V odolných horninách úzke tiesňavy a kaňony (Váh cez Malú Fatru, Hornád cez Slovenský raj, Dunajec cez Pieniny), v menej odolných horninách vytvárajú erózne kotliny (Sučanská kotlina v Bielych Karpatoch, Kysucká kotlina v Javorníkoch a iné). Krasový reliéf je najlepšie vyvinutý v druhohorných vápencoch Slovenského krasu, Slovenského raja, Muránskej planiny. Najznámejšie jaskyne sú Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Demänovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, jaskyňa Driny; priepasti- Čertova diera (186 m) a Brázda (l81 m), resp. Zádielsky kaňon a Manínska tiesňava. Antropogénny typ reliéfu vznikol na Slovensku pri ťažbe a spracovaní nerastných surovín (Hornonitrianska kotlina a okolie Veľkého Krtíša). Haldy sa nachádzajú v Žiari nad Hronom, v Seredi, v Dobšinej, v Jelšave, Lubeníku. Antropogénne formy vznikajú i pri ťažbe vápenca, piesku a iných hornín, pri zemných prácach v poľnohospodárstve - terasy, a pri výstavbe komunikácií a priehrad - násypy a zárezy. Podľa členitosti povrchu jednotlivé typy reliéfu zaberajú: roviny (l l % rozlohy štátu), vyskytujú sa popri riekach; pahorkatiny (39 %) tvoria dná kotlín a členitejšie časti nížin, vrchoviny (26 %) sa nachádzajú v nižších častiach Karpát, hornatiny (22 %) a veľhornatiny (2 %) tvoria najvyššie časti slovenskej klenby Karpát,

Geomorfologické členenie
Celé územie Slovenska patrí do rozsiahlej Alpsko-himalájskej sústavy. Všetky pohoria a kotliny na našom území tvoria Karpaty. Karpaty sa na našom území delia na Západné a Východné. Hranicu medzi nimi tvorí východné úpätie Slanských vrchov a Čergova. Rozčleňujeme ich na pásma, ktoré vznikli postupne geologickým vývojom. Vonkajšie Západné Karpaty sú budované flyšom (pieskovec, íl, bridlica), začínajú Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi. Tam, kde prevládajú odolnejšie pieskovce, tvoria masívne pohoria (Biele Karpaty, Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, najvyššie Oravské Beskydy, Podbeskydská vrchovina, Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Ľubovnianska vrchovina, Čergov a bradlové Pieniny). Od hraníc sú viac vzdialené masívy Kysuckej vrchoviny, Oravskej vrchoviny, Oravskej Magury, Levočských vrchov, Šarišskej vrcholy a Bachurne.

V mäkšom ílovcovom flyší sa eróziou vytvorili brázdy a doliny, ktoré od deľujú jednotlivé pohoria. Najvýznamnejšie znížené územia sú: Považské podolie, Jablunkovská, Podbeskydská a Podtatranská brázda, Oravská kotlina a predhoria Myjavská pahorkatina a Spíšsko-šarišské medzihorie.
Vnútorné Západné Karpaty tvoria pohoria a kotliny, ktoré spájajú Váh, Hron, Hornád a Ipeľ, Jadrové pohoria sa tiahnú v dvoch pásmach. Prvé tvoria Malé Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Malá Fatra Chočské vrchy a Tatry. Južnejšie pásmo tvoria Tríbeč, Žiar, Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Nízke Tatry, Kozie chrbty a Branisko. Medzi pohoriami sú kotliny: Hornonitrianska, Turčianska, Žilinská, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie.
V strede Slovenska sa rozprestiera masív Slovenského rudohoria, stará kryha Karpát, ktorú tvoria prvohorné a staršie horniny. Slovenský kras, Slovenský raj a Muránska planina sú budované vápencami. Po oboch stranách stredného Hrona vystupujú sopečné pohoria Slovenského stredohoria: Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Ostrôžky, Poľana a Javorie (stratovulkány). Južne od Javoria sa rozkladá Krupinská planina. Medzi sopečnými pohoriami sa nachádzajú kotliny: Zvolenská, Pliešovská a Žiarska. K sopečným pohoriam zaraďujeme aj Burdu, Cerovú vrchovinu, Slánske vrchy a Vihorlat na východnom Slovensku. Medzi týmto pásmom pohorí na juhu Slovenska a Slovenským rudohorím je znížená Juhoslovenská kotlina (člení sa na Ipeľskú, Lučenskú a Rimavskú kotlinu). Vonkajšie Východné Karpaty utvárajú flyšové pohoria: Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bušov a Beskydské predhorie. Tvoria najnižšiu časť karpatského oblúka na Slovensku - Nízke Beskydy. O niečo vyššie sú Bukovské vrchy. Vnútorné Východné Karpaty k nám zasahujú iba sopečnými Vihorlatskýnii vrchmi.

