POLOHA
Chile sa nachádza v juhozápadnej časti Južnej Ameriky na pobreží Tichého oceánu. Rozkladá sa medzi 17° a 55° južnej šírky a medzi 68° a 71° západnej dĺžky. Má šírku 460 km a dĺžku 4200 km. Leží v úzkom páse siahajúcom od Peru až po Punta Arentas, jedným z najjužnejšie položených miest na svete. Najjužnejšia časť Čile sa vyznačuje fjordmi, jazerami, rozoklanými vrcholmi hôr a pôsobivými ľadovcami. Od Argentíny je Čile oddelené vysokou hradbou Ánd. Súčasťou Chile sú aj Veľkonočné ostrovy.

POVRCH
Povrch je rozdelený na tri pásma. Pri Tichom oceáne sa ťahá pobrežná nížina. Podstatnú časť územia zaberajú Andy, ktoré sa ťahajú v dvoch pásmach. Západnejšie položené Pobrežné Andy a Centrálne Andy, v ktorých sa nachádza najvyšší vrch Ojos del Salado (6870 m.n.m.). Medzi Pobrežnými a Centrálnymi Andami sa rozprestiera dolina v ktorej sa na severe nachádza najväčšia púšť Južnej Ameriky, Atacama, ktorá je najsuchším miestom na zemi. Priemerné zrážky sú tu 0.00 mm. Na niektorých miestach tejto púšte nepršalo už celé stovky rokov. Na juhu sa táto dolina člení na niekoľko kotlín, pričom výška hrebeňov v pohorí smerom na juh postupne klesá. Pobrežie Chile je členité s početnými ostrovmi (ostrovy Juana Fernandeza, sv. Ambróza, sv. Félixa a Veľkonočné ostrovy).

PODNEBIE
Vzhľadom k tomu, že Chile má výrazne pretiahnutý tvar v smere zo severu na juh, sa tu striedajú podnebné pásma od tropického suchého na severe, cez subtropické, mierne v strednej oblasti, až po subpolárne na juhu a v oblasti Ánd sa k nim, ešte pridáva vysokohorské podnebie. Priemerné teploty v lete sa kolíšu od 30°C (na severe) po 10°C (na juhu), v zime od 20°C (na severe) a pod 0°C (na juhu a vo vysokohorských oblastiach). V najjužnejších a najvyšších oblastiach bývajú v zime veľké mrazy (- 40°C). Najvyššia časť Ánd ma trvalú snehovú pokrývku. Veľmi suché podnebie severného Chile ovplyvňuje studený Peruánsky prúd, ktorý prúdi pozdĺž chilského pobrežia. Snežná čiara leží na obratníku vo výške 6000 m a smerom na juh sa znižuje. V Ohňovej zemi dosahuje iba 700 m a od 44°južnej šírky je na úrovni morskej hladiny.

VODSTVO
Chile nemá žiadne silnejšie vodné toky. Rieky však majú prudký spád a preto majú veľké zásoby energie. Je to dané tvarom Chile. Takmer celé územie štátu je odvodňované do Tichého oceánu. Najdlhšie rieky sú Loa (440 km) a Bío - Bío (446 km), ktorá je aj najdôležitejšou riekou, lebo je na dolnom toku celoročne splavovaná.  V Centrálnych Andách a na juhu je množstvo ľadovcových jazier (Nahuel Huapi, Buenos Aires, ktorého časť sa nachádza v Argentíne, Ranco, Rupanco ...)

OBYVATEĽSTVO
Približne 70 % obyvateľov je mladších ako 40 rokov, iba 7 % obyvateľov je starších ako 65 rokov. Približne 25% obyvateľov je predproduktívneho veku, 65 % produktívneho veku a 10 % poproduktívneho veku. Priemerný ročný prírastok je 1,4 %. Národnostné zloženie: mestici 65 % a kreoli
30 %, spolu teda tvoria 95 % obyvateľstva a sú to potomkovia Španielov, Nemcov, Chorvátov, Angličanov, Francúzov, Írov a Talianov; indiáni tvoria 3 % a sú to Mapuche, Ajmara, Patagónci a Rapanujci; ostatní 2 % (Palestínci, Židia). Počet obyvateľov je 14 700 000 a hustota zaľudnenia 19,3 obyvateľa na km2.
Na jednu ženu pripadajú priemerne 2 deti. Menou je 1 chilské peso a to sa rovná 100 centáv. Úradný jazyk je španielština.

