Vihorlat

Chránená krajinná oblasť s rozlohou 4383 ha bola vyhlásená 28. 12. 1973. Oblasť sa rozprestiera na území okresov Humenné a Michalovce. Zaberá severovýchodnú časť horstva s centrom okolo Morského oka, vrátane Motrogona ( 1018 m ), Sninského kameňa ( 1005 m ), a Nežabca ( 1023 m ). Pohorie predstavuje začiatok východokarpatského sopečného oblúka na našom území. Medzi prírodné pozoruhodnosti patrí Sninský kameň, ktorý je tektonickou kryhou po oboch stranách s výraznými hlbokými sedlami, na vrchole so zvyškami morfologických nápadných vypreparovaných lávových prúdov. Pohorie leží na rozhraní východných a západných Karpát a na rozhraní karpatskej a panónskej flóry, čo sa prejavuje aj na zložení rastlinstva.

Najrozšírenejšie sú Bučiny, často so zachovanými pralesovými ukážkami, len v nižších polohách sú dubové a dubohrabové porasty. Pôvodné ihličnaté druhy sú vzácne, len v oblasti Morského oka rastie jedľa a smrek. Nájdeme tu aj vŕbu sliezku, kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, horec luskáčovitý. Z horských druhov andezitovej časti v oblasti rastú: podbelica alpínska, plavúň jedľovitý, nevädza mäkká, kokorík praslenatý. Územie sa vyznačuje špecifickými spoločenstvami živočíchov. Zo šeliem sa tu zjavuje vlk obyčajný, Rys ostrovid a mačka divá. Žije tu aj jazvec obyčajný, kuna hôrna i kuna skalná a ojedinelo aj vydra riečna. Z vtákov sa tu vyskytuje okrem bežných druhov aj vzácna sova dlhochvostá a krkavec čierny. V bučinách Vihorlatu žije vzácny chrobák fúzač alpský. Je 4 cm dlhý, pekný chrobák s tykadlami presahujúcimi dĺžku svojho tela. Žije v bučinách odumierajúcich stromov, kde sa vyvíjajú jeho larvy. Je rozšírený v podhorských a horských oblastiach Slovenska. Ohrozuje ho ubúdanie vhodných stanovíšť a nezodpovední zberatelia.