Sprístupnené štáty provincie Assam

Zväzové štáty severovýchodnej Indie boli dlho citlivou a nekľudnou oblasťou. Sedem malých štátov, pred nezávislosťou Indie súhrnne označovaných ako provincia Assam, leží vo výbežku hraničiacim s Butánom, Čínou, Barmou a Bangladéšom. Po roky tak boli vystavené vlnám utečencov, utekajúcich zo susedných zemí pred ekonomickou krízou a represívnymi režimami. Kapacitný región je domovom početných horských kmeňov, ktoré sú viac príbuzné národom Barmy, Thajska a Laosu ako Indom. Kvôli svojmu jednoduchému životnému štýlu sa títo ľudia nedokázali brániť vplyvom Bengálcov prichádzajúcich z preľudnených indických nížin a cudzincom z okolitých štátov, ktorí svojim počtom miestami prevažujú nad pôvodným obyvateľstvom. V polovici osemdesiatych rokoch začali prvé incidenty búriacich sa etnických menšín a skoro vyústili v masové násilie namierené proti prisťahovalcom a indickej centrálnej vláde. Vláda poslala na severovýchod tisíce vojakov, aby situáciu dostala pod kontrolu a celú oblasť uzavrela cudzincom. Dnes sú tri zo siedmich štátov po dlhej dobe opäť otvorené, násilie a terorizmus však zďaleka nevymizli. Assam

Skoro na každom rohu v Guváhatí, hlavnom meste štátu, i v iných mestách Assamu pred každým úradom, školou, na križovatkách i v parkoch hliadkujú po zuby ozbrojení vojaci indickej armády. Všade platí zákaz fotografovania všetkého vojenského. Vláda rozmiestnila v Assama obrovský počet vojakov v októbri 1990. Zámienkou jej bola smrť Surendra Paula, vplyvného člena miestnych skupín pestovateľov čaju, ktorého zavraždili bodskí teroristi. Extrémistických skupín etnických Bodov vzniklo v Assamu hneď niekoľko. Za najmilitantnejšiu je považovaná Bodo Liberation Tiger Force ( BLTF ) – Tigria sila oslobodenia Bodov, ktorá požaduje vytvorenie autonómie Bodoland z polovice územia Assamu. Svojho cieľu sa domáha častými atentátmi a útokmi na vojenské i civilné ciele, napríklad ostreľovaním vlakov. Ďalšia skupina povstalcov, The United Liberation Front of Assam ( ULFA ) – Zjednotená oslobodenecká fronta Assamu, zamestnáva indickú armádu už dvadsať rokov. Na rozdiel od BLTF jej nestačí len autonómia, ale dožaduje sa úplnej nezávislosti Assamu na Indickej republike. Jej príslušníci sa po každom útoku stiahnu do džungle alebo za hranice do Bangladéša a tak je skoro nemožné celú organizáciu zničiť. Istého úspechu dosiahla rozsiahla operácia Nosorožec, keď sa armáde podarilo zlikvidovať značnú časť členov ULFA.

