Francúzska republika je prímorský štát rozprestierajúci sa v západnej Európe. Zaberá plochu 551 682 km2. Po Rusku je Francúzsko druhým najväčším štátom v Európe.
Má výhodnú zemepisnú polohu. Z celkovej dĺžky hraníc 5500 km takmer 2700 km tvorí pobrežie mora. Na západe a severe Francúzsko obmýva Atlantický oceán a na juhu Stredozemné more. Celkove susedí Francúzsko so 7 štátmi. K územiu Francúzska patrí ešte ostrom Korzika a niektoré ostrovčeky v Atlantickom oceáne. V juhovýchodnej časti na pobreží Stredozemného mora leží Monacké kniežatstvo, ktoré je pod ochranou Francúzska.

Francúzsko má 60 mil. obyvateľov. Hustota obyvateľstva je oproti iným západoeurópskym štátom nižšia – na 1 km2 pripadá 100 obyvateľov – a je značne rozdielna. Zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na severe štátu v oblasti Paríža, Lyonu, v Alsasku a Lotrinsku dosahuje až 1000 osôb na km2, v horských a poľnohospodárskych oblastiach je hustota podstatne nižšia.
Národnostne je Francúzsko jednotné, až 90% obyvateľov sú Francúzi. Národnostné menšiny sú málo početné a žijú v okrajových oblastiach krajiny. Sú to najmä Baskovia, Flámi, Nemci a Bretónci. Vo Francúzsku žije asi 5 mil. cudzincov, najmä Talianov, Španielov, Alžírcov, Portugalcov, Marokáncov, atď. Úradnou rečou je francúzština.
Hlavné mesto Paríž má 3 mil. obyvateľov – v parížskej aglomerácii s predmestiami žije okolo 10 mil. obyvateľov. Najväčšie mestá sú Marseille, Lyon, Bordeaux, Toulouse a Lille.

Francúzsko je republikou. Rozhodujúcu moc má prezident, ktorý sa volí na 7 rokov. Právomoc parlamentu a vlády je obmedzená. Prezidenta volia priamo všetci občania s vodičským právom. Vláda je výkonným orgánom a zodpovedá parlamentu. Národné zhromaždenie môže prinútiť k demisii, ak jej prejaví nedôveru absolútna väčšina jeho členov.
Územnosprávne sa Francúzsko člení na 96 departementov, okrem toho k jeho územiu patrí 6 zámorských departementov a zámorských území. Departementy sa delia na arrondismenty a tie ďalej na kantóny.

Povrch Francúzska je dosť rôznorodý. Severnú a západnú časť územia tvoria nížiny a pahorkatiny s malou nadmorskou výškou. Najvýznamnejšou je Severofrancúzska nížina, ktorej súčasťou je aj Parížska panva. V strede štátu leží rozsiahle Francúzske stredohorie. Je to pahorkatina, ktorá dosahuje najväčšiu výšku v strednej časti vyhasnutými sopkami. Južnú a východnú časť územia tvoria vysokohorské oblasti s úzkymi dolinami. Na juhu sa dvíha severná časť Pyrenejí.