Starý Smokovec
Rok vzniku: 1793
Nadmorská výška [m]: 990
Starý Smokovec je najstaršia tatranská turisticko - rekreačná osada situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Základ názvu obce možno odvodzovať z pohanského kultu slovanského Zmoka, patróna hutníkov, ktorí tu od laténskej doby tavili železnú rudu. V roku 1904 bol dokončený prvý tatranský Grandhotel (Nagy szaalló). Po II. svetovej vojne bol postavený depandance Grandhotela Hoepfnerov Dom (dnes Hotel Smokovec). V období príprav na MS-70 boli v Starom Smokovci postavené ďalšie moderné objekty ( Satur, Dom Horskej Služby, Obchodný dom a iné), ktoré však svojou architektúrou nekorešpondujú s pôvodnými hradenými objektmi a ich estetická hodnota je veľmi sporná.

Horný Smokovec
Rok vzniku: 1926
Nadmorská výška [m]: 955
Horný Smokovec je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19. storočia na jeho území stála len drevená rozhľadňa, ku ktorej viedol chodník s obľubou využívaný kúpeľnými hosťami. Možno kvôli krásnemu výhľadu z rozhľadne sa toto miesto nazývalo Pekná Vyhliadka. Stavebný ruch sa tu začal až v roku 1926, keď sa prvými objektmi novej tatranskej osady stalo niekoľko rodinných penziónov pomenovaných podľa manželiek ich majiteľov (Vlasta, Irma,Klára a Dagmar). Názov Pekná Vyhliadka (francúzsky Belle Vue) si osada zachovala až do roku 1938, keď ju úradným nariadením premenovali na Horný Smokovec.

Dolný Smokovec
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 890
Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody. V roku 1931 tu postavili modernú liečebňu s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá dnes patrí Odbornému liečebnému ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. V roku 1958 tu vyrástlo sídlisko Pod Lesom.

Tatranská Lesná
Rok vzniku: 1927
Nadmorská výška [m]: 915
Tatranská Lesná je rekreačná osada pri Ceste slobody medzi Horným Smokovcom a Tatranskou Lomnicou. Leží poniže ústia Studenej doliny a po jej východnom okraji tečie Studený potok.

Tatranská Lomnica
Rok vzniku: 1892
Nadmorská výška [m]: 850
Jedna z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier sa nachádza 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Zárodok osady tvorila štátna horáreň a niekoľko súkromných letohrádkov. Vzhľadom k tomu, že lokalita sa nachádzala v katastri Veľkej Lomnice, získala názov Tatranská Lomnica. V snahe vybudovať z osady turistické stredisko rozčlenil štát územie dnešnej Tatranskej Lomnice na 69 stavebných parciel a tie rozpredal, alebo prenajal súkromným záujemcom. V roku 1893 bol postavený Hotel Lomnica, v tej dobe najväčší hotel na území Vysokých Tatier, neskôr pozoruhodný Kúpeľný Dom s bazénom a vodoliečbou a v roku 1905 reprezentačný Grandhotel, ktorý bol v roku 1919 premenovaný na Grandhotel Praha. Rozvoj Tatranskej Lomnice pribrzdili nové nájomné podmienky, ktoré štát začal uplatňovať od roku 1908. Viacerí nájomníci odstúpili od zmlúv a tak do konca prvej svetovej vojny v osade pribudli iba tri súkromné vily. V medzivojnovom období vyrástlo v Tatranskej Lomnici množstvo rodinných penziónov a súkromných rezidencií. Výnimkou bola výstavba veľkokapacitnej zotavovne Morava, ktorú realizovala Zemská životná poisťovňa z Brna v roku 1933. Výstavbou unikátnej visutej lanovky na Skalnaté Pleso a Lomnický štít (1937 - 1940), získala osada svoju hlavnú turistickú atrakciu, ktorá opäť pozdvihla stredisko na medzinárodnú úroveň. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch sa Tatranská Lomnica stala hlavným centrom odborárskej rekreácie na Slovensku. Vďaka výstavbe nových zotavovní (Urán, Odborár, Sasanka, Družba) resp. prevodu existujúcich hotelových zariadení do odborárskej sféry, prešlo cca 70% celkovej lôžkovej kapacity osady do vlastníctva odborov. Tento stav trvá dodnes.

Tatranské Matliare
Rok vzniku: 1884
Nadmorská výška [m]: 885
Tatranské Matliare sú prvou rekreačnou osadou pri Ceste slobody medzi Tatranskou Lomnicou a Tatranskou Kotlinou. Od juhozápadného suseda sú vzdialené len 1,5 km. Cez Tatranské Matliare preteká Skalnatý potok. V lese nižšie od Tatranských Matliarov sa nachádza národná prírodná rezervácia Pramenište, ktorú vyhlásili v roku 1991 na ploche 45,6 ha. Rezervácia chráni najzachovalejší reliktný borovicovo-brezový porast v tatranskej oblasti. Kvôli výskytu kriticky ohrozených druhov nie je prístupná verejnosti. Tatranské Matliare ponúkajú podobné turistické možnosti ako susedná Tatranská Lomnica, do ktorej sa možno dostať pešo spred zotavovne Hutník po žltej značke za 20 min. Poloha osady umožňuje jednoduchý prístup do Doliny Bielej vody, k Chate na Zelenom plese a na Jahňací štít po modrej značke.

Kežmarské Žľaby
Rok vzniku: 1888
Nadmorská výška [m]: 902
Kežmarské Žľaby sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žľaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier.

Tatranská Kotlina
Rok vzniku: 1882
Nadmorská výška [m]: 760
Najnižšie položená tatranská osada situovaná vo východnej časti Belianskych Tatier na úpätí Kobylieho vrchu a masívu Bujačieho vrchu. Hlavným impulzom pre založenie Tatranskej Kotliny bolo sprístupnenie Belianskej jaskyne v roku 1881.