Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Slnko (SOČ)
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | profoo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 369 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.9 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 21m 30s |
Pomalé čítanie: | 32m 15s |
Na obrázku vidíte vzájomné porovnanie uhlových rozmerov pri pohľade z jednotlivých planét.
1.3 Hmotnosť a hustota Slnka
Slnko je tak hmotné, že obsahuje 99,86 percent všetkej hmoty Slnečnej sústavy. „Hmotnosť slnka M = 1,989· 1030 kg, 300 000 krát viac ako zem.“(1)
Kvôli jeho rozmerom a hmotnosti sa v Slnku vyskytuje veľký rozsah hustôt.
Fotosféra, tak označujeme viditeľný povrch Slnka, je tvorená tak riedkymi plynmi, že na Zemi by sme to označili za vákuum. Hlboko v jadre je ale hmota podľa prepočtov viac ako 12 krát hustejšia ako olovo, aj keď je stále v plazmatickom stave. Fľaška naplnená plazmou z jadra by potom vážila viac ako vážiš ty tu na Zemi. Stredná hustota Slnka je veľmi blízka hustote uhlia, iba okolo 1,4 násobok hustoty vody. Zaujímavé je, že ľudia si v minulosti mysleli, že Slnko vyrába svoju energiu spaľovaním uhlia.
1.4 Veľkosť Slnka
V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. Niektorý trpaslíci, ako napríklad Sírius B a Wolf 359, sú iba zlomkom veľkosti Slnka. Obrie hviezdy, ako Delta Orionis, môžu byť 10 až 50 krát väčšie. Nadobor Antares mám priemer 300 krát väčší ako naše Slnko a niektoré hviezdy sú ešte väčšie. V porovnaní so Zemou a ostatnými planétami, Slnko je obrovská, takmer dokonalá guľa. „POLOMER SLNKA RS = 6,94788459458e+8 (m)“(2)Pri takejto veľkosti by sme museli nastavať tesne jednu k druhej 109 Zemegúľ, aby sme dosiahli jeho šírku. Vlastne, do Slnka by sa vošlo milión Zemí a ešte by nám zostalo prázdne miesto. Trochu bližšími slovami, ak by ste mohli nejako riadiť auto na slnečnom povrchu rýchlosťou 88 km/h, trvalo by vám viac ako 5 1/2 roka, kým by ste jediný krát obišli rovník bez zastavenia.
Ale veľkosť Slnka nie je stála. Nedávne objavy ukázali, že slnečný priemer sa scvrkáva o meter každú hodinu. Ak táto aktivita pokračovala počas posledného storočia, Slnko ktoré môžeme vidieť teraz je takmer o 800 km v priemere menšie ako to, ktoré mohli vidieť naši starí rodičia. Podľa teórie by sťahovanie Slnka mohlo byť prejavom jednej z dlhodobých oscilácii, ktoré vyrovnávajú obrovský výdaj energie. (príl. č. 1)
Príloha č. 1
priebeh teploty, hustoty, tlaku - odvodené zo štandardného modelu [Turck-Chiéze et al. 1988], zloženie X = 0,7046, Y = 0,2757, Z = 0,0197.
Zdroje: Činovská,Marta.:Svet vedy a techniky, Bratislava, Slovart
Súvisiace linky