Celé územie mesta Vysoké Tatry sa nachádza v chránenom prostredí Tatranského národného parku, preto tu nie je možné vykonávať všetky bežné turistické a rekreačné aktivity. V podtatranskej oblasti, ktorá sa delí na dva hlavné regióny, Spiš a Liptov, je však veľa prírodných a turistických atrakcií, ktoré majú k Vysokým Tatrám priamu, alebo nepriamu väzbu a bez návštevy ktorých, by bol pobyt turistov v tomto meste neúplný. Medzi najvýznamnejšie regionálne atrakcie sa zaraďuje splav rieky Dunajec na drevených pltiach, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, rezervácia ľudovej architektúry v Ždiari, termálne kúpaliská v Bešeňovej, Liptovskom Jáne a vo Vrbove, pamiatky gotickej architektúry Spiša, múzeum Liptovskej dediny v Pribiline, amfiteáter a prírodné múzeum drevených plastík vo Východnej, Národný park Slovenský raj a Demänovské Jaskyne. Mesto Vysoké Tatry je súčasťou Tatranského národného parku (TANAP), najväčšieho a najstaršieho národného parku v Slovenskej republike, ktorý sa rozkladá na ploche 74.111 Ha. TANAP pokrýva rozsiahle územie Západných Tatier, Vysokých Tatier a Belianskych Tatier. Vznikol začiatkom roku 1949, ako výsledok dlhoročnej snahy ochrancov prírody, zachovať jedno z najkrajších a najcennejších území v strednej Európe pre budúce generácie. Z geomorfologického hľadiska sú Vysoké Tatry vzhľadom na počet štítov presahujúcich výšku 2500 m n. m. (24), jediným karpatským pohorím, charakteru veľhôr. Pohyb návštevníkov v tomto chránenom území je prísne regulovaný a obmedzuje sa len na vyznačené turistické chodníky a lyžiarske chodníky. Hlavné turistické trasy sú otvorené každoročne len od 15.06 do 31.10., počas zimnej sezóny sú v prevádzke len chodníky k vysokohorským chatám a hotelom.
Vysoké Tatry, vďaka svojmu unikátnemu prírodnému prostrediu poskytujú návštevníkom po celý rok množstvo oddychových aktivít, vhodných pre každého, od najnáročnejších športovcov, až po seniorov a rodiny s maloletými deťmi. Vysokohorská turistika, horolezectvo a lyžovanie v tejto ponuke prevažujú, no okrem nich je tu ešte priestor pre veľa ďalších rekreačných činností, ako je jazda na horskom bicykli, jazdectvo paragliding, plávanie, či rafting.

Mesto Vysoké Tatry sa rozprestiera na ploche 398km2 a svojou rozlohou patrí medzi najväčšie mestá v Slovenskej republike. Pokrýva podstatnú časť rovnomenného pohoria a tvorí ho 15 mestských častí, pôvodne samostatných osád, ktoré boli postupne integrované do jedného územného celku. Dopravnou osou celého územia mesta je "Cesta Slobody", ktorou sa návštevník približne za jednu hodinu dostane z najzápadnejšej mestskej časti Podbanské, cez všetky tatranské osady s výnimkou Dolného Smokovca, až na východnú hranicu mesta, do osady Tatranská Kotlina. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí tiež medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu. Mesto Vysoké Tatry bolo založené v roku 1947 a má 5600 stálych obyvateľov. Jeho mestské časti sú: Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby a Tatranská Kotlina.

Podbanské
Rok vzniku: XV. storočie
Nadmorská výška [m]: 940
Najzápadnejšia z pätnástich osád mesta Vysoké Tatry. Leží na križovatke Cesty slobody a rieky Belá, 16 km od Štrbského Plesa. Dejiny Podbanského boli až do 19. storočia úzko späté s baníctvom. Prvú ubytovňu otvorili pre turistickú verejnosť v roku 1925. V tridsiatych rokoch 20.storočia sa Podbanské mohlo stať dôležitou dopravnou križovatkou. Projekt vybudovania cesty cez Tichú a Tomanovskú dolinu do Poľska sa, našťastie pre okolitú prírodu, neuskutočnil.