Skupina sa však znovu rýchlo zjednotila a dnes v plnej sile pokračuje vo svojich útokoch.
Povstalecké skupiny sa tešia podpore obyvateľstva hlavne na vidieku, armáda preto často podozrieva vidiečanov z poskytovania úkrytu a pomoci rebelom a systematicky prehľadáva dediny, najmä tie, kde žijú etnické menšiny. Podozrivých jedincov odvedú so sebou do tábora, kde prebieha dôkladnejší výsluch. Z neskorších výpovedí dedinčanov vyplýva, akých zverstiev sa vojaci dopúšťajú. Výsluch obvykle doprevádza mučenie. Armáda napáda aj médiá, ktoré podľa nej príliš zveličujú miestne problémy. Príkladom je prípad novinára a aktivistu v oblasti ľudských práv Čenirama Natha. V máji roku 1997 ho vojaci zatkli a odviedli k výsluchu. O dva dni neskôr bolo nájdené jeho mŕtve telo s roztrieštenou lebkou a niekoľkými bodnými ranami po bajonetoch. Polícia oznámila, že bol zabitý deň pred tým v konflikte s extrémistami v dedine Komarčuburi. Tam však toho dňa k žiadnemu konfliktu nedošlo. Asi 30 km od Guvahátí na severnom brehu Brahmaputry leží mesto Hadžo. Je významným pútnym mestom pre budhistov, hinduistov i moslimov. Niektorí budhisti veria, že práve tu dosiahol Buddha nirvánu. Assamskí hinduisti patria k sekte vajšnavitov. Prisťahovali sa sem spolu s Britmi z indických nížin a priniesli so sebou aj svoje rozdielne náboženské tradície, aké Assamci pôvodne nepoznali. Tak sa tu napríklad ujal kastovný systém, aj keď nie príliš výrazne.

Meghalaya

Shillong, hlavné mesto štátu Meghalaya položené v nadmorskej výške 1500 m, Britom pripomínalo podnebím ich domovinu, a tak si ho zariadili po svojom. Postavili tu kostoly a honosné sídla vo viktoriánskom štýle, pólové a dokonca aj golfové ihrisko – najvlhšie na svete. Čoskoro bol Shillong známy ako „Škótsko východu“. Koloniálne stavby po Britoch zostali, väčšinu mestskej zástavby však dnes tvoria vysoké betónové domy natesnané jeden na druhom, preplnené ulice a živé trhoviská. Meghalaya je jedinečná zložením obyvateľstva, 65% z dvojmiliónovej populácie tvoria pôvodné národy Khasiov, Džantiov a Garov. Zatiaľ čo prvé dva menované sú mongolského pôvodu, Garovia patria k tibeto-barmskej národnej vetve. Pôvodne animistické kmene sa, podobne ako v iných častiach Ázie, dostali pod vplyv kresťanských misionárov a väčšina ich príslušníkov prijala nové náboženstvo. Keď sa Bangladéš v roku 1971 oslobodil, bengálski utečenci, predovšetkým menšinoví hinduisti, zaplavili severovýchodnú Indiu. V Meghalay ich väčšinová kmeňová spoločnosť nepriala s nadšením a vláda štátu odmietla finančne prispievať na ich pomoc. V Shillongu vyhradila bangladéšskym utečencom jeden slum na okraji mesta, kde žijú v stiesnených podmienkach naskladané v stanoch z igelitu a niekoľkých hadrov celé rodiny.

Tripura

Terorizmus povstaleckých skupín sa nevyhol ani tomuto západnému štátiku, druhému najmenšiemu v Indii. Etnickým skupinám však často už ani nejde o politické ciele, ako o peniaze. Prepadávaním autobusov a únosmi sa tu dá slušne zarobiť. Tripuru skoro zo všetkých strán obklopuje Bangladéš. Pre bangladéšskych utečencov sa stal maličký štát pre svoju blízkosť a ľahký prístup vhodným útočiskom a Bengálci svojim počtom zanedlho prevýšili pôvodné obyvateľstvo – v dejinách Indie naprosto ojedinelý prípad. Etnickí Tripurania sa tak stali vo vlastnej zemi menšinou. Bengálci sa dostali do miestnej samosprávy a ovládli politiku. Obsadili mestá a pôvodné kmene pozvoľna vytlačili do odľahlejších oblastí v džungli. Následkom toho vzniklo niekoľko kmeňových povstaleckých skupín , ktoré začali napádať bengálske usadlosti. Centrálna indická vláda nelenila a podobne ako v Assameu poslala do Tripury armádu. Napriek tomu, že tu nie je vojenská prítomnosť tak viditeľná a útoky sa zmiernili, takmer denne uvádza miestna tlač správy o incidentoch medzi Tripuranmi a Bengálcami. .