a z čias Veľkomoravskej ríše sa vo Veľkej Lomnici našla železná hrivna a slovanská keramika. Hoci dejiny Lomnice začínajú v praveku, Veľká Lomnica vystupuje pod svojím menom až v roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov. Sídlom tohto rodu sa na dlhú dobu stala Veľká Lomnica. Názov obce dokazuje, že okolie bolo osídlené Slovanmi a prví osadníci boli Slováci. Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. Veľká Lomnica sa dlho spomínala len ako Lomnica, ale keď v 14. storočí neďaleko nej vznikli ďalšie dve obce s rovnakým názvom, bolo potrebné ich diferencovať. A tak v roku 1361 nachádzame už pomenovanie „Magna Lomnitz“, teda „Veľká Lomnica“. Prvé presné údaje o zložení a počte obyvateľstva pochádzajú z roku 1700, keď v obci bolo 692 obyvateľov. Z nich bolo 28 gazdov, 46 želiarov a 7 kurialistov. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod. V 18. storočí si tu dal rod Berzeviczyovcov vybudovať dva kaštiele, nižný – pôvodne pevnosť – bol zbúraný a na jeho mieste bol postavený nový reprezentatívny kaštieľ talianskymi architektmi. Vyšný kaštieľ stál uprostred obce, bol prebudovaný na barokový kaštieľ. Na prelome 19. a 20. storočia bola obec z hľadiska zamestnania pomerne málo diferencovaná a väčšina obyvateľov žila z malého výnosu z pôdy. To zapríčinilo veľkú vlnu vysťahovalectva, keď viac než jedna tretina obyvateľov odišla za prácou do Ameriky.

Analýza jednotlivých čŕt
1 Hodnoty prírodného prostredia obce a okolia:
Veľká Lomnica sa rozprestiera po obidvoch brehoch rieky Poprad, s výhľadom na panorámu Tatier. Lesy v katastri dediny siahajú vysoko pod Tatry. Od okolitých lesov sa priamo k obci tiahnu pasienky. Polia tvoria podstatnú časť bezprostredného okolia dediny. Majú charakter roviny s miestnymi vyvýšeninami. Na pravom brehu rieky sa nachádza vyvýšenina Barich, dosahujúca výšku 776 m, ktorá slúži na prechádzky občanom dediny, ako aj turistom, v zime ju využívajú deti pri hrách a sánkovačkách. Cez obec pretekajú dva potoky, Studený a Skalnatý, ktoré sa vlievajú do rieky Poprad.