Povrch oblasti tvoria Východné Karpaty, ktoré pozvoľna prechádzajú do Východoslovenskej nížiny. Západné Karpaty zasahujú do Východnej oblasti časťou Slovenského Rudohoria, Východnými Tatrami, Nízkymi Tatrami, Levočskými vrchmi, Spišskou Magurou, Pieninami, Slanskými vrchmi, Čergovom a Zemplínskymi vrchmi. Košická kotlina je po Východoslovenskej nížine druhá najrozsiahlejšia nížinatá časť Východnej oblasti.
Tunajšie podnebie sa vyznačuje najväčšími rozdielmi medzi teplotami v zime a v lete. Flyšové pohoria oblasti nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dosť zrážok, tie však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtečú do Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. V týchto zníženinách, najmä na sútokoch riek, vznikajú časté povodne.
V súčasnosti najrýchlejšie pribúda na Slovensku obyvateľstvo vo Východnej oblasti. Vysoký prirodzený prírastok má predovšetkým obyvateľstvo rómskeho pôvodu. V minulosti sa odtiaľto vysťahovalo mnoho obyvateľov do zahraničia. Ich potomkovia žijú v USA, Austrálii, a iných štátoch sveta.

KOŠICKÁ KOTLINA
Košická kotlina je zníženina medzi Slovenským Rudohorím a Slanskými vrchmi. Osou kotliny je Torysa, ktorá sa južne od Košíc vlieva do Hornádu. Juhozápadná časť kotliny patrí do povodia Bodvy (prítok Ida). Košická kotlina sa nachádza v teplej podnebnej oblasti. Pokrývajú ju väčšinou hnedozeme. Na nivách riek sú fluvizeme. Na úrodných pôdach sa darí najmä pšenici a jačmeňu. Rozvinuté je prímestské poľnohospodárstvo, najmä pestovanie rýchlenej zeleniny a ovocia pre Košice a Prešov. Živočíšna výroba sa zameriava na chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných na mäso a hydiny. Poľnohospodárskou výrobou sa zaoberajú obyvatelia mnohých menších sídel kotliny. Príroda poskytla obyvateľom kraja na jeho severe dôležitý nerast – soľ pri Prešove. Zostala tam ako pozostatok dávneho mora. V súčasnosti sa získava odparovaním z roztoku v Solivare (časť Prešova). Magnezit sa ťaží na severozápad od Košíc. Využíva sa na výrobu žiaruvzdorných tehál do priemyselných pecí. Prešov sa stal centrom oblasti nazývanej Šariš. Po 2.svetovej vojne v ňom vznikli nové strojárske závody na výrobu ložísk, zariadení priemyselnej automatizácie, elektromotorov, odevné závody na výrobu pánskych odevov a závod Solivary.
Nachádzajú sa v ňom viaceré fakulty Prešovskej univerzity, divadlo a inštitúcie rusínskej a ukrajinskej národnostnej menšiny, je tam aj sídlo gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi na Slovensku.
Juhozápadná časť kotliny susedí s najvýznamnejšou krasovou oblasťou Slovenska, so Slovenským krasom. Táto časť kotliny patrí do povodia rieky Bodva. Nachádza sa tam Jasovská jaskyňa, ktorá je najstaršou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Vápenec zo Slovenského krasu sa využíva pri výrobe cementu vo veľkej cementárni v Turni nad Bodvou.

