referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2019
Vysoké Tatry
Dátum pridania: 13.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: popovlasac
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 214
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 35m 0s
Pomalé čítanie: 52m 30s
 

Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry".
Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).
V oblasti sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Kežmarok, Spišská Sobota, Poprad) a turistické strediská (Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Levoča, Chrám sv.Jakuba, Spišský hrad, Plejsy).

Tatranské plesá
Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne).
Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875.

PRÍSTUP: osada Štrbské pleso (0h00"/0h00"), Tatranská Štrba (Ozubnicová železnica), Tatranská Štrba (modrá, 1h30"/1h45"), Štrba (modrá, 2h15"/2h30"), Symbolický cintorín (červená-modrá, 1h25"/1h15"), Chata pri Popradskom plese (červená, 1h15"/1h05"), Sliezsky dom cez Ostrvu (červená, 4h45"/4h35"), Chata pod Rysmi (červená-modrá-červená, 3h35"/2h50"), Rysy (červená-modrá-červená, 4h35"/3h35"), Chata pod Soliskom ( Sedačková lanovka II), Chata pod Soliskom (modrá, 1h30"/1h20"), Predné Solisko (modrá-červená, 2h30"/1h50"), osada Štrbské Pleso cez Bystré sedlo (žltá-červená, 6h55"/zakázaný smer), Kriváň (červená-modrá, 3h30"/3h00"), Tri studničky (červená, 2h20"/2h30"), Tri studničky cez Vyšné Kôprovské sedlo (červená-modrá, 8h35"/8h20"), Podbanské (červená, 3h35"/3h45"), Podbanské (17 km), Vyšné Hágy (6 km), Tatranská Štrba (7 km), Štrba (11 km), Starý Smokovec (15 km), Tatranská Lomnica (20 km), Ždiar (36 km), Poprad (25 km), Kežmarok (40 km).

Skalnaté pleso (1751 m) pôvodne nazývané Lomnické pleso sa nachádza v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu. Klimatické činitele, ale najmä narušenie brehov ľudskými zásahmi (najmä pri výstavbe neďalekých budov) vyvolali postupujúce zanikanie plesa. Pokusy o jeho zahradenie z r. 1937 a o utesnenie z r. 1957 sú bez trvalejšieho účinku. Od plesa vedie sedačková lanová dráha do Lomnického sedla.

PRÍSTUP: Skalnatá chata (0h00"/0h00"), Tatranská Lomnica (Visutá lanová dráha I), Tatranská Lomnica (Kabínková lanová dráha), Tatranská Lomnica (zelená, 1h35"/2h45"), Lomnický štít (Visutá lanová dráha II), Lomnické sedlo (Sedačková lanová dráha I), Zamkovského chata (červená, 0h50"/1h10"), Téryho chata (červená-zelená, 2h50"/2h50"), Rainerova chata (červená, 1h20"/1h40"), Vodopády Studeného potoka (červená, 1h40"/2h00"), stredisko Hrebienok (červená, 1h55"/2h15"), Bilíkova chata (červená, 1h55"/2h15"), horský hotel Hrebienok (červená, 1h55"/2h15"), sedlo Pod Svišťovkou (červená, 1h15"/1h15"), Chata pri Zelenom plese cez sedlo Pod Svišťovkou (červená, 2h00"/2h15").

Veľké Hincovo pleso (1944 m, plocha 20,08 ha, hĺbka 53,7 m) je najväčším a najhlbším plesom na slovenskom území Vysokých Tatier. Nachádza sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom ľadovcovom kotle obkolesenom strmými skalnými masívmi a od dolnej časti doliny je oddelené stupňom v minulosti zaobleným a ohladeným ľadovcami. Pomenovanie Hincovo pleso sa pochádza pravdepodobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil.

Známe doliny Tatier

Veľká Studená dolina
je 7 km dlhá, turisticky príťažlivá dolina. Za tesným ústím ju v hornej rozšírenej časti člení viacero skalných prahov. Ukrývajú najväčší počet plies (22) zo všetkých tatranských dolín. Na juhu ju lemuje mohutná rázsocha Slavkovského štítu, v závere časť hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na severovýchode hrebeň Prostredného hrotu. Chodník (Modrá) vstupuje do doliny nad Rainerovou chatou (občerstvenie, informačné stredisko, malá expozícia začiatkov horolezectva a vysokohorských nosičov). Nad pásmom lesa a kosodreviny stúpa popri Vareškovom a Dlhom plese ku Zbojníckej chate. Končí tu jednosmerný chodník (žltá), prichádzajúci z Malej Studenej doliny cez !jednosmerné! Priečne sedlo. Nad chatou popri Zbojníckych plesách chodník prudko stúpa (modrá) do sedla Prielom. Z neho možno zostúpiť do Bielovodskej doliny (modrá), alebo cez sedlo Poľský hrebeň (zelená) do Velickej doliny. Zostup zo sedla Prielom a sedla Poľský hrebeň je zaistený reťazami.
VÝCHODISKO NA TÚRY: Starý Smokovec (zelená, červená, modrá), Tatranská Lesná (žltá, modrá), stredisko Hrebienok (červená, modrá).

