Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu. Niet hádam výstižnejšej charakteristiky. Je to mesto s jedinečnou históriou i množstvom unikátnych historicko - umeleckých pamätihodností, mesto neopakovateľnej urbanistickej architektoniky, ktoré už v stredoveku právom nazývali uhorským Norimbergom.

Žilina je centrum severozápadného Slovenska a jedno z najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom orgánov Žilinského kraja, jedného z ôsmich, s rozlohou 6788km2 a s počtom obyvateľov 691 201 (k 1.1.1999). Samotná Žilina má rozlohu 80,03km2 a 86 953 obyvateľov (k 1.1.1999). Mesto Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčanka. Výplň kotliny tvoria treťohorné sedimenty – zlepence s vložkami mäkkých pieskovcov karpatského paleogénu. Pozdĺž Váhu a Rajčanky sa tiahnú pomerne široké poriečne nivy, sprevádzané po stranách pleistocennými štrkovými terasami až do relatívnych výšok 80 – 90m. Celá kotlina sa nachádza medzi horskými chrbtami pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Erb Žiliny patrí k najstarším erbom nielen na Slovensku. Znak bol prvýkrát použitý na listine z 8. Marca 1397.
Dvojkríž je byzantského pôvodu, vychádza z kresťanskej, cyrilo-metodskej tradície. Dvojkríž a hviezdy sú zlaté (žlté), podklad je olivovozelený.

Mesto Žilina sa člení na 19 mestských častí s názvami: Staré mesto, Hliny, Hájik, Solinky, Vlčince, Celulózka, Rosinky, Trnové, Mojšova Lúčka, Bytčica, Závodie, Bánová, Žilinská Lehota, Strážov, Budatín, Považský Chlmec, Vranie, Zádubnie a Zástranie.

Zemepisná poloha mesta je 49,15o severnej šírky a 18,45o východnej dĺžky. Vzdialenosť od hlavného mesta SR je približne 200 km.

Žilina - História mesta
Územie mesta bolo osídlené už v období poslednej doby kamennej, asi 20 000 rokov PK. Z tohto obdobia je známe sídlisko v časti Závodie. Mesto bolo osídlené aj v dobe bronzovej, železnej i rímskej. Naši predkovia sa usídlili na území mesta v 5. storočí.
Najstaršie objavené sídlisko Slovanov z tohto obdobia sa nachádza v časti Frambor. Z 9. str. pochádzajú aj sídliská na Bôriku a mohylníky v Bánovej. Prvá písomná zmienka o území mesta pochádza z roku 1208. Spomína sa pod názvom terra de Selinan. V roku 1297 sa v listinách objavuje názov Zilna. Podľa písomných dokladov z 23. apríla 1312 bola Žilina už mestom.
Kráľ Karol l. Róbert z Anjou počas návštevy nášho mesta 12.

júla 1321 udelil Žiline výsady slobodného mesta, ktoré potvrdil aj Žigmund l. Luxemburský (1397) a Vladislav ll. Jagelovský (1497).
Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je Žilinská kniha, ktorej počiatky sú v roku 1378, keď Mikuláš z Lukovej urobil pre naše mesto nemecký opis práva mesta Magdeburg, ktorým sa riadilo mesto Krupina. Dovtedy sa Žilina riadila právom mesta Tešín. Prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza z roku 1451. Posledné zápisy sú zaznamenané v roku 1561. Kniha je uložená v Štátnom okresnom archíve v Žiline.
V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu Privilegium pro Slavis ( Privilégium pre žilinských Slovákov) vydal 7. mája 1381 uhorský kráľ Ľudovít l. Veľký počas návštevy nášho mesta. Túto významnú udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove radnice.

