chmeľ a v neposlednom rade obilie a zemiaky. Produkcia mlieka sa sústreďuje na juhozápade Škótska, západe Anglicka a v juhozápadnom Wallese. V hornatých a bažinatých oblastiach Škótska, Wallesu a tiež na severe Anglicka sa chovajú ovce.