TURISTICKÉ CHODNÍKY: stredisko Hrebienok - Vodopády Studeného potoka (červená, 0h15"/0h15"), stredisko Hrebienok - Rainerova chata (červená, 0h35"/0h35"), Vodopády Studeného potoka - Rainerova chata (červená, 0h20"/0h20"), Rainerova chata - Zbojnícka chata (modrá, 2h30"/1h55"), Rainerova chata - Priečne sedlo [Malá Studená dolina] (modrá-žltá, zakázaný smer/3h25"), Rainerova chata - sedlo Prielom [Bielovodská dolina] (modrá, 3h45"/2h55"), Rainerova chata - Zamkovského chata [Malá Studená dolina] (červená, 0h30"/0h30"), Rainerova chata - Skalnaté pleso [Skalnatá dolina] (červená, 1h40"/1h20"), Tatranská Lesná - Vodopády Studeného potoka (žltá, 1h30"/1h15").

Malá Studená dolina
je 4,5 km dlhá, terasovitá, turisticky často navštevovaná dolina so starou baníckou tradíciou (dolovanie zlata a medi do polovice 19. storočia).
Dolným zalesneným prahom padá príťažlivý Obrovský vodopád, ktorý možno obdivovať priamo z tatranskej magistrály (červená). Chodník (zelená) vstupuje do doliny pri Zamkovského chate (ubytovanie, občerstvenie). Nad pásmom kosodreviny dolinu charakterizuje mohutná skalná terasa (Veľký a Malý svah). Po ich prekonaní popri horolezecky príťažlivej Žltej stene chodník dosahuje Téryho chatu (najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou) postavenú v roku 1899 v blízkosti Piatich Spišských plies. Dominantnými vrcholmi lemujúcimi záver doliny sú Prostredný hrot, Ľadový štít (tretí najvyšší vo Vysokých Tatrách) a Lomnický štít (druhý najvyšší vo Vysokých Tatrách). Nad chatou chodník pokračuje do bočnej Dolinky pod Sedielkom, kde možno voliť prechod cez Priečne sedlo (žltá, zaistený reťazami) do Veľkej Studenej doliny, alebo výstup (zelená) popri najvyššie položenom tatranskom Modrom plese (2157 m) do sedla Sedielko a ďalej do Javorovej doliny. VÝCHODISKO NA TÚRY: Starý Smokovec (zelená, červená, zelená), Tatranská Lesná (žltá, modrá, červená, zelená), stredisko Hrebienok (červená, zelená).

TURISTICKÉ CHODNÍKY: Zamkovského chata - Téryho chata (zelená, 2h00"/1h40"), Zamkovského chata - Priečne sedlo [Veľká Studená dolina] (zelená-žltá, 3h30"/zakázaný smer), Zamkovského chata - Skalnaté pleso [Skalnatá dolina] (červená, 1h10"/0h50"), Zamkovského chata - Rainerova chata [Veľká Studená dolina] (červená, 0h30"/0h30"), Zamkovského chata - stredisko Hrebienok (červená, 1h05"/1h05"), Zamkovského chata - sedlo Sedielko [Javorová dolina] (zelená, 3h30"/2h55").

Známe tatranské chaty

Chata pri Zelenom plese (ubytovanie, strava), nenáročnému prístupu, aj vďaka pôsobivej panoráme okolitých vrcholov a doliniek je často navštevovanou dolinou. Upúta najväčšia - 900 m vysoká severná stena Malého Kežmarského štítu, či štíhla Jastrabia veža. Magistrála spája dolinu so Skalnatou dolinou a s Dolinou Bielych plies. Cez bočnú Červenú dolinku vystupuje chodník (žltá, zaistený reťazami) na Jahňací štít (nutný návrat tou istou trasou) s výhľadmi na východnú časť Vysokých Tatier aj na panorámu Belianskych Tatier. História doliny je spojená s hľadačmi pokladov, baníkmi, ale aj s turistickými aktivitami (prvá známa turistická návšteva doliny je z r. 1565). VÝCHODISKO NA TÚRY: Tatranská Lomnica (žltá, modrá, žltá), Tatranské Matliare (modrá, žltá), autobusová zastávka Biela Voda (žltá).

