referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Slovenská republika - prírodné pomery
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kuto
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 195
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 20m 50s
Pomalé čítanie: 31m 15s
 
Poloha
Slovensko je vnútrozemský štát. Leží v strede mierneho pásma. Najsevernejší bod je pri Oravskej Polhore (49° 37' 52" s.g.š.) a najužnejší na Dunaji pri Patinciach (47° 43' 54" s.g.š.). Šírkový rozdiel (1° 53') je malý na to, aby diferencoval naše podnebie. Najzápadnejší bod je na rieke Morava pri Záhorskej Vsi (16° 50' 05" v.g.š.), dľžkové rozpätie je 5° 44' a Časový rozdiel 22 minút. Prevažná časí' územia Slovenska sa rozprestiera medzi 48° a 49° s.g.š. (najkratšia vzdialenosť k pólu 4 642 km, k rovníku 5314 km). Poloha vzhľadom k oceánom a moriam je menej priaznivá. Nevýhodu vnútrozemského štátu zmierňuje rieka Dunaj, ktorá nás spája s Čiernym morom (z Bratislavy do ústia l 870 km) a prieplavmi po Mohane a Rýne so Severným morom (l 648 km).

VZDIALENOSŤ SLOVENSKA OD MORÍ
More Najkratšia vzdialenosť od štátnej hranice
Baltské 4334 km
Severné 791 km
Jadranské 350 km
Čierne 678 km

Moria a oceány významne ovplyvňujú podnebie. Z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím mierneho pásma.
Poloha vzhľadom na nadmorskú výšku a reliéf: Najvyšším bodom je vrchol Gerlachovského štítu (2 655 m nm.), najnižším výtok Bodrogu (94 m n. m,). Priemerná nadmorská výška Slovenska je 392 m n. m. Veľké výškové rozdiely i členitý reliéf spôsobujú zmeny podnebia (výšková zonálnosť) a v dôsledku toho i pôd, rastlinstva, osídlenia a ľudských aktivít. Územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie (strecha Európy). Väčšina riek u nás iba pramení, sú krátke, nezabezpečujú dostatok vody pre priemysel a iné aktivity, okrem rieky Dunaj, ktorá Slovenskom preteká. Hranice v celkovej dĺžke l 672 km (r. 1999) sú väčšinou prirodzené (75 %), vedú po riekach (Morava, Dunaj, Ipeľ) a po horských chrbátoch. Umelé sú na východe Slovenska s Maďarskom a Ukrajinou.
Slovensko svojou rozlohou 49 035 km2 v svetovom poradí zaujíma 726. miesto. V rámci Európy patrí k menším štátom (27. miesto).
Územie Slovenska je pretiahnuté v rovnobežkovom smere. Najväčšiu dĺžku (428 km) má medzi Záhorskou Vsou a Novou Sedlicou, najväčšiu šírku (195 km) medzi Skalitým na Kysuciach a Štúrovom pri Dunaji, najmenšiu šírku (76 km) medzi Olovom a Turnianskym Podhradím.

Štát Dĺžka hraníc so susediacimi štátmi
Ukrajina98 km
Maďarsko680 km
Rakúsko107 km
Česko240 km
Poľsko600 km

PRÍRODNÉ PODMIENKY
Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny

Územie Slovenska zaberajú z väčšej častí Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Už v starohorách a v prvohorách sa v geosynklinálnych moriach usadzovali horniny, ktoré boli niekoľkokrát vyvrásnené a premenené na kryštalické bridlice (ruly, pararuly, svory). Vrásnenie sprevádzala magmatická Činnosť. Počas varískeho vrásnenia koncom prvohôr vznikli magmatické telesá zložené z granodioritov a žúl. Kryštalické bridlice, granodiority, žuly vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch V jadrových pohoriach. Koncom prvohôr územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v druhohorách usadzovali mocné vrstvy sedimentárnych hornín, najmä vápence, dolomity a sliene. Na konci druhohôr a začiatkom treťohôr na severnom okraji centrálnych Karpát vznikla morská priehlbina (geosynklinála), do ktorej sa usadzovali z priľahlej pevniny štrk, piesok a hlina, z ktorých vznikli vrstvy striedajúcich sa zlepencov, pieskovcov a ílovcov — flyš. Tieto horniny boli na rozhraní paleogénu a neogénu zvrásnené, a tak vzniklo flyšové pásmo. Pri vrásnení flyšu boli z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce a odolné vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii a odolné vápence zostali výrazne vyčnievať v teréne. Tak vzniklo na severnom okraji centrálnych Karpát úzke bradlové pásmo.

