Vypracovanie
1.Štrbské pleso, Popradské pleso, Skalnaté pleso, Veľké a Malé Hincovo pleso, Zelené pleso, Kozie pleso, Capie pleso, Žabie plesá...

2.Gerlachovský štít, Lomnický štít, Kriváň, Slávkovský štít, Rysy,

3.Téryho chata, Rainerova chata, Zbojnícka chata, Zamkovského chata, Chata pri Popradskom plese, Chata pri Zelenom plese.

4.Veľká a Malá studená dolina, Mengusovská dolina, Skalnatá dolina.

5.Štrbské pleso- je to najnavštevovanejšie pleso v tatrách pretože k nemu nie je ťažký prístup. Jeho názov je odvodený zo štrbského chotára. Prvý raz ho vo svojom diele Bibliotheca seu Cynousra Peregrinantium (1644) Dávid Frolich. V roku (1860) hrozili štrbčania, nakoniec sa aj pokúsili vypustiť pleso aby získali pasienky. Do roku 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso bolo umelo zarybňované od konca 19. storočia a v zime sa na ňom lámal ľad, kvôli jeho mimoriadnej čistote, bol aj vyvážaný.

6.Skalnaté pleso- pôvodne sa nazývalo Lomnické pleso. Nachádza sa v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu. Klimatické činitele ale najmä narušene brehov ľudskými zásahmi ( pri výstavbe budov) vyvolali postupné zanikanie plesa. Pokusy o zahradenie z roku 1937 a utesnenie z roku 1957, sú bez trvalejšieho účinku.

7.Veľké Hincovo pleso- Je to najväčšie a najhlbšie pleso vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom ľadovcovom kotle obkolesenom veľkými skalnatými masívmi a od dolnej časti doliny je oddelené stupňom v minulosti zaoblenými a odhalenými ľadovcami. Jeho pomenovanie je pravde podobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý k plesu vystúpil.

8.Veľká Studená dolina- je dlhá sedem kilometrov, turisticky veľmi príťažlivá. Za jej skalnatou skrýšou sa skrýva najväčší počet plies zo všetkých tatranských dolín (22). Na juhu ju lemuje mohutný Slávkovský štít, v závere časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Chodník vstupuje do doliny nad Rainerou Chatou. Nad pásmom lesa a kosodraviny stúpa popri Varešskovom a Dlhom plese ku Zbojníckej chate. Tu končí jednosmerný chodník, prichádzajúci z Malej Studenej doliny cez jednosmerné Priečne sedlo. Popri zbojníckych plesách chodník prudko stúpa do Prielomového sedla. Z neho sa dá zastúpiť do Bielovodskej doliny alebo do Velickej doliny.

9.Malá Studená dolina- je 4,5 dlhá, terasovitá, turisticky obľúbená dolina so starou baníckou tradíciou (ťažba zlata a medi – 19. storočie). Dolu zalesneným svahom padá Obrovský vodopád, ktorý možno obdivovať z tatranskej magistrály. Chodník vstupuje do doliny pri Zamkovkého chate. Nad pásmom kosodreviny dolinu charakterizuje mohutná skalná terasa. Po ich preklopení chodník dosahuje Téryho chatu. Záver doliny lemujú Prostredný hrot, Ľadový štít (3.) a Lomnický štít (2.). Nad chatou chodník pokračuje do bočnej Dolinky pod Sedielkom, kde si možno vybrať prechod cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny, alebo výstup pri najvyššie položenom Modrom plese (2157) do Sedielka a ďalej do Javorovej doliny.

10.Chata pri Popradskom plese (1494m) - je najnavštevovanejšia chata z celoročnou prevádzkou. Leží v Mengusovskej doline na severnom brehu Popradského plesa. V roku 1879 vyrástla u plesa prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku, tzv. Majlatova chata, ale o rok neskôr vyhorela. Roku 1881 ju nahradili rovnako veľkou kamennou budovou ale o deväť rokov ju tiež zničil požiar. Tretiu postavili v roku 1892 a neskôr ju rozšírili o turistickú ubytovňu. Tieto budovy doslúžili roku 1961, postavil sa nový turistický hotel. Starú budovu po 2.sv vojne pomenovali Chatou kpt. Morávku na počesť Štefana Morávka, veliteľa oddelení finančnej stráže osady Štrbské Pleso, padol ako veliteľ prieskumnej hliadky partyzánskeho oddielu.

11.Zbojnícka chata (1960m) –je celoročne otvorená vysokohorská chata. Leží v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrýva sa za Zbojníckym chrbtom. Uhorský lesný erár postavil tu v roku 1907poľovnícku chatku a po menších úpravách ju roku 1910 odovzdal turistickej verejnosti. Prístavbou z roku 1924 vznikla terajšia obhospodarovaná chata, ktorá bola v roku 1984 až 1986 zrekonštruovaná. Po požiari roku 1999 bola znovu obnovená. Jej názov pripomína pytliacku minulosť tejto doliny. Je turisticky veľmi vyhľadávaná.

12.Zamkovského chata (1475m) - je útulná, vysokohorská chata pod hornou hranicou lesa v dolnej časti Malej Studenej doliny. Chatu postavil v rokoch 1942-1943 známy horský vodca a horolezec Štefan Zamkovský (1908-1961) s manželkou Ludmilou, dovtedy nájomca na Téryho chate. V období 2. svetovej vojny poskytla Zamkovského chata a jej okolie úkryt prenasledovaným politickým utečencom, partizánom a židovským rodinám. Po znárodnení chaty komunistickým režimom bol Štefan Zamkovský úradnou mocou poverený správou Bilíkovej chaty. O niekoľko týždňov ho označili za bývalého kapitalistu, pozbavili miesta a vykázali z Tatier. V roku 1952 odchádza Š. Zamkovský s rodinou do Banskej Štiavnice, kde je aj pochovaný. Zomrel 15. mája 1961. Členovia Horskej služby mu udelili "in memoriam" strieborný odznak vodcu I. triedy Horskej služby. V roku 1992 bola chata v rámci reštitúcie vrátená potomkom Štefana Zamkovského. Od roku 1996 spravuje chatu Jana Kalinčíková.