V nasledujúcich storočiach bola Žilina významným centrom remeselnej výroby, obchodu a vzdelávania. Artikuly cechu kožušníkov pochádzajú z roku 1488. V neskorších rokoch vznikli cechy krajčírsky, mäsiarsky, kováčsky, súkennícky atď. Koncom 17. str. bolo v Žiline šestnásť cechov, pracovalo tu 200 dielní, z toho 150 súkenníckych. Prvá písomná zmienka o žilinskom gymnáziu – akadémii pochádza z roku 1542. Dôležitou udalosťou národného významu bolo konanie synody evanjelikov zo stredného a západného Slovenska v roku 1610. Od roku 1665 pôsobila v Žiline prvá kníhtlačiareň. V roku 1691 zriadili jezuiti v Žiline nižšie gymnázium.
Významnou udalosťou slovenskej histórie boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov nad maďarskými gardami na prelome rokov 1848/1849 v bitkách pri Budatíne. Po skončení bojov, 4.1.1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vyzvali Žilinčanov do boja za národné záujmy. V roku 1999 bola na dome číslo 7 na Mariánskom námestí odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca tieto udalosti.
Zásadný význam pre ďalší rozvoj mesta malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. str. Košicko – bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872 a Považská železnica do Bratislavy v roku 1883. V roku 1899 sa začala doprava na trati do Rajca. Žilina sa stala dôležitým dopravným uzlom, čo vytvorilo veľmi vhodné podmienky pre vznik významných podnikov.

V roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na ďalší rozvoj celého horného Považia. Konanie výstavy pripomína pamätná tabuľa na remeselníckom dome.
Od 12. decembra 1918 do 3. marca 1919 v Žiline sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod vedením dr. Vavra Šrobára. Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.
Významnou udalosťou slovenskej histórie bolo rokovanie siedmych politických strán 6. októbra 1938. Výsledkom rokovaní bolo vyhlásenie autonómie Slovenska, ktoré z balkóna Katolíckeho domu oznámil dr. Jozef Tiso. Táto udalosť, ktorú pripomína tabuľa na budove, bola dôležitým historickým medzníkom v boji za zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska.
Roku 1945 žilo v Žiline 18-tisíc obyvateľov. V roku 1949 pri novom územnom členení vznikol Žilinský kraj, ktorý existoval do roku 1960. Po zrušení kraja došlo k stagnácii v rozvoji mesta, význam mesta bol zo strany vtedajšieho štátu úmyselne potlačený. V roku 1 9 6 0 sa do Žiliny presťahovala Vysoká škola dopravná, dnešná Žilinská univerzita, ktorá zohráva dôležitú úlohu v živote mesta.
Od roku 1959 boli v našom meste postavené sídliská Hliny, Vlčince, Solinky, v súčasnosti pokračuje výstavba sídliska Hájik. Po roku 1968 nastalo v rozvoji mesta oživenie pri výstavbe priemyslu, bytov, komunikácii, v oblasti školstva i kultúry. Od roku 1990 mesto prechádza búrlivým rozvojom. Prebieha zásadná rekonštrukcia historického jadra mesta, mnohých ulíc a námestí. Mesto z vlastných zdrojov buduje ekologickú trolejbusovú dopravu. Významnou stavbou je Vodné dielo Žilina, ktoré sa začalo stavať v októbri roku 1994, prvá turbína bola spustená v decembri 1997. Význam mesta stúpol po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a novým podnetom pre ďalší rozmach mesta bolo konštituovanie Žilinského kraja v roku 1996.

Žilina - Kultúra a tradície v našom meste
V Žiline pôsobí Mestské divadlo so súborom Maják (tvorba pre mládež), s dychovou hudbou Fatranka a folklórnym súborom Roszutec. Tento súbor patrí k najkvalitnejším v Slovenskej republike. Pravidelne reprezentuje naše mesto na najvýznamnejších festivaloch na Slovensku i v zahraničí (Francúzsko, Malta atď.). Zriaďovateľom ďalšieho známeho súboru Stavbár je Žilinská univerzita.
Mesto Žilina je zriaďovateľom Žilinského miešaného zboru, ktorý dosiahol veľa úspechov na najprestížnejších festivaloch zborového spevu v Európe (o.i.

