Ekonomika

Hoci rybolov a turistika sú veľké priemyselné odvetia vláda U.S. je hlavný zamestnávateľ v Americkej Samoe. Ostrovný hrubý domáci produkt rastie tak rýchlo ako obyvateľstvo a na hlavu je najvyšší medzi ostrovmi v Pacifickom oceáne. Ryby sú chytané na spracovanie a konzervovanie v amerických továrňach, lovia sa podľa potreby a týmto obchodom prispievajú k exportnému výnosu. Iba jedna pätina z ostrovnej pôdy je orná a okolo polovica ornej pôdy je pod stálym obrábaním. Poľnohospodárska výroba je v prvom rade využívaná pre domácu spotrebu. Hlavný výnos sú kokosové orechy, taro, sladký zemiak, banány, papáje, ananásy a chlebovníky. Miestnu obchod uspokojí turistický ruch a Pago Pago je dôležitá stredo - pacifická zastávka pre cestujúce lietadlá. Vláda Americkej Samoy, ktorá zamestnáva jednu tretinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, je financovaná miestnymi príjmami a vládou U.S.A. a spojené štáty sú prameňom väčšiny významov Americkej Samoy. Tutuila má najviac ostrovných ciest (vozoviek) a má medzinárodné letisko, pokiaľ menšie letiská obsluhujú od ostrovov Tau a Ofu. Pago Pago je hlavné prístavné mesto. Vláda a sociálne podmienky

Vládne usporiadanie Americkej Samoy sa veľmi podobá U.S.A. Vedúci úradník je hlava pri volenom riaditeľovi, ktorý bol až do roku 1977 volený úradom vnútra U.S.A. Zákonodarný zbor alebo Fono má akademický senát, ktorého členovia sú vybratí pri zasadnutiach veliteľov a snemovňa reprezentantov, ktorého členovia sú obľúbene volení. Vzdelanie v Americkej Samoe je vedené väčšinou v anglickom jazyku. Vyššie stredné školy v Americkej Samoe ponúkajú široké rozpätie odborného vzdelania. V roku 1972 vládny ústav pre sociálne zabezpečenie ich pracovníkov a rybársky priemysel sa prispôsobil príkazu. Nemocnica na ostrove Tutuila je doplnok zdravotných kliník všade po ostrovoch. História

Ostrovy, ktoré sú teraz Americká Samoa boli pravdepodobne obývaná Polynézianmi pred viac ako 2,500 rokmi. Pred Európskym spojením a bádaním, Tutuila bola vedľajšia oblasť Upolu (teraz časť Západnej Samoy), a Manua bola ovládaná ich vlastným výkonným vodcom. Holandský navigátor Jacob Roggeveen zazrel ostrovy Manue a skontaktoval sa s ostrovanmi. Francúzsky prieskumníci tam dorazili v roku 1768 a v roku 1787 bolo 11 členov expedície zmasakrovaní. Po ďalších 40 rokov sa Európsky prieskumníci neukázali v blízkosti týchto ostrovov, počas toho času sa ostrovy stali útočiskom pre utečeneckých námorníkov a pre unikajúcich trestancov.