Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich prijímanie a vylučovanie. Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období vzhľadom na ich rastové fázy. Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.

Štruktúra vody:
Voda predstavuje chemickú zlúčeninu dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka v molekule vody sú viazané jednoduchou polárnou kovalentnou väzbou. Vodík je tu k jednému atómu pripútaný kovalentne, k druhému elektrostaticky. Intermolekulové vodíkové mostíky sú príčinou napr. vysokej teploty varu vody 100 oC. Voda sa v prírode vyskytuje v plynnom, kvapalnom a v tuhom skupenstve.
Pre svoj dipólový charakter je voda dobrým rozpúšťadlom iónových zlúčenín.

Vlastnosti vody:
a) fyzikálne
b) chemické
c) senzorické

a)fyzikálne:
• veľké povrchové napätie - je príčinou kapilárnych javov, ako je vzlínavosť vody v kapilárach pôdy a hornín, zmáčacia schopnosť, tvorba peny, atď. • hustota – sa zväčšuje od 0 oC po teplotu 3,98 oC, potom sa pri vyššej teplote plynulo zmenšuje
• viskozita – spolu s hustotou podstatne ovplyvňuje hydraulické správanie sa vody
- od jej hodnoty závisí napr. rýchlosť filtrácie vody pieskom, rýchlosť sedimentácie
- zmenšuje sa so zvyšovaním teploty
• elektrická vodivosť – závisí od koncentrácie iónov, od ich pohyblivosti a teploty
- obsah rozpustených solí a plynov zvyšuje vodivosť vody
• schopnosť skumulovať veľké množstvo tepla – veľké vodné plochy – jazerá, more, oceány – sa podieľajú na regulácii teploty na našej zemi
• ďalšie vlastnosti – absorpcia svetla, rádioaktivita vody, zmeny skupenstiev vody, atď.

b)chemické sú podmienené obsahom rozpustených látok vo vode:
- anorganické súčasti prírodných vôd - vápnik, horčík a sodík, ktoré sú prítomné prevažne ako katióny
- anióny- hydrogénuhličitany, sírany a chloridy
- v malých koncentráciách sú v prírodných vodách zastúpené ešte draslík, železo a mangán
- v stopových koncentráciách mnoho ďalších kovov, ktorými sa voda obohacuje pri styku s pôdou rôznymi minerálmi a horninami

c)senzorické:
- môžeme ich zistiť našimi zmyslovými orgánmi – teplota, farba, zákal, priehľadnosť, pach a chuť

Funkcie vody:

a) biologické – výživa ľudstva, podnebný a pôdny činiteľ
b) zdravotné – osobná a verejná hygiena človeka, čistenie, odstraňovanie odpadkov,
vykurovanie, klimatizácia, atď.
c) kultúrne a estetické – skrášlenie krajiny

Kolobeh vody:

Zem prijíma žiarenie od Slnka, zemský povrch sa zahrieva, voda sa premieňa na paru, ktorá vystupuje do atmosféry. V chladnejšom prostredí atmosféry sa vodné pary kondenzujú, tvoria oblaky, v kvapalnej alebo tuhej forme padajú na zemský povrch a začnú ihneď stekať po ňom alebo do neho vnikať. Časť spadnutých zrážok sa vyparí a pokračuje naďalej v obehu.
Znečistenie vody: Voda sa znehodnocuje chemickými látkami, ropnými produktmi, ťažkými kovmi, rádioaktívnym odpadom, splaškovými vodami. Medzi najväčšie zdroje znečisťovania patrí výroba celulózy a papiera, spracovanie ropy – ropné uhľovodíky spôsobujú pachové a chuťové závady vôd. Z mnohých chemických výrob unikajú ročne do tokov tisíce ton solí. Praktické riešenie je ekologicky šetrný prístup ľudí k pitnej vode.

Kyslé dažde:
Vznik kyslých dažďov zapríčiňujú predovšetkým elektrárne spaľujúce uhlie a ropu, potom metalur-gické závody, ale aj automobily. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje, sa zlučujú so vzdušnou vlhkosťou, v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná. Kyslé dažde sa objavujú vo veľkých vzdialenostiach od zdrojov exhalátov. Kyslé dažde majú negatívny vplyv na flóru a faunu. Kyslé zrážky môžu v určitých podmienkach extrahovať z pôdy hliník a iné kovy, a tak potom voda okrem kyseliny obsahuje aj rôzne toxické kovy – napr. olovo, ortuť. Takáto voda má ešte zhubnejšie účinky. Najhoršia situácia je na jar. Nečistoty – kovy, kyseliny – sa celú zimu zhromažďujú vo vrstvách snehu. Keď sa oteplí, začínajú sa topiť vrchné najviac znečistené vrstvy snehu, takže do jazier a riek steká prakticky kyselina vo veľkej miere obohatená kovmi. V takýchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón, čím sa svetlo dostáva hlbšie do vody.
Vyskyt vody v prirode.
Povod a vyvoj hydrosfery je uzko spojeny s vyvojom ostatnych casti zeme.
Podla vzniku rozlisujeme vody:
• juvenilne-vzniknute pri primarnej diferenciacii hmoty zemskeho plasta
• recirkulovane-zucastnujuce sa na hydrologickom obehu atmosferou -cirkulacia vody vyvolana slnecnou energiou a zemskou gravitaciou.
zrazkove(atmosfericke)•
povrchove•
podpovrchove•

Zrazkova atmosfericka voda:
voda v kvap. alebo tuhom skup.
-z ovzdusia na povrch
-najcistejsi druh prir.vody-prechodom ovzdusim sa znecistuje.
-ph:5,65
-sirany,dusicnany,chloridy,soli.

Povrchova voda:
-v prirodzenych umelych nadrziach na zemskom povrchu. Stojate:prirodzene:moria,jazera,mociare umele: rybniky,priehrady
Tecuce:prirodzene:potoky,rieky
umele:kanaly,prieplavy
podla lokality:morske,kontinentalne.
Morska voda:ph:8,0-6,3-pomerne stále chem.zloz.
Povrchove vody:vacsie mnoízstva organickych latok.-splasky,odp.vody.

Znecistovanim povrchovych vod sa zhorsuje cistota a akost vod.Tri skup.ukazovatelov:
a>ukazovatele kyslikoveho rezimu(obsah rozpusteneho kyslika,nasytenia kyslikom,biologicky stav...)
b>ukazovatele zakladneho chemickeho zlozenia(obsah chloridov,siranov,celkova tvrdost,obsah vapnika horcika,rozp.a nerozp.latok.
c>osobitne ukazovatele(obsa anionov,dusicnanov,zeleza,manganu,teplota,zapach,sfarbenie)

Stanovenie tychto ukazovatelov=zatriedenie vody do 4 tried cistoty:
1.Velmi cista voda cista voda
2.znecistena voda
3.Silne znecistena voda
4.Velmi silne znecistena voda.