SÍDLA
Osídlená je najmä oblasť mierneho podnebného pásma, pobrežie a kotliny medzi Pobrežnými a Centrálnymi Andami. Viac ako 2 tretiny obyvateľstva žijú v mestách. Hlavným mestom je Santiago de Chile, kde žije 4 690 700 obyvateľov a
ďalšie veľké mestá sú Arica, Antofagasta, La Serena, Valparaiso, Concepción, ktoré bolo 4-krát zrúcané zemetrasením a 4-krát nanovo vystavané, Puerto Montt, a najjužnejšie položené mesto Punta Arentas. Na vidieku ľudia žijú na veľkých farmách, kde chovajú dobytok.

HOSPODÁRSTVO
NERASTNÉ SUROVINY
V Chile sa ťaží veľké množstvo kovových rúd. A z toho najväčšie percento zaberá ťažba medi. Ďalej sa tu ťaží železná ruda, mangán, molybdén, liadok bór, síra, fosfáty, apatit, grafit, sadra, zlato, striebro, iód - jeho produkcia tvorí 60 % celosvetovej produkcie. V minulosti bolo Chile jediným štátom Latinskej Ameriky, v ktorom sa vo väčšom množstve ťažilo uhlie. V súčasnosti však výrazne vzrástla ťažba zemného plynu a ropy.

ENERGETIKA
Chile má veľmi obmedzené energetické zdroje. Pre pokrytie domácej spotreby hľadá možnosti energetickej spolupráce so susednými štátmi.
3 štvrtiny produkcie Chile pochádzajú s vodných elektrární a ostatok z elektrární na spaľovanie zemného plynu, pretože Chile nemá jadrovú energetiku.

PRIEMYSEL
Priemyselná výroba sa podieľa na vývoze takmer 40 %. Priemysel v Chile je strojársky, chemický, potravinársky, kožiarsky a hutnícky, hutníctvo farebných kovov.

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Chile je sebestačné pokiaľ ide o väčšinu potravinárskych výrobkov. Pestuje sa tu cukrová repa, obilie, kukurica, slnečnica, ryža, ľan, strukoviny, zemiaky, vínna repa, kiwi, jablká, hrušky, broskyne a avokádo. Chovajú sa tu byvoly, ovce, hovädzí dobytok, kone a hydina a je tu aj rybolov. Poľnohospodárstvo spolu s rybolovom a lesným hospodárstvom tvoria 7 % HDP. Chile je najvýznamnejším producentom rybej múčky.

POLITIKA
Chile je prezidentská republika. Prezidentom je od marca 2000 Ricardo Lagos Escobar, ktorý je hlavou republiky aj parlamentu. Prezident je volený každých 6 rokov občanmi. Obchodnými partnermi Chile sú USA, Japonsko, Brazília, Argentína a štáty EÚ.
Chile má členstvo v politických a hospodárskych organizáciách: ALADI, OSN, OAS a SELA.

DOPRAVA
Chile má vcelku zaostalú cestnú dopravu. V krajine je síce 80 000 km ciest ale z toho je iba 12 000 asfaltových alebo betónových. Takmer 1 tretina ciest je vo veľmi zlom stave, viac než polovica v priemernom a iba 15 % v dobrom. Železničná doprava má celkovo asi 5800 km tratí, väčšinou úplne nevyhovujúcich a zastaralých, mnohé z nich sú postupne vyraďované z prevádzky. Väčšina zeme severne od Santiaga de Chile je bez železničnej dopravy. Chile má dobrú vnútornú a medzinárodnú leteckú dopravu. Vnútrozemská lodná preprava nie je pre krátkosť a ťažkosť prevádzky veľmi rozšírená, celkovo je využívaných len 725 km vodných ciest. Medzinárodná lodná doprava je celkom dobre rozvinutá.