v Spittal am Drau v Rakúsku, v Llangollene vo Walese). Úspešne vystupoval aj v Španielsku, Írsku, vo Vatikáne atď.
Štátny komorný orchester reprezentoval Slovensko a Žilinu na takmer všetkých kontinentoch. Mimoriadne úspešné zájazdy absolvovali po USA, Japonsku, Brazílii a mnohých štátoch Európy. Často spolupracuje so zahraničnými umelcami a zo žilinským miešaným zborom. Vynikajúcu úroveň má detský spevácky zbor Odborárik. V Žiline pôsobí množstvo rockových skupín, z ktorých v súčasnosti najväčšie úspechy dosahujú Aya a Arzén. Aktívna je folková a country scéna.
Považská galéria umenia je zameraná na kresbu a tvorbu druhej polovice 20. storočia. Vo svojom depozitári má viac ako tritisíc umeleckých diel. Galéria je zameraná na tvorbu výtvarníkov zo Žiliny a okolia, ktorých v našom meste a okolí pôsobí viac ako štyridsať. Často tu svoje diela predstavujú aj umelci zo zahraničia.
Považské múzeum sídli v Budatínskom zámku. V múzeu sú expozície z dejín Žiliny a z archeológie. Návštevníkov zaujme jedinečná drotárska expozícia jediná svojho druhu na svete. V múzeu sa pravidelne konajú stretnutia drotárskych majstrov. Žilina a blízke obce Dlhé pole a Veľké Rovné boli kolískou drotárskej výroby. Najväčší rozmach dosiahla koncom 19. storočia. Remeselníci z oblasti Žiliny založili v Európe i v zámorí množstvo manufaktúr. Drôtené predmety aj v kombinácii s inými materiálmi patria dnes k typickým suvenírom z nášho mesta. Doma aj v zahraničí je známe Bábkové divadlo, najstaršie profesionálne divadlo tohto zamerania na Slovensku. Regionálne osvetové stredisko organizuje kultúrne činnosti, výstavy, prednášky a divadelnú činnosť. Mesto Žilina spolu s ďalšími inštitúciami organizuje každoročne v júni Staromestské slávnosti, kde v kultúrnom programe vystupuje množstvo umeleckých súborov zo Žiliny a okolia, svoju zručnosť predstavujú žiaci z odborných učilíšť. Na vedomostných a literárnych súťažiach o našom meste sa zúčastňujú žiaci a študenti takmer všetkých základných a stredných škôl v Žiline. Tradičné je Žilinské kultúrne leto. Na koncertoch v uliciach mesta sa predstavuje veľký počet umeleckých telies.
Festival tvorivosti postihnutej mládeže Jašidielňa sa koná vždy začiatkom septembra. Na podujatí sa zúčastňuje aj mládež z Česka, Dánska, Nemecka a ďalších krajín. Tradičným sa stal Stredoeurópsky festival koncertného umenia, ktorý sa koná každoročne v apríli v Dome umenia Fatra. Na festivale predstavujú svoje umenie mladí hudobníci z mnohých krajín Európy.

Každoročne na jeseň sa v Žiline koná Ekotopfilm, medzinárodný festival televíznych programov a videoprogramov zameraný na problematiku životného prostredia.
Mesto Žilina sa podieľa na usporiadaní Jánošíkových dní v Terchovej. Tento folklórny festival s viac ako tridsaťročnou tradíciou patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku a koná sa každoročne v prvom augustovom týždni. Žilina – Pamiatky
Mesto Žilina sa môže pýšiť pamiatkami minulých dôb, ktoré ho zdobia v hojnom počte. Nachádzajú sa tu tak výtvory staré stovky rokov, ako aj výdobytky modernej techniky. Jednou z najstarších pamiatok v našom meste je kostol sv. Štefana – kráľa, ktorý Žilinu zdobí už od 13. storočia svojím neskororománskym vzhľadom. Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou mesta Žiliny. Stojí ako tzv. vodný hrad na sútoku Kysuce s Váhom. Jeho vznik pravdepodobne súvisel s ochranou obchodnej cesty vedúcej zo Sliezska, resp. Poľska do južných krajín. Po tejto ceste sa vtedy dopravovala vzácna surovina - jantár. Získaval sa na brehoch Baltického mora a spracúvali ho vo vyspelých oblastiach južnej Európy. Ešte predtým však podobnú strážnu a obrannú funkciu zastávalo hradisko na Veľkom vrchu v Divinke, kde kedysi sídlili Kelti. Ďalšie dôležité pamiatky zdobiace naše mesto sú napríklad Mariánsky stĺp s Immaculatou, ktorý je zasvätený nepoškvrnenej Panne Márii, Farský kostol, Sirotársky kostol, Rosenfeldov a Finančný palác a niektoré z domov na Mariánskom námestí.