TURISTICKÉ CHODNÍKY: Tatranské Matliare - Chata pri Zelenom plese (modrá-žltá, 3h20"/2h55"), Chata pri Zelenom plese - sedlo pod Svišťovkou [Skalnatá dolina] (červená, 1h00"/0h45"), Chata pri Zelenom plese - Chata Plesnivec [Dolina Siedmich prameňov] (červená-zelená, 1h45"/2h00"), Chata pri Zelenom plese - Kopské sedlo [Javorová dolina] (červená-modrá, 1h00"/1h00"), Chata pri Zelenom plese - Jahňací štít (žltá, 2h00"/1h40").

Chata u Popradského plesa (1494 m) je najnavštevovanejšou chatou v celoročnom prevádzkou vo Vysokých Tatrách, situovaná v krásnom prostredí Mengusovskej doliny na severnom brehu Popradského plesa. Roku 1879 vyrástla u Popradského plesa prvá neveľká drevená chata Uhorského karpatského spolku, tzv. Majlathova chata, ale o rok neskôr vyhorela. Roku 1881 ju nahradili rovnako veľkou kamennou budovou, ale r. 1890 ju tiež zničil požiar. Tretiu chatu postavili r. 1892 a neskôr ju rozšírili o turistickú ubytovňu. Tieto objekty slúžili do r. 1961, keď bol uvedený do prevádzky nový turistický hotel. Starú budovu po 2. svetovej vojne pomenovali Chatou kpt.Morávku na počesť Štefana Morávka (1911-1945), veliteľa oddelení finančnej stráže osady Štrbské Pleso, ktorý padol ako veliteľ prieskumnej hliadky partyzánskeho oddielu. V súčasnosti sa chata volá Chata u Popradského plesa.

Zbojnícka chata (1960 m) je celoročne otvorená vysokohorská chata v hornej časti Veľkej Studenej doliny, ukrytá za Zbojníckym chrbtom. Uhorský lesný erár postavil tu r. 1907 poľovnícku chatku a po menších úpravách ju r. 1910 odovzdal turistickej verejnosti. Prístavbou z r. 1924 vznikla terajšia obhospodarovaná chata, ktorá bola v r. 1984 až 1986 rekonštruovaná. Po požiari v roku 1999 bola znovu obnovená. Jej názov pripomína pytliacku minulosť doliny. Je veľmi vyhľadávaným turistickým objektom.

PRÍSTUP: stredisko Hrebienok (modrá-červená, 2h30"/3h05"), Bilíkova chata (modrá-červená, 2h30"/3h05"), horský hotel Hrebienok (modrá-červená, 2h30"/3h05"), Rainerova chata (modrá, 1h55"/2h30"), Vodopády Studeného potoka (modrá-červená, 2h15"/2h50"), Téryho chata cez Priečne sedlo (žltá, 3h00", opačným smerom je priechod zakázaný), Sliezsky dom cez Poľský hrebeň a sedlo Prielom (modrá-zelená, 3h45"/3h45"), Zamkovského chata (modrá-červená, 2h25"/3h00"), Zamkovského chata cez Priečne sedlo (žltá-zelená, zakázaný smer/5h00"), Lysá Poľana (modrá, 6h15"/6h30").

Téryho chata (2015 m) je najvyššie položená celoročne otvorená chata vo Vysokých Tatrách v horskej časti Malej Studenej doliny pri Piatich Spišských plesách.
Chatu postavili roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Prešla viacerými stavebnými úpravami, posledne r. 1983. Od začiatku nesie meno banskoštiavnického „lekára chudobných" Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky a z okolitých štítov prvý vystúpil r. 1876 na Prostredný hrot a r. 1877 na Pyšný štít. Roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu - chatára Bela Kapolku.

PRÍSTUP: Zamkovského chata (zelená, 1h40"/2h00"), Skalnaté pleso (zelená-červená, 2h50"/2h50"), Skalnatá chata (zelená-červená, 2h50"/2h50"), Rainerova chata (zelená-červená, 2h10"/2h30"), Vodopády Studeného potoka (zelená-červená, 2h30"/2h50"), stredisko Hrebienok (zelená-červená, 2h45"/3h05"), Bilíkova chata (zelená-červená, 2h45"/3h05"), horský hotel Hrebienok (zelená-červená, 2h45"/3h05"), Zbojnícka chata cez Priečne sedlo (žltá, 3h00"/zakázaný smer), Tatranská Javorina cez Sedielko (zelená, 5h45"/6h15").

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [12]
Podobné referáty
Vysoké Tatry SOŠ 2.9449 262 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9056 573 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9547 250 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9597 1951 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9784 2306 slov
Vysoké Tatry 2.9645 229 slov
Vysoké Tatry 2.9664 1180 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.