Z juhu sú slovenské Karpaty lemované Panónskou panvou, ktorá zahŕňa i všetky naše nížiny. Panónsku panvu tvoria rozsiahle poklesnuté kotliny vo vnútri karpatského oblúka:
1. časť Viedenskej kotliny, ktorá zasahuje na naše územie, sa nazýva Záhorská nížina (s Borskou nížinou a Chvojnickou pahorkatinou),
2. časť Malej dunajskej kotliny - Podunajská nížina (s Podunajskou rovinou a Podunajskou pahorkatinou - Trnavská, Nitrianska, Žitavská, Hronská a Ipeľská pahorkatina),
3. časť Veľkej dunajskej kotliny, ktorá siaha na naše územie - Východoslovenská nížina (s Východoslovenskou rovinou a Východoslovenskou pahorkatinou)
V Slovenskej republike existuje päť typov chránených území. Sú to: národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené areály, prírodné rezervácie a prírodné pamiatky. Na našom území máme týchto sedem národných parkov: Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra, Pieninský národný park, Národný park Muránska planina a Národný park Poloniny.

Podnebie a počasie
Vzdialenosť od mora spôsobuje, že podnebie u nás má prechodný ráz medzj oceánskym a kontinentálnym podnebím. Na západe Slovenska majú väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty. Podnebie Slovenska najviac ovplyvňuje nadmorská výška (podnebné oblasti: teplá, mierne teplá chladná), menej orientácia strání voči svetovým stranám (náveterná, záveterná a členitosť povrchu (dná kotlín, stráne, a i ).
Počasie sa vyznačuje veľkou premenlivosťou. Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny. Ich prechod sa prejavuje rozdielnym počasím. Pri cyklonálnych situáciách je oblačné počasie s výdatnými zrážkami, Cyklonálny ráz počasia u nás prevažuje v zime a na jar. Najtypickejšie sa prejavuje v júni a v júli „Medardovou kvapkou" (tzv. podnebná singularita). Pri anticyklonálnej situácii býva jasné, slnečné počasie, vysoké teploty v lete, silné mrazy v zime. Typické počasie (teplé a suché) je na jeseň počas tzv. babieho leta. Okrem putujúcich cyklón a anticyklón počasie u nás ovplyvňujú í stacionárne cyklóny (islandská a iránska) a anticyklóny (azorská, sibírska ). Významný činiteľ, ktorého vplyv sa prejavuje na zmenách teploty, zrážok, slnečného žiarenia, veternosti, je nadmorská výška. Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje výrazné rozdiely medzi počasím územne blízkych regiónov.

Podľa výškovej členitosti, teplotných a zrážkových pomerov sa člení územie Slovenska na 3 klimatické oblasti:

Teplá klimatická oblasť siaha do 400 m n.m. Zaberá nížiny a nízko položené kotliny s priemernými teplotami 8 - 10 °C a ročnými zrážkami 520 – 750 mm. Má najviac slnečného svitu (viac ako l 500 hodín ročne), 50 letných dní, mierne zimy. Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je vhodná na pestovanie teplomilných plodín. Asi polovica rozlohy teplej oblasti je umelo zavlažovaná.
Mierna klimatická oblasť siaha od 400 do 800 m n.m., zaberá vysoko položené kotliny, vrchoviny a nižšie pohoria od nadmorskej výšky 700 - 800 m.
Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 8 °C, priemerná júlová teplota nekl sa pod 16 °C. Ročné zrážky sú 600 - 800 mm. Má vhodné podmienky na pestovanie obilia a zemiakov.
Chladná klimatická oblasť vyskytuje sa v najvyšších pohoriach v nadmorských výškach nad 800 m. Vyznačuje sa nízkymi priemernými júlovými teplotami (pod 10 °C), vysokými ročnými zrážkami (800 - 2 000 mm). Pre nízku teplotu nemožno v tejto oblasti pestovať poľnohospodárske plodiny. Značné plochy pokrýva les a pasienky. V najvyšších polohách sa nachádzajú len horské lúky a skaly.

