Severná Európa pozostáva s ôsmich štátov. Aj napriek tomu, e sa jedná o pomerne malú oblasť ( v rámci zemegule ) sú tu obrovské rozdiely jednak historické ďalej kultúrne, národnostné, prírodné, sociálne, ekonomické atď. Väčšina rozdielov je medzi škandinávskymi a pobaltskými krajinami a preto sa budeme venovať týmto dvom celkom osobitne. Škandinávske krajiny a Island.

Hlavná črta ktorá spája tieto krajiny je more. To bolo hlavným faktorom pri osídľovaní týchto inak pre život nepriaznivých oblastí. Západná časť škandinávskeho polostrova je tvorená škandinávskymi vrchmi, ktoré sú bohaté na drevo a na nerastné suroviny. Taktiež je tam vysoký potenciál vodnej energetiky vďaka množstvu riek a potokov ktoré majú zväčša strmí spád pri stekaní s úpätí vrchov k moru. Východná časť je tvorená skôr nížinou tvorenou rozsiahlym štítom starých žulových hornín. Množstvo jazier vzniklo roztopením pevninského ľadovca. Polostrov je zo severu obmývaný Barentsovým morom, z SZ Nórskym morom, z JZ Severným morom a z JV Baltským morom z ktorého sa ťahá na sever Botnický záliv a na východ fínsky záliv. Prvé osídlenie sa datuje do doby po poslednom štvrtohornom zaľadnení približne pred desiatimi tisícami rokov. Títo ľudia žili veľmi primitívnym spôsobom života. Živili sa zberom korienkov a plodov, lovom divej zvery a rybolovom. Títo ľudia sa usídľovali popri pobreží, ktoré bolo bohaté na ryby a bolo nížinaté. Ústupom ľadovca sa odokrylo dnešné Baltské more čo umožnilo ďalšiemu rozvoju miestnych kultúr a hlbšiemu preniknutiu človeka do tejto divokej krajiny. Na konci štvrtého a začiatkom tretieho tisícročia sa uskutočnil rozhodujúci obrat, ktorým bol prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka. V Škandinávii však ide vývoj trocha pomalšie ako inde v Európe, čo spolu so zlými životnými podmienkami viedlo k čiastočnej izolácii severských kmeňov. Potom začínajú do Európy prichádzať germánske kmene a nevyhla sa im ani Škandinávia. Pôvodné obyvateľstvo sa pogermánštilo. Už v posledných storočiach p. n. l. sa v južných častiach využívali skôr germánske jazyky. V severnej Škandinávii a Fínsku v tom čase kočovali kmene Saamov ( Laponci ). Okolo roku nula sa v južnom Fínsku usadili Fíni. Obidva tieto národy patria k Ugrofínskym kmeňom. Rozklad rodového zriadenia tu prebiehal veľmi pomaly a ranný feudalizmus sa tu datuje od desiateho až jedenásteho storočia v Dánsku. Tento prechod k feudalizmu bol spojený so silnou vonkajšou expanziou.