Francúzsko

Francúzska republika je prímorský štát rozprestierajúci sa v západnej Európe. Zaberá plochu 551 682 km2. Po Rusku je Francúzsko druhým najväčším štátom v Európe.
Má výhodnú zemepisnú polohu. Z celkovej dĺžky hraníc 5500 km takmer 2700 km tvorí pobrežie mora. Na západe a severe Francúzsko obmýva Atlantický oceán a na juhu Stredozemné more. Celkove susedí Francúzsko so 7 štátmi. K územiu Francúzska patrí ešte ostrom Korzika a niektoré ostrovčeky v Atlantickom oceáne. V juhovýchodnej časti na pobreží Stredozemného mora leží Monacké kniežatstvo, ktoré je pod ochranou Francúzska.

Francúzsko má 60 mil. obyvateľov. Hustota obyvateľstva je oproti iným západoeurópskym štátom nižšia – na 1 km2 pripadá 100 obyvateľov – a je značne rozdielna. Zatiaľ čo v priemyselných oblastiach, najmä na severe štátu v oblasti Paríža, Lyonu, v Alsasku a Lotrinsku dosahuje až 1000 osôb na km2, v horských a poľnohospodárskych oblastiach je hustota podstatne nižšia.
Národnostne je Francúzsko jednotné, až 90% obyvateľov sú Francúzi. Národnostné menšiny sú málo početné a žijú v okrajových oblastiach krajiny. Sú to najmä Baskovia, Flámi, Nemci a Bretónci. Vo Francúzsku žije asi 5 mil. cudzincov, najmä Talianov, Španielov, Alžírcov, Portugalcov, Marokáncov, atď. Úradnou rečou je francúzština.
Hlavné mesto Paríž má 3 mil. obyvateľov – v parížskej aglomerácii s predmestiami žije okolo 10 mil. obyvateľov. Najväčšie mestá sú Marseille, Lyon, Bordeaux, Toulouse a Lille.

Francúzsko je republikou. Rozhodujúcu moc má prezident, ktorý sa volí na 7 rokov. Právomoc parlamentu a vlády je obmedzená. Prezidenta volia priamo všetci občania s vodičským právom. Vláda je výkonným orgánom a zodpovedá parlamentu. Národné zhromaždenie môže prinútiť k demisii, ak jej prejaví nedôveru absolútna väčšina jeho členov.
Územnosprávne sa Francúzsko člení na 96 departementov, okrem toho k jeho územiu patrí 6 zámorských departementov a zámorských území. Departementy sa delia na arrondismenty a tie ďalej na kantóny.

Povrch Francúzska je dosť rôznorodý. Severnú a západnú časť územia tvoria nížiny a pahorkatiny s malou nadmorskou výškou. Najvýznamnejšou je Severofrancúzska nížina, ktorej súčasťou je aj Parížska panva. V strede štátu leží rozsiahle Francúzske stredohorie. Je to pahorkatina, ktorá dosahuje najväčšiu výšku v strednej časti vyhasnutými sopkami. Južnú a východnú časť územia tvoria vysokohorské oblasti s úzkymi dolinami. Na juhu sa dvíha severná časť Pyrenejí.

Najvyššia je centrálna časť Pyrenejí, ich západná a východná časť sa pomaly znižujú smerom k moru. Východnú časť krajiny tvorí rozsiahly alpský masív. Francúzske Alpy tvoria súčasť Západných Alp. Vo Francúzsku i v Európe je to oblasť s najväčšími nadmorskými výškami, ktorá miestami prechádza do oblasti večného snehu a ľadu. Nadmorská výška vrcholov sa pohybuje medzi 3000 až 4000 m. Najvyšším vrcholom Alp a Francúzska je Mont Blanc. Pod ním je vybudovaný tunel pre automobilovú dopravu. V severovýchodnej časti krajiny sa tiahne pohraničné pohorie Jura, tvoriace hranice so Švajčiarskom. Severnejšie ležia Vogézy a na belgických hraniciach Ardeny. Francúzsko patrí do povodia Atlantického oceánu a sčasti do Stredozemného mora. Severnú časť krajiny odvodňujú Rýn, Mása a Šelda. Väčšinu severnej nížinnej časti krajiny odvodňuje Seina so svojimi prítokmi. Seina má značný význam pre plavbu, lebo preteká priemyselnými oblasťami a leží na nej aj hlavné mesto Paríž. Najdlhšou riekou Francúzska je Loira. Z riek vtekajúcich do Stredozemného mora je najvýznamnejšia Rhona. Rozsiahlu vodnú sieť Francúzska dopĺňa aj množstvo kanálov spájajúcich povodia jednotlivých riek. V dôsledku toho má Francúzsko veľmi priaznivé podmienky na lacnú dopravu po vode. Sieť kanálov severnej časti krajiny je spojená s kanálmi susedných štátov.
Francúzsko má veľmi málo jazier. Najväčšiu plochu má francúzska časť Ženevského jazera. Najviac malých jazier je v Pyrenejach. Sú zväčša ľadovcového pôvodu.

