Mesto Žilina, častokrát nazývané „mesto po Dubňom“, je metropolou západného Slovenska. Je takisto aj najväčším mestom ležiacim na rieke Váh a jedným z najväčších na Slovensku. S počtom obyvateľov, 86 953, sa zaraďuje na 5te miesto. Avšak rozlohou až na 18te miesto. Jeho rozloha je 80,03 km2. Pre porovnanie Vysoké Tatry majú rozlohu 389,10 km2 a Bratislava 367,59 km2. Zo všetkých obyvateľov žijúcich v Žiline je 98% Slovákov. Žilina je sídlom orgánov Žilinského kraja, jedného z ôsmich krajov Slovenska. Svojou rozlohou, 6 788 km2, sa zaraďuje na 3tie miesto a počtom obyvateľov, 692 332, na 4té miesto.
Žilinský kraj zahŕňa historické oblasti Orava, Kysuce a Liptov. Žilina je takisto aj okresným mestom. V žilinskom kraji je ich spolu 11. Zaraďuje sa medzi nimi, s rozlohou 815 km2, na 2hé miesto za Liptovský Mikuláš. S počtom obyvateľov, 674 766, na 1vé miesto. Zemepisná poloha Žiliny je 49,15° severnej šírky a 18,45° východnej dĺžky. Žilina je vzdialená od Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, 200 km. Nadmorská výška Žiliny je okolo 340 m n.m. Námestie A. Hlinku má nadmorskú výšku 333 m n.m a Mariánske nám. m n.m. Priemerná teplota vzduchu v Žiline je +18 stupňov v júli a –4 stupne v januári. Spadne tu ročne okolo 650 až 700 mm zrážok, najviac v júni a v prvej polovici júla. Snehová pokrývka je tu 60 až 80 dní v roku. Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Pozdĺž Váhu a Rajčianky sa tiahnu pomerne široké poriečne nivy, doprevádzané po stranách štrkovými terasami až do relatívnych výšok 80 - 90 metrov. V Žilinskej kotline je päť terasových stupňov. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

História
Žilina patrí medzi najstaršie slovenské mestá a má tiež veľmi bohatú históriu. Archeologické vykopávky sú dôkazom toho, že územie Žiliny bolo osídlené už v staršej dobe kamennej, cca 20000 rokov pred n. l.. Územie Žiliny je prvýkrát spomínané v latinsky písanej listine, z roku 1208, nitrianskeho župana Tomáša pod názvom terra de Selinan. V trinástom storočí sa Žilina spomína ako udalosť, neskôr ako dedina, pod názvami Sylna a Zilna. Blízko kostola sv. Štefana-kráľa, sa zrejme nachádzalo centrum tejto staroslovanskej Žiliny. Tento kostol je zachovaný dodnes. Stará slovanská Žilina bola koncom trinásteho storočia zničená pri vzájomných bojoch feudálnych vládcov. Neďaleko začali nemecký kolonisti zo sliezskeho Tešínskeho kniežatstva stavať nové sídlo. Jeho centrom bol rínok, dnešné Mariánske námestie. Stalo sa tak ešte pred rokom 1300. Prvá zmienka o Žiline, ako o meste, je z roku 1312, hoci mestské práva dostala pravdepodobne o niekoľko rokov skôr. Uhorský kráľ Karol Róbert ju v roku 1321 povýšil na kráľovské mesto, pričom jej udelil míľové právo a výlučné právo rybolovu. Ján Petzold, žilinský richtár, dostal od kráľa do dedičného prenájmu osadu Krásno. Stalo sa tak v roku 1325 a toto rozsiahle územie (celá severná časť dnešného okresu Čadca), patrilo vyše 350 rokov Žilinčanom, t.j. až do konca 17. storočia. Z roku 1379, v ktorom sa Žilina vzdala cudzozemského tešínskeho práva, keď prijali záväzné právo mesta Krupiny, pochádza aj prvá, teda najstaršia známa mestská pečať s erbom Žiliny.

Známe Privilégium pre Žilinských Slovákov, z roku 1381, malo stredoeurópsky význam pre žilinských Slovákov. Privilégiom bolo zrovnoprávnené postavenie Slovákov s Nemcami v mestskej rade Žiliny. Vydal ho uhorský, poľský a dalmátsky kráľ, Ľudovít I. Veľký, pri návšteve Žiliny 7. mája 1381, po vypočutí sťažností žilinských Slovákov na útlak z nemeckej bohatšej menšiny. V roku 1405 kráľ Žigmund I. Luxemburský potvrdil platnosť privilégií a nariadil jej opevnenie.
V roku 1431 mesto dobili a vypálili husitské vojská. Protinemecké akcie husitov síce spôsobili hospodársky úpadok Žiliny, avšak Žilina sa stala čisto slovenským mestom. Žilina je vďaka listine prvým mestom vo východnej časti strednej Európy, zasiahnutej nemeckou mestskou kolonizáciou, z ktorej sa zachoval hodnoverný dokument. Listina, ktorá pochádza z druhej polovice štrnásteho storočia, je prvým zachovalým hodnoverným dokumentom o paritnom zastúpení domáceho obyvateľstva s bohatšími nemeckými prisťahovalcami. Listina sa zachovala v opise z roku 1431. Je písaná po latinsky na pergamene s rozmermi 41 a 17 cm. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v Štátnom okresnom archíve v Žiline.