Na obvode flyšových Karpát sa na začiatku neogénu vytvorila ďalšia geosynklinála, v ktorej sa usadzovali štrky, piesky a íly - Četná karpatská predhlbeň cez ňu sa v ďalšej fáze alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty. Pri tomto vrásnení na vnútornom okraji Karpát vznikli sopečné pohoria. Vytvorili sa hlboké zlomy, pozdĺž ktorých vystupovala láva na povrch a sopky vyvrhovali sypké materiály (tury, tufíty). Na konci neogénu vznikali hlboké zlomy, ktoré rozlámali zarovnaný povrch na kryhy. Niektoré z nich sa zdvíhali a vznikli pohoria centrálnych Karpát. Na južnej strane Karpát a medzi jednotlivými pohoriami, kde kryhy poklesli, sa vytvorili neogénne kotliny. V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo Štvrťohorách činnosťou riek, ľadovcov a vetra vznikajú štvrťohorné sedimenty, ktoré pokrývajú staršie horniny. Vytvorila sa súčasná riečna sieť, v dolinách a kotlinách sa ukladali nánosy štrku, piesku a hliny, horské ľadovce modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty. Silné vetry odnášali piesok a prach a vytvorili viate piesky a spraše.Karpaty majú pásmovú geologickú stavbu, pričom jednotlivé pásma sa odlišujú vývojom, vlastnosťami a vekom hornín. Na území Slovenska rozlišujeme nasledovné geologické pásma:

1.Čelná karpatská predhlbeň
2.flyšové pásmo
3.bradlové pásmo
4.jadrové pohoria a Slovenské rudohorie
5.sopečné pohoria
6.neogénne kotliny

1.Čelná karpatská predhlbeň na našom území sa nevyskytuje, lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany.
2.Flyšové pásmo začína Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi, pokračuje cez Kysuce, Oravu, obchádza Tatry, cez Spiš na východné Slovensko. Tvoria ho rozsiahle pohoria na severe a severozápade Slovenska. Najvyššie po horia a chrbty sú utvorené z odolnejších pieskovcov (Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Piľsko, Čergov, Bukovské vrchy), v menej odolných ílovcoch vyerodovali rieky doliny a brázdy, napr. dolina Kysuce, Oravy, Torysy, Cirochy. Flyšové pohoria sú chudobné na nerastné suroviny, ťaží sa v nich iba pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.
3.Bradlové pásmo začína pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine, prechádza cez Biele Karpaty, kde vynikajú Vršatské bradlá, pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska. Na naše územie sa vracia pri Dunajci (Pieniny) a pokračuje cez Hanušovce a Humenné na Ukrajinu. Odolné vápence tvoria vyčnievajúce Bralnaté vrchy, na mieste málo odolných slieňov boli vyhĺbené brázdy. Sliene a vápence bradlového pásma sa ťažia na výrobu cementu.
4.Jadrové pohoria a Slovenské rudohorie - centrálne Karpaty majú jadro budované hlbinnými vyvrelinami (žula, granodiorit) a kryštalickými bridlicami (ruly, svory a fylity). Tieto odolné horniny tvoria najvyššie polohy Tatier a ďal ších pohorí. Na nich sú rozlične uložené vápence, dolomity, pieskovce, bridlice silene prvohorného až treťohorného veku. V kryštalických horninách, najmä v oblasti Slovenského rudohoria, sa nachádzajú rudy železa, medi, antimónu azbest a magnezit.
5.Sopečné pohoria sú na juhu Karpát. Tvoria ich najmä andezity a ich tufy menej čadiče. V štiavnických žilných ložiskách sú olovnato-zinkovo-strieborné a medené rudy, v kremnických žilách je zlato a antimón.
6.Neogénne kotliny obsahujú najmä vrstvy piesku, štrku a ílu. Na Záhorskej nížine sa nachádza ropa pri Gbeloch a plyn pri Labe. Jazerné usadeniny na Hornej Nitre (Handlová,Cígeľ) a pri Veľkom Krtíši obsahujú ložiská hnedého uhlia a lignitu, V Solivare pri Prešove a v Zbudzi na Východoslovenskej nížine sa vyskytujú ložiská soli. Neogénne íly sú surovinou na výrobu tehál a keramických výrobkov.

Reliéf, jeho vývoj a typy a geomorfologické členenenie
Podľa prevládajúceho geomorfologického činiteľa možno u nás vyčleniť tieto typy reliéfu: ľadovcový, veterný, riečny, krasový a antropogénny.
Ľadovcový reliéf sa najlepšie vyvinul v Tatrách. Nachádza sa aj v Nízkych Tatrách a vo vrcholových častiach Malej Fatry. Vytváral sa v starších štvrtohorách v nadmorských výškach nad l 700 m nad morom. Horské ľadovce vytvorili ľadovcové kotly (kary), ľadovcové doliny (trógy), ľadovcové panvy, jazerá (plesá - najznámejšie sú Popradské, Veľké Hincovo a iné), skalnaté skoky s vodopádmi a bralnaté hrebene. V nižších polohách uložili rozdrobený materiál a vytvorili morény. Prehradením toku tatranských potokov niektorými morénami vznikli ďalšie plesá, napr. Štrbské. Veterný reliéf. Z naviatych pieskov sa utvorili pieskové pokrovy a presypy-Najrozšírenejšie sú na Záhorskej nížine, vyskytujú sa i na niektorých miestach v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Z prachu uloženého vetrom vznikli v nížinách pokrovy spraše. Veľké rozlohy zaberajú v Podunajskej a Východoslovenskej nížine, menšiu plochu v Košickej a Juhoslovenskej kotline. Riečny reliéf je u nás najrozšírenejší. Rieky postupne rozrezávali vyzdvihnuté územia v etapách, vytvorili v dolinách terasy a nivy, napr. Dunaj v Malých Karpatoch (Devínska brána) pri Bratislave vytvoril Štyri terasy a nivu.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.