Žilina - Školstvo
Najvýznamnejšou školou je Žilinská univerzita; má osem fakúlt, na ktorých študuje viac ako 8000 študentov vo všetkých formách štúdia. Do roku 1996 bola škola známa ako Vysoká škola dopravy a spojov. Svojím zameraním na dopravu bola ojedinelá. Dnes poskytuje možnosti vzdelávania v mnohých študijných smeroch, významné je štúdium informačných technológii a telekomunikácii. Od roku 1960 školu absolvovalo tridsaťtisíc našich študentov a veľa študentov zo zahraničia. Hlavné priestory má univerzita v areály na Veľkom diely.
Významnou školou v Žiline je Konzervatórium. Patrí medzi najväčšie na Slovensku, vychovalo množstvo koncertných majstrov i hudobných pedagógov. Študenti často dosahujú úspešné výsledky na rozličných súťažiach. Na škole pôsobí spevácky zbor, big-band a ďalšie telesá.
Jazyková škola patrí počtom študentov a kvalitou vyučovania k najvýznamnejším školám svojho druhu. V Žiline sú štyri gymnáziá a veľký počet stredných odborných škôl. Pri výchove žiakov základných škôl zohráva dôležitú úlohu Základná umelecká škola Ladislava Árvaya, založená v roku 1927. Škola je jednou z najväčších svojho druhu na Slovensku, hlavnou náplňou vyučovania je hra na hudobných nástrojoch, pohybová výchova atď.

Žiaci školy pravidelne dosahujú úspechy na rozličných súťažiach, najmä v hre na gitare, husliach, akordeóne.
Mládež má možnosť venovať sa rôznej záujmovej činnosti v Centre voľného času Spektrum. Významnú úlohu pri výchove mládeže zohrávajú členovia rádu saleziánov sv. dona Bosca. V Saleziánskom dome trávi voľný čas denne množstvo detí a mládeže, hlavne pri športových aktivitách. Žilina je významným strediskom Slovenského skautingu. V okrese Žilina je viac ako 500 trvalo registrovaných členov tohto mládežníckeho hnutia. Činnosť skautov výrazne podporuje vedenie mesta Žilina, ktoré im o.i. poskytlo budovu na sídlisku Vlčince. V tomto Skautskom dome sa skauti a skautky stretávajú v pätnástich klubovniach.

Žilina - Významné osobnosti nášho mesta
V minulosti v Žiline tvorili mnohí významní umelci, napr. maliari Jozef Božetech Klemens (*1817;+1883), Ľudovít Fulla (*1902; +1980), Vincent Hožník (*1919; +1997), spisovatelia Ján Palárik (*1822; +1870), Emo Bohúň (*1899; +1959), Ján Papp (*1929; +1998). Zo súčasných spisovateľov sú najznámejší Ján Frátrik (*1916) a Ján Lenčo (*1933), akademický maliari Mojmír Vlkoláček (*1915), Fero Kráľ (*1919), sochár Ladislav Berák (*1938), umelecký kníhviazač Ján Vrtílek (*1906) a mnohí ďalší. V Žiline sa narodili alebo tu pôsobili speváčka šansónov Hana Hegerová, operný spevák František Livora, spisovateľ Ľubomír Feldek, svetoznámy fotograf Karol Kállay, sochár Vladimír Kompánek, historik prof. Richard Marsina a mnohí iní.