Podnebie má Francúzsko pomerne rôznorodé. Väčšina územia patrí do mierneho severného pásma. Rozdiely medzi najteplejšími a najchladnejšími mesiacmi roka sú menšie ako v strednej Európe. Smerom na západ sa znižuje počet dní s mrazom. Aj priemerná ročná teplota je vyššia ako v strednej Európe. Zrážky sú celoročné, najmä v západnej časti sú najvýdatnejšie v jeseni. V alpskej oblasti, vo výškach nad 1000m, sa snehová prikrývka udržiava často až do mája. Juh Francúzska a Korzika patria do klimatickej oblasti Stredozemného mora. Zrážky sa tu vyskytujú zriedkavejšie. Vysoký počet slnečných dní je veľmi vhodný pre cestovný ruch.

Hospodársky patrí Francúzsko medzi najvyspelejšie priemyselné štáty sveta. Francúzsko má nedostatok uhlia, nafty, a takmer postráda farebné kovy. Naproti tomu svetový význam majú zásoby bauxitu a železnej rudy. Značné sú aj zásoby kuchynských a draselných solí, kaolínu, mramoru a vápenca. V Pyrenejach a Stredohorí, najmä v okolí mesta Vichy, sa nachádza hodne minerálnych prameňov. Rozvinutá je výroba elektrickej energie vo vodných a atómových elektrárniach.

Sieť plynu a nafty presahuje 80 000 km. Bohaté zásoby kvalitnej železnej rudy boli základom rozvinutej hutníckej výroby. Najdôležitejším odvetvím priemyslu je strojárstvo. Základom chemického priemyslu je petrochémia. V spotrebnom priemysle je najrozvinutejší textilný. Z potravinárskej sféry má najväčší význam výroba vína, v ktorej patrí krajine svetové prvenstvo. Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je pestovanie obilia – predovšetkým pšenice. Ďalšími významnými plodinami sú cukrová repa, zemiaky a raž. Na severe krajiny dominuje obilninárstvo, pestovanie kukurice a cukrovej repy. Na juhu prevažuje pestovanie viniča, ryže, ovocia, zeleniny a citrusových plodov.
Chová sa najmä hovädzí dobytok, ovce a hydina. Osobitný význam má aj rybolov. Jeho rozhodujúcou oblasťou je najmä Atlantický oceán.

Popri rozsiahlej cestnej sieti je značne rozvinutá železničná doprava. Výhodné prírodné podmienky a vysoký stupeň industrializácie boli základom pre rozvoj vodnej dopravy. Rozvinutá je aj letecká doprava.

Cestovný ruch má výhodné prírodné podmienky – dlhé pobrežie, a to pri dvoch moriach. Na pobreží Atlantického oceánu sú prímorské kúpeľné strediská. Turistom známe sú mestá Monaco a Monte Carlo.
Bohatstvo minerálnych prameňov vytvorilo základ pre rozvoj kúpeľníctva, ktoré využíva okolo 1200 minerálnych prameňov. Vo Francúzsku je veľké množstvo hradov, zámkov a palácov. V dôsledku bohatej histórie má Francúzsko veľké množstvo historických stavebných pamiatok, múzeí, galérií a umeleckých diel. Pozornosť turistov pútajú aj jaskyne.