Vodstvo
Naším územím prechádza rozvedie medzi Čiernym a Baltským morom. Do Baltského mora odvádzajú vody Dunajec a Poprad z plochy l 593 km2, čo tvorí iba 4 % územia Slovenska. Do umoria Čierneho mora patrí 96 % plochy územia Slovenska a rozčleňuje sa na tri povodia: povodie Moravy, Dunaja a Tisy. K najväčším slovenským tokom patrí: Váh, Bodrog, Hron, Nitra, Hornád, Ipeľ. Dunaj, najväčšia stredoeurópska rieka, priteká k nám z Nemecka a Rakúska. V Bratislave má priemerný ročný prietok 2 000 m3 . s-1. Prevažnú časť vody dostáva z Alp. Dunaj preteká naším územím len v dĺžke 22,5 km a na dĺžke 149,5 km tvorí hranicu Slovenska s Rakúskom a Maďarskom. Dunaj vytvára spolu so svojím ramenom Malý Dunaj a dolným tokom Váhu Žitný ostrov. Dunaj je pre Slovensko dôležitý ako plavebná magistrála spájajúca krajinu s Čiernym a Severným morom, ako zdroj vody pre tretinu zavlažovaných plôch Slovenska a ako trvalý zdroj na výrobu pitnej vody. Morava sa vlieva do Dunaja pod Devínom pri Bratislave. Tvorí časť našej hranice s Českou republikou a Rakúskom (prítoky: Myjava, Rudava a Malina).
Váh, najväčšia slovenská rieka, má dve zdrojnice - Biely Váh (pramení pod Kriváňom) a Čierny Váh (pramení pod Kráľovou holou), ktoré sa spájajú pri Kráľovej Lehote. Prítoky: Orava, Kysuca, Vlára, Nitra. Nitra pramení v Malej Fatre (prítok Žitava), Hron pramení pod Kráľovou hoľou (prítoky Slatina a Sikenica), Ipeľ pramení v Slovenskom Rudohorí (prítoky Krtíš, Krupinica). Tisa preteká cez naše územie v dĺžke 7 km, odvodňuje rieky východného Slovenska, ktoré sa do nej vlievajú v Maďarsku (prítoky Slaná s Rimavou, Muráňom a Bodvou a Hornád s Hnilcom a Torysou), Bodrog vzniká sútokom Ondavy s Topľou a Latorice. Vodné stavy našich riek závisia od atmosférických zrážok; Bodrog má najvyšší stav v marci, Váh v apríli a Dunaj v júni. Slovenské rieky podľa režimu možno rozdeliť do troch typov: vysokohorský (Dunaj), stredohorský (horné toky Váhu a Hrona) a vrchovinonížinný (Nitra, Žitava, Ipeľ)

Pôdne druhy
Hodnotia sa podľa zrnitosti, ktorá závisí od materskej horniny. Na Slovensku sú zastúpené všetky pôdne druhy:
-ľahké pôdy: piesočnaté, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité;
-stredne ťažké pôdy: hlinité a ílovitohlinité;
-ťažké pôdy: ílovité a íly

Piesočnaté pôdy sa nachádzajú na viatych pieskoch, pieskovcoch a kremencoch (Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina).
Hlinité pôdy vznikli na sprašových sedimentoch (pahorkatiny: Podunajská, Východoslovenská, Chvojnická i Juhoslovenská a Košická kotlina), na sopečných pohoriach a na územiach budovaných vápencami. Tieto pôdy sú najúrodnejšie, najlepšie sa obrábajú, pestuje sa na nich väčšina poľnohospodárskych plodín, najmä cukrová repa, pšenica, jačmeň, ílovitohlinité pôdy sú typické pre flyšové pohoria (Oravská kotlina).
Ílovité pôdy a íly sa viažu na horniny, ktoré vznikli usadením bahna v nízko položených neogénnych kotlinách, napr. v Juhoslovenskej kotline. Tieto pôdy sú za vlhká lepivé, za sucha tvrdnú, tvoria sa v nich pukliny. Nie sú úrodné a ťažko sa obrábajú. Na odolných, ťažko zvetrávajúcich horninách sú pôdy kamenisté (pokrývajú ich väčšinou lesy).