KOŠICE
Historická časť mesta (mestská pamiatková rezervácia) sa nachádza na pravom brehu Hornádu. V ostatných rokoch sa však mesto rozrástlo aj na ľavom brehu. Medzi riekami Hornád a Torysa (tá preteká zázemím mesta) vyrástli košické sídla. Žiaľ ani toto mesto sa nevyhlo panelovej zástavbe. Počet obyvateľov mesta narastal najrýchlejšie v druhej polovici 20.storočia. V súčasnosti tam žije takmer štvrť milióna obyvateľov. Košice sú viacnárodnostné mesto. Okrem Slovákov tam žijú aj obyvatelia maďarskej a rómskej národnosti. Roku 1938 Košice pripojili k Maďarsku. Roku 1945 sa stali opäť súčasťou Slovenska. Po roku 1945 nastáva najrýchlejší rozvoj priemyselnej výroby v Košiciach. Z pôvodných menších priemyselných závodov sa postupne vybudovali veľké podniky. Najväčšie závody v Košiciach sú hutnícky kombinát U.S. Steel a Východoslovenské železiarne (VSŽ). O ich umiestnení rozhodla poloha na železnici pri hraniciach s Ukrajinou, odkiaľ sa dováža železná ruda a neďaleko Slovenského Rudohoria (odkiaľ sa podiel dovážaných surovín prechodne znížil). Uhlie sa priváža po železnici z Ostravy. Vápenec na zhutňovanie rudy sa ťaží v Slovenskom krase. V meste sa ďalej vyrábajú stroje, elektrotechnické zariadenia, odevy, pivo, mliečne výrobky a iné potraviny.
Mesto je dôležitá železničná a cestná križovatka. Košice majú druhé najväčšie a najfrekventovanejšie letisko na Slovensku.
Sú aj najvýznamnejším kultúrnym a vedeckým centrom Východnej oblasti. Nachádza sa tam univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, mnoho výskumných ústavov, ale aj botanická a zoologická záhrada. V Košiciach pôsobia viaceré divadelné scény – slovenské, maďarská a rómska. Okrem nich sú tu rozhlasové a televízne štúdia. V Košiciach sídli Ústavný súd Slovenskej republiky.

VÝCHODOSLOVENSKÁ NÍŽINA
Východoslovenská nížina sa člení na Východoslovenskú pahorkatinu a na Východoslovenskú rovinu. Pahorkatina sa tiahne k pohoriu Karpát. Východoslovenská rovina vznikla spojením riečnych nív. Nachádza sa tam najnižšie položený bod našej vlasti pri rieke Bodrog na štátnej hranici s Maďarskom.
Pre Východoslovenskú nížinu je typická vejárovitá riečna sieť. Rieky (Latorica, Laborec, Ondava a ich prítoky), ktoré sa zlievajú v tesnom slede jedna za druhou, ohrozujú svoje okolie povodňami počas topenia sa snehu a dlhodobých dažďov. Nebezpečenstvo povodní umocňuje geologická stavba územia v karpatskej oblasti. Flyš je málo priepustný a voda po Ňom rýchlo steká do nížiny. Hlavné plodiny na nížine sú pšenica, jačmeň a kukurica. Poľnohospodárstvu napomohli vodohospodárske úpravy v krajine (regulácia riek, odvodňovanie, stavby priehrad). Najväčší zásah do krajiny spôsobilo vybudovanie priehrady, východoslovenského mora – Zemplínskej šíravy. Úprava vodných tokov prispela aj k zníženiu nebezpečenstva povodní. Najväčšie mesto Východoslovenskej nížiny sú Michalovce. V Michalovciach sa vyrábajú elektromotory. Severne od Michaloviec sa pri Laborci nachádza Strážske. V meste je v prevádzke veľký chemický kombinát (Chemko).
Elektrickú energiu pre celú nížinu zabezpečuje tepelná elektráreň vo Vojanoch. Vo Vranove nad Topľou, ktorý leží na hraniciach Východoslovenskej nížiny a Karpát, sa spracúva drevo listnatých stromov z okolitých hôr v závode Bukóza. Vyrábajú sa tam drevárske výrobky, nábytok, buničina aj pásové píly.
Trebišov , je tam strojársky závod. Čierna nad Tisou je hraničné mesto pre železničnú dopravu. Cez Východoslovenskú nížinu vedie aj ropovod a plynovod z Ruska. Potrubie prechádza Ukrajinou na naše územie.