Európa

Poloha
- nachádza sa v miernom pásme severnej pologule
- tvorí západnú časť kontinentu Euroázie (najrozsiahlejšia súvislá pevnina na Zemi, tvorí viac ako tretinu celej súše, vyše 54 mil.km2)
- Európu označujeme však za samostatný svetadiel, pre jej svojrázne prírodné podmienky a najmä pre osobitný historický, kultúrny a hospodársky vývoj
- suchozemská hranica medzi Európou a Áziou je pohorie Ural, rieka Emba, severné brehy Kaspického mora, Kumsko-Manyčská zníženina, Azorské more, Čierne more Kerčský prieliv, Čierne more, úžiny Bospor a Dardanely, Egejské a Stredozemné more
- celková rozloha: 10,5 mil.km2 (druhý najmenší kontinent)
- obyvatelia : 694 miliónov
- pobrežie je veľmi členité, najčlenitejšie v západnej a južnej časti Európy
- polostrovy. Škandinávsky, Pyrenejský, Apeninský, Balkánsky
- ostrovy: SZ- Veľká Británia, Írsko, Island
S – Svalbarr (Špicbergy), Kolgujev, Nová Zem
J – Sicília, Sardínia, Korzika, Baláry, Kréta, Cyprus
- najsevernejšie miesto – mys Nordkinn (Nórsko)
najjužnejšie – mys Punta Marroque (Španielsko)
najzápadnejšie – mys Coba (Portugalsko)
najvýchodnejšie – úpätie Uralu

Povrch
- formovanie jej povrchu ovplyvnil ľadovec, ktorý vo štvrtohorách pokrýval veľkú časť tohoto územia.Jeho stred sa nachádza v Škandinávii.Výsledkom jeho činnosti sú početné jazerá vo Fínsku, Rusku,Poľsku a Nemecku. Severná a východná časť týchto nížin tvoria geologicky najstaršiu časť Európy
- zo všetkých pevnín má najnižšiu priemernú výšku – 340 m.n.m
- nížiny (do 200 m.n.m) tvoria až 57% plochy
- najrozsiahlejšia je Východoeuropská nížina (západne od Uralu, zaberá takmer celú európsku časť Ruska,pobaltské štáty, Bielorusko, časť Ukrajiny)
- najnižšie miesto je preliačina v Kaspickom mori
- najvyššie hory v Európe sú Alpy, s najvyšším vrchom – Mont Blank (4807 m.n.m), Pyreneje, Karpaty, Apeniny, Dináre, Škandinávske vrchy
- doteraz činné sopky sa vyskytujú v Taliansku a najviac ich je na ostrove Island

Podnebie
- na podnebie v Európe vplýva viac činiteľov : poloha podľa zemepisnej šírky, vzdialenosť od oceána, teplý Severoatlantický oceánsky prúd, prevládajúce západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom a nadmorská výška
- v závislosti od zemepisnej šírky rozlišujeme:
• Studené podnebné pásmo – najsevernejšie časti európskej pevniny a arktické ostrovy, dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok (len v podobe snehu)
• Subtropické podnebné pásmo- oblasti na juhu pri Stredozemnom mori, teplé a suché letá, daždivé zimy
• Mierne pásmo – väčšina územia, veľký vplyv majú prevládajúce západné vetry a vzdialenosť od Atlantického oceána, podľa vzdialenosti rozlišujeme:
- Oceánska oblasť – Britské ostrovy, západná Európa a západné pobrežie Škandinávskeho polostrova, dostatok zrážok po celý rok, mierne teploty v lete i zime
- Prechodná oblasť – východná časť severnej, stredná, jihovýchodní a časť východnej Európy, prevládajúci vplyv oceánu, letá teplé s väčším množstvom zrážok, v zime klesajú teploty pod 0 stupňov
- Pevninová oblasť – najvýchodnejšia Európa, letá teplé až horúce a suché, zimy mrazivé so snehovými zrážkami
- najsuchšia oblasť - nížina pri Kaspickom mori
- na podnebie vplývajú hlavne islandská tlaková níž, azorská tlaková výš a teplý golfský prúd

Vodstvo
- Európa má dobre vyvinutú riečnu sieť
- 80% riek sa odvodňujú do Atlantiku 20% do Kaspického mora
- najdlhšie rieky: Volga (3531 km) – do Kaspického mora
Dunaj (2850 km) - pramení vo Schwarzwalde, ústi do Čierneho mora Dneper, Donn, Rýn, Labe
- na mnohých riekach sú vystavané priehrady a vodné elektrárne (napríklad na Dunaji, na Volge i menších riekach)
- jazerá zaberajú 168 000 km2, väčšina ľadovcového pôvodu, najväčšie sú Ladošské, Onežské, Balaton, Bodamské

Bioklimatické pásma
- rozšírenie pôd, rastlinstva a živočíšstva sa vyznačuje pásmovitým usporiadaním
- šírkové pásma sú veľmi výrazné v rovinatých oblastiach, najmä na Východoeurópskej nížine
- ostrovy v Severnom ľadovom oceáne trvale zaľadnené, na nezaľadnených miestach porasty machov a lišajníkov
- Island, severné pobrežie Škandinávskeho polostrova a polostrova Kola, pobrežie Barentsovho mora – tundra – machy, lišajníky, trávy, južnejšie zakrpatené vŕby a brezy
- tajga – pásmo ihličnatých lesov – smreky, smrekovce, miestami jedle a brezy, na piesočnatých pôdach borovice
- južnejšie pásmo zmiešaných a listnatých lesov – ľudia pri osídľovaní vyrúbali a utvorili kultúrnu krajinu s poliami, lúkami, ovocnými sadmi, vinohradami a záhradami
- lesostepné a stepné pásmo – juh Východoeurópskej nížiny, rozšírené černozeme
- subtropické pásmo – pobrežie Stredozemného mora, vždyzelené suchomilné rastliny, rozličné druhy dubov, krovinaté porasty, viac obojživelníkov, plazov a hmyzu
- vo vyšších pohoriach sa striedajú výškové stupne, najnižší tvoria listnaté a zmiešané lesy, vyšší ihličnaté, nad hornou hranicou je stupeň kosodreviny, ešte vyššie horské lúky a nad nimi mrazová púšť
- v smere od juhu na sever sa v pohoriach znižuje horná hranica lesa, aj hraníc jednotlivých výškových stupňov