Pôdne typy
Rozmiestnenie pôdnych typov podmieňuje predovšetkým výšková zonálnosť v menšej miere geologické a hydrologické pomery.
Nivnépôdy (fluvizeme) sa vyskytujú v záplavových územiach riek. Majú rozličné vlastnosti závislé od riečnych sedimentov. O niečo ďalej od vodných tokov vznikli na poriečnych rovinách lužné pôdy (čiernice) s bohatým humusovým horizontom. Vďaka vlahe z podzemnej vody sú úrodnejšie ako černozeme, ktoré sa vyvinuli na suchých sprašových pahorkatinách: Podunajskej, Chvojnickej a Východoslovenskej. Na obvode černozemí na sprašiach a sprašových hlinách, bližšie k pohoriam, kde je viac zrážok a o niečo nižšie teploty, vznikli hnedozeme. Úpätia pohorí a niektoré kotliny, kde je vlhšie a chladnejšie podnebie, pokrývajú ilimerízované pôdy (luvizeme) a pseudogleje (oglejené pôdy). Nachádzajú sa na okrajoch a na výbežkoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, v Juhoslovenskej kotline a v iných kotlinách. Svahy pohorí s kryštlickými horninami do výšky l 000 - l 200 m n.m. pokrývajú hnedé lesné pôdy (kambizeme). Je to najrozšírenejší pôdny typ u nás, zväčša pokrytý lesom. Nad hnedými pôdami do výšky l 800 m n.m. vystupuj ú podzoly, pokryté ihličnatými lesmi a kosodrevinou. Najvyššie polohy nad hranicou lesa zaberajú alpínske mačinové pôdy. Na vápencoch a dolomitoch je výšková zonálnosť porušená. Súvislý pokryv V0 vápencových oblastiach Slovenska bez ohľadu na nadmorskú výšku tvoria rendziny. V zamokrených depresiách, kde sa dlho hromadila rašelina, vznikla rašelinová pôda. Vyskytuje sa hlavne na Orave, ale i na Záhorskej a Podunajskej nížine.

Rastlinstvo
Územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Slovensko je hornatá krajina, s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy, skracuje sa vegetačné obdobie, menia sa i rastlinné spoločenstvá a vytvárajú výškové stupne. Lužné lesy - ich zvyšky sa vyskytujú na brehoch a nivách našich riek a potokov. Rastú v nich vŕby, topole, jelše a na suchších miestach duby, bresty a javory. Dubový stupeň (do 550 m), v ktorom sa vyskytujú aj porasty hraba, zaberá najteplejšie a najsuchšie časti nížin, nižších častí pohorí a kotlín. Na piesočnatých pôdach Záhorskej nížiny je rozšírená borovica. Umelo bol vysadený agát. V dubových presvetlených lesoch sa vyvinul aj bylinný a krovitý podrast. Väčšina týchto lesov bola premenená na ornú pôdu.
Stupeň bučín sa nachádza v nadmorských výškach 550 - l 100 m bohatších na vlahu a zrážky. V bukových lesoch sa vyskytuje jedľa najmä v okolí Banskej Štiavnice, Kremnice a Gelnice, kde ju vysadili. V tônistých bučinách sa vyvinul iba bylinný porast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi. Smrekový stupeň nasleduje za bukovým až po hornú hranicu lesa vo výške l 600 m n.m. Smreku vyhovuje viac zrážok, kratšie a chladnejšie vegetačné obdobie. Dobre býva vyvinuté bylinné poschodie a vyskytujú sa aj kríky čučuriedok, brusníc a vresu. V smrekovom stupni sa vyskytujú len lúky a pasienky. Stupeň kosodreviny začína nad hornou hranicou lesa do nadmorskej výšky 1800 m. Rastie v ňom limba, jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice. Vyskytujú sa tu chudobné pasienky.
Alpínske lúky vyskytujú sa len vo Vysokých a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad l 800 m.