Z veľkých vtákov sa tu možno stretnúť s morským orlom a holubom korunáčom. Veľmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kačice sú postupnou kultiváciou slatín zatláčané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, šťuka, belica a plotica. Kapor, lieň a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo.
Plazov a obojživelníkov je tu veľmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväčšie druhy patria motýle a roháče. 1.3 FLÓRA
Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia. Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných veľkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná časť. Okrem dubov sa často vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesočnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väčšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka. Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesňovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku veľkých močiarov. V miestach s nadbytočnou vlhkosťou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papraďou. Väčšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami.
Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rast
ú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.

1.4 NERASTNÉ BOHATSTVO
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo a zinok.

1.5 VODSTVO
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu.
Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km.