Štrbské Pleso
Rok vzniku: 1872
Nadmorská výška [m]: 1350
Štrbské Pleso je najvyššie položená tatranská osada. Rozkladá sa okolo rovnomenného jazera na moréne, ktorú ľadovec vytlačil do ústia Mlynickej doliny. Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso začali zaujímať v 17. storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného kežmarským učencom Davidom Frohlichom v roku 1644. Po otvorení košicko-bohumínskej železnice v roku 1871, ktorá sa k Štrbskému Plesu priblížila na vzdialenosť 6 km, bolo už len otázkou času, kedy na jeho brehu vyrastie prvý turistický objekt a po ňom nová tatranská osada. V roku 1896 bola zabezpečená výstavba unikátnej ozubnicovej železnice. Do roku 1906 bol vybudovaný na južnom brehu jazera hotelový komplex, ktorý dnes slúži ako kúpeľný areál (objekty Hviezdoslav a Kriváň). V blízkosti Štrbského Plesa vyrástlo stredisko Nové Štrbské Pleso, ktoré založil banskobystrický architekt Karol Móry. Ten v roku 1900 vytvoril mieste starého rašeliniska umelé jazero a na jeho brehu postavil roku 1905 hotel a rozhľadňu. V 30-tych rokoch tu boli postavené ďalšie dva objekty hotelového typu. Ďalší veľký rozvoj územia osady je spojený s Majstrovstvami sveta v roku 1970, kedy došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS v Mlynickej doline, veľkokapacitných hotelov a dopravného terminálu so záchytným parkoviskom.

Vyšné Hágy
Rok vzniku: 1881
Nadmorská výška [m]: 1100
Vyšné Hágy sú jednou z najvýznamnejších kúpeľných osád vo Vysokých Tatrách. Ležia pod vyústením Batizovskej doliny do Popradskej kotliny pri Ceste slobody medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom. Najstaršia časť osady Vyšné Hágy ležala asi o tristo metrov nižšie od dnešnej stanice tatranskej železnice. Osada Vyšné Hágy je verejnosti známa nielen ako kúpele, kde sa lieči tuberkulóza, i iné respiračné choroby, ale aj ako dejisko medzinárodného volejbalového turnaj o Pohár SNP, ktorý sa každoročne organizuje v auguste.

Nová Polianka
Rok vzniku: 1946
Nadmorská výška [m]: 1040
Táto liečebná osada leží na úbočiach Gerlachovského štítu, zhruba na polceste medzi Vyšnými Hágami a Tatranskou Poliankou. Od roku 1956 slúži ako moderná vojenská liečebňa tuberkulózy a respiračných chorôb. Názov je odvodený z mena neďalekej, staršej Tatranskej Polianky. Medzi Novou a Tatranskou Poliankou leží ešte samota s lesovňou TANAPu Danielov dom.

Tatranské Zruby
Rok vzniku: 1923
Nadmorská výška [m]: 1000
Osada vznikla v roku 1923 ako zrubový výcvikový tábor pre horské jednotky československej armády, preto sa pôvodne používal názov Vojenské Sruby. Frekventanti armádnych kurzov a cvičení sa často využívali pri budovaní tatranských turistických chodníkov a chát. Počas Slovenského národného povstania sa miestna vojenská posádka zapojila do protifašistického odboja. Po hrozbe bombardovania tatranských osád fašistickým letectvom sa presunula do Nízkych Tatier. Po vojne sa Tatranské Zruby stali vojenskou zotavovňou. V roku 1967 tu postavili veľkú modernú zotavovňu hotelového typu.

Nový Smokovec
Rok vzniku: 1875
Nadmorská výška [m]: 995
Nový Smokovec leží na západnom okraji osady Starého Smokovca, na úpätí Slavkovského štítu. Okrem sanatórií bolo jeho súčasťou aj prvé kino v Tatrách, ktoré otvorili v roku 1913, v priestoroch bývalej kúpeľnej zimnej záhrady. V roku 1925 sa dominantným objektom kúpeľnej osady stalo nové sanatórium na liečbu tuberkulózy (dnes Odborný Liečebný ústav respiračných chorôb - "Penzák").