Erb mesta Žiliny patrí k jedným z najstarších z celosvetového hľadiska. Takéto starobylé erby pochádzajúce z trinásteho storočia sa nachádzajú iba v strednej a západnej Európe. Heraldická hodnota erbu spočíva v tom, že ide o klasický erb, so symbolom, dvojkríža, v strede a ten sa nedotýka okrajov štítu. Najstaršia doteraz známa pečať s erbom Žiliny pochádza, ako som už spomenul, z roku 1379, presnejšie z 8. marca. Nachádza sa až na listine, ktorej originál je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Na odlíšenie od uhorského erbu, boli umiestnené dve hviezdičky a kríž bol znázornení zakorenený. Žltá, alebo zlatá, farba kríža na zelenom poli sa nachádza po prvýkrát na listine z roku 1430. Najstaršou zachovalou architektonickou pamiatkou na území Žiliny je kostol sv. Štefana - kráľa. Tento neskororománsky rímskokatolícky kostol sa nachádza na dnešnej Závodskej ceste, na historickom katastri nazývanom „Rudiny“ Žilinská mestská kniha z rokov 1378-1524 (-1561) je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska. Nachádza sa v nej najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska z roku 1451. Kniha je rozdelená na tri časti. Prvá obsahuje nemecký písaný prepis magdeburského práva kráľovského mesta Krupiny z roku 1378, druhá jeho prepis do slovakizovanej češtiny z roku 1473 a tretia, najrozsiahlejšia, zápisy o prevodoch majetku a súkromnoprávne zápisy z rokov 1380-1524, nesúvisle pokračuje až do roku 1561. V poslednej časti sa nachádza veľa vtedajších hovorových prvkov zo Žiliny a jej okolia. Kniha je rukopisnou pamiatkou s rozmermi 29 a 22 cm, viazanou v koženej väzbe z pätnásteho storočia. Obsahuje 149 listov napísaných v nemeckom, latinskom a slovenskom jazyku. V roku 1988 bola vyhlásená za národnú pamiatku. Nachádza sa v Štátnom okresnom archíve, podobne ako listina v opise z roku 1431.

Hospodárstvo
Žilina má pestré zloženie priemyslu. Azda najvýznamnejšia je výroba celulózy a papiera. Približne na rovnakej úrovni významu v meste je výroba vlnených látok, syntetických látok a súčastí strojov. V blízkej budúcnosti aj výroba automobilov. Z oblastí priľahlých k Žiline, prakticky zázemie Žiliny využíva vápence priľahlých pohorí. Z vápenca sa vyrába cement, a to v Lietav-skej Lúčke. Vo Varíne sa vyrába vápno a láme sa vápenec. V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú napríklad súkenka, textilná továreň, Slovenka, ktorá začala pracovať v roku 1891, Považské chemické závody, začali s výrobou v roku 1892, papierenský podnik Tento, a.s. , od roku 1906, a drevárska firma Drevoindustria od roku 1907. Aj v súčasnosti patria k najvýznamnejším podnikom v meste. V terajšej dobe prišla na Slovensko kórejská automobilka KIA, ktorá začala s výstavbou v roku 2004, blízko Žiliny, v Tepličke nad Váhom. Dôležitými podnikmi sú strojárenské podniky závody na výrobu ložísk (ZVL – závody valivých ložísk), Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske podniky Laktis (Žilinské mliekárne), Peza (pekárne), Hyza (hydinárne), a mnohé ďalšie. V Žiline sídlia aj významné stavebné podniky, z ktorých stojí za zmienku určite Váhostav a.s. , jedna z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane Vodného diela Gabčíkovo. V Žiline takisto sídli aj generálne riaditeľstvo a rozvodná stanica Stredoslovenských energetických závodov. Žilinský elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod, vznikol v roku 1896. Úradné povolenie, teda koncesiu, na zásobovanie mesta dostal v roku 1908. V Žiline sídli aj Slovenský energetický dispečing. V našom meste má ústredie Prvá komunálna banka. Sídli tu asi 20 pobočiek bánk z celého Slovenska.