Žilina – Príroda v okolí mesta
V severnej časti mesta priamo nad centrom sa nachádza vrch Dubeň (613 m n.m.). Každoročne 17. júla vo výročný deň vyhlásenia zvrchovanosti Slovenskej republiky sa tu rozhorí Vatra zvrchovanosti. Na vrchu Stránik (769 m n.m.) sú dva lyžiarske vleky, vrch má najlepšie podmienky pre závesné lietanie na Slovensku. Často sa tu konajú preteky v tomto športe. V západnej časti mesta je vrch Veľké Hradisko (641 m n.m.). Východne od Žiliny sa nachádza pohorie Malá Fatra, ktoré bolo v roku 1988 vyhlásené za národný park (rozloha 22 630 ha). V národnom parku sa vyskytuje 900 druhov rastlín, bohaté je aj živočíšstvo. Žije tu 3000 druhov bezstavovcov a 210 druhov stavovcov (o.i. medveď hnedý, rys ostrovid, dravé vtáky – orol skalný, sokol). Malá Fatra je Strečnianskou tiesňavou rozdelená na dve časti – severná časť je Krivánska Fatra s najvyšším vrchom Veľký Kriváň (1709 m n.m.). Tento vrch i celý hlavný hrebeň je pohodlne prístupný sedačkovou lanovkou z Vrátnej doliny do Snilovského sedla (1500 m n.m.). Medzi najkrajšie vrchy na Slovensku patrí Veľký Roszutec (1610 m n.m.).

Vrch budujú dolomity chočského príkrovu, ktoré tvoria morfologický najčlenitejšiu časť pohoria.
Za Tiesňavami sa otvára jedinečná Vrátna dolina s množstvom možností na turistiku a lyžovanie. Tiesňavy s tvarmi skál v podobe mnícha, ťavy, krokodíla sú veľmi atraktívne. Medzi najkrajšie miesta tu patria kaňony s vodopádmi – Horné a Dolné diery, Nové diery i Skalné mesto tvorené skalami bizarných tvarov. Vo Vrátnej doline sú vynikajúce lyžiarske terény pre náročných i menej náročných lyžiarov a množstvo vlekov – Chleb, Paseky, Poludňový Grúň atď. V tejto oblasti sú dovedna dve sedačkové lanovky a 19 lyžiarskych vlekov. Malebná je osada Štefanová po Veľkým Rosutzom .

Žilina – Priemysel a obchodná sieť
V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú textilná továreň Slovena (súkenka), ktorá začala pracovať v roku 1891, Považské chemické závody (1892), papierenský podnik Tento a.s. (1906) a drevárska firma Drevoindustria (1907); všetky patria dnes k najvýznamnejším na území mesta. Dôležitými podnikmi sú strojárske podniky ZVL, Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske podniky Laktis, Peza, Altea, Hyza a mnohé ďalšie. V Žiline sídlia aj významné stavebné firmy, z ktorých Váhostav a.s. je jedným z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. V Žiline majú sídlo Stredoslovenské energetické závody. Žilinský elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod, vznikol v roku 1896. V roku 1908 získal koncesiu na zásobovanie mesta elektrickým prúdom. V Žiline sídli aj Slovenský energetický dispečing. V našom meste sú pobočky takmer 20 bánk, ústredie tu má Prvá komunálna banka.
V Žiline sídlia viaceré významné inštitúcie na podporu podnikania a obchodu. Regionálna komora Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory má pôsobnosť za hranice Žilinského kraja. Slovensko-poľská obchodná komora a Slovenská živnostenská komora majú pôsobnosť pre celé Slovensko. Na rozvoji oblasti horného Považia sa podieľa aj Regionálna rozvojová agentúra, ktorá pôsobí v rámci programu Európskej únie Phare.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Žilina v minulosti a súčasnosti