hmotnosť [Mo] polomer [Ro] žiarivosť [Lo] teplota [106 [K] hustota [g· cm-3]

0,0000 0,000 0,0000 15,513 147,74
0,0001 0,010 0,0009 15,48 146,66
0,001 0,022 0,009 15,36 142.73
0,020 0,061 0,154 14,404 116,10
0,057 0,090 0,365 13,37 93,35
0,115 0,120 0,594 12,25 72,73
0,235 0,166 0,845 10,53 48,19
0,341 0,202 0,940 9,30 34,28
0,470 0,246 0,985 8,035 21,958
0,562 0,281 0,997 7,214 15,157
0,647 0,317 0,992 6,461 10,157
0,748 0,370 0,9996 5,531 5,566
0,854 0,453 1,000 4,426 2,259
0,951 0,611 1,000 2,981 0,4483
0,9809 0,7304 1,0000 2,035 0,1528
0,9964 0,862 1,0000 0,884 0,042
0,9999 0,965 1,0000 0,1818 0,00361
1,0000 1,0000 1,0000 0,005770 1,99· 10-7

2. Štruktúra Slnka
Jadro
Jadrové reakcie ktoré práve poháňajú celú Slnečnú sústavu, sa odohrávajú v centre Slnka. Vodíkové jadrá (protóny) sa spájajú a vytvárajú hélium pri teplote 14 000 000 stupňov Celzia. Zrnko piesku s takouto teplotou môže spáliť všetko naokolo do vzdialenosti niekoľkých km! Jadro zo 64% hélia je zahltené palivom z fúzujúcich vodíkových jadier (35%). Je tu tak horúco, že atómy sú úplne ionizované. Pod fantastickým tlakom je každú sekundu premenených 4 100 000 ton hmoty na energiu. V podobe prenikavých gama lúčov táto energia uniká k povrchu.

Oblasť žiarivej rovnováhy
Radiačná zóna je rozsiahla oblasť vysoko ionizovaného, veľmi hustého plynu, nepretržite bombardovaného gama lúčmi vznikajúcimi v jadre. Atómi sú do takej miery rozložené na jadrá a elektróny, že energia gama lúčov nemôže byť pohltená a prenesená vo forme prúdov hmoty smerom k povrchu. Miesto toho sú gama lúče neprestajne odrážané naokolo plynovými jadrami, opakovane absorbované a znovu vyžiarené v podobe menej energetických X-lúčov a UV lúčov. V dôsledku tohoto efektu môže trvať 10 miliónov rokov kým žiarenie prejde touto jednou zónou.

Konvektívna zóna
V konvektívnej zóne je plyn natoľko chladný a teplotný gradient je natoľko výrazný, že sa prúdenie hmoty prevláda nad žiarivou rovnováhou. Plyn je menej ionizovaný a tak dokáže pohltiť viac fotónov z radiačnej zóny. V masívnych konvektívnych stĺpoch plyny prenášajú energiu k fotosfére, viditeľnému povrchu Slnka. Vo fotosfére plyn odovzdáva energiu a nakoľko sa relatívne ochladí, klesá hlboko nižšie do konvektívnej zóny, aby sa proces mohol zopakovať.

Fotosféra
Fotosféra, možno iba 160 km hrubá vrstva, vytvára plynný, takmer nepriehľadný povrch Slnka. Povrch fotosféry zahriaty na 6 000 stupňov Celzia, vyžaruje takmer všetku energiu v ktorej sa kúpu planéty. Je posiaty ohnivými búrkami s rozmermi hurikánov. Tieto bublajúce granuly prinášajú energiu z konvektívnej zóny a vyžarujú ju v podobe viditeľného svetla a tepla. Fotosféra, ako všetky časti Slnka okrem jadra, je tvorená zo 75% vodíka, 24% hélia a iba 1% všetkých ostatných prvkov nachádzajúcich sa vo vesmíre.

Chromosféra
Chromosféra je polopriehľadná vrstva plynov pozorovateľná iba pri použití špeciálneho filtra alebo počas slnečného zatmenia. Pri svojej hrúbke medzi 9 600 a 16 000 km je relatívne tenká vrstva chromosféry základňou pre herkulovské ohňostroje v podobe slnečných protuberancii a erupcii.