13.Téryho chata (2015m) - je najvyššie položená celoročne otvorená chata vo Vysokých Tatrách v horskej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách. Chatu postavili roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Prešla viacerými stavebnými úpravami, posledne r. 1983. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov prvý vystúpil r. 1876 na Prostredný hrot a r. 1877 na Pyšný štít. Roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu - chatára Bela Kapolku.

14.Rainerová chata- Najstaršia chata vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Po postavení chaty Kamzík r. 1884 zanikla. Obnovená bola v roku 1998. Odvtedy slúži verejnosti ako chata s malým občerstvením bez podávania jedál a ubytovania. V chate je aj malá expozícia histórie a súčasnosti horských nosičov, zbierka starého horolezeckého náradia a starých lyží. Je cenným dokladom dobovej architektúry chát.
Tradíciou chaty je program "Klaňanie Troch kráľom" pri snehovom Betleheme (folklórna skupiny detí z Lendaku). Chatárom je v súčasnosti Peter Petras.

15.Gerlachovský štít (2655) –So svojou výškou 2655 m je najvyšším štítom Vysokých Tatier i celej Slovenskej republiky. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachovského štítu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. Názov vystihuje polohu štítu na niekdajších tatranských pozemkoch Gerlachova. Jeho výškové prvenstvo dokázali barometrické merania jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera (r.1838, do tých čias sa pokladal za najvyšší vrch Kriváň, Lomnický a Ľadový štít). Prvými návštevníkmi boli poľovníci a botanici. Možno, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Určite naň vystúpili rakúski dôstojníci r.1868 pri kartografických prácach.
Roku 1880 boli cesty cez Velickú a Batizovskú próbu zabezpečené umelými pomôckami.

16.Lomnický štít (2632) - Je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier. Zo štítovej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje okolie, vysiela tri hrebene. Na severozápad cez Pyšný, ďalšie štíty a Baranie sedlo sa hrebeň spája s hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Na severovýchod vysiela rázsochu cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít a na juh a juhovýchod cez Lomnické sedlo, Lomnický hrebeň.
Kedysi ho volali Dedom a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. V 18. storočí dolovali na jeho severných svahoch štyri generácie kežmarských Fábryovcov malachyt a striebro, v nádeji, že objavia zlato. Jakub Fábry sa z Medených lávok dostal až na končiar Lomnického štítu (okolo r. 1760-1790) a členovia jeho rodiny našli pravdepodobne aj cestu z Lomnického štítu cez Lomnické sedlo do Skalnatej doliny. Južné svahy poznali v tom čase aj poľovníci z okolitých dedín. Prvý turistický výstup vykonal r. 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Vtedy barometrickým meraním zistil takmer presnú výšku Lomnického štítu (2633 m). Zimné výstupy sú známe od r. 1891. Od r. 1940 je prístupný visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najfrekventovanejším Tatranským vrcholom. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska. Rok 1957 postavili televíznu retranslačnú stanicu a r. 1965 elektrické vedenie vysokého napätia zo Skalnatej doliny.

17.Slávkovský štít- Je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Na severe do Veľkej Studenej doliny spadá množstvom strmých rebier a roklín, kým na juhu je v celej časti sutinoviskom.Po svahoch Slavkovského štítu sa oddávna pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup východným hrebeňom vykonala r. 1664 12-členná spoločnosť na čele s Jurajom Buchholtzom st., najlepším súdobým znalcom Vysokých Tatier. Poľovník, ktorý ich sprevádzal, poznal už cestu skôr. Od začiatku 19. storočia bol obvyklejší výstup na štít zo Slavkovskej doliny. Prvý turistický chodník zo strediska Hrebienok postavili r. 1881 a vylepšili ho na začiatku 20. storočia. Na Slavkovskej vyhliadke postavili vtedy kamenný obelisk s reliérom na počesť turistického pracovníka Maximiliána Weisza, ktorý sa zaslúžil o výstavbu cesty (pomník sa rozpadol počas 2. svetovej vojny).

18.Kriváň (2494) - Je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje v široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry, k miestu jeho pobytu a bojov. Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru. Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účasníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinov v krivánskej oblasti. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal sa Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si s novšou náplňou zachoval až podnes.

19. Rysy(2499)- Sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Má tri vrcholy : vyhliadkový (hraničný) severozápadný, prostredný (hlavný) a juhovýchodný, najnižší.
Z vrcholu vybiehajú tri hrebene: na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Českému štítu a na západ k Žabiemu koňu. Rysy patria k najnavštevovanejším tatranským vrcholom. Pre široký rozhľad, aký poskytujú, propagovali ich pred 1. svetovou vojnou ako „uhorské" alebo „tatranské Rigi". Prvý známy výstup vykonal správca Starého Smokovca Eduard Blásy (1820-1888) s vodcom Jánom Rumanom Diečnym st. 20.7.1840, v zime Teodor Wundt s Jakubom Horvayom 10.4.1884. V 90. rokoch 19. storočia pripomínala Blásyho prvovýstup mramorová tabuľa.
Roku 1899 navštívila Rysy Marie Curie-Skłodowska (1867-1934) s manželom Pierrom a r. 1913 Vladimír Iľjič Lenin.

20. dvadsať dva