- dejiny spojené s ťažbou medi, striebra, zlata
- leží na brehu Hrona v S časti Zvolenskej Kotliny, obklopená Starohorskými vrchmi, Kremnickými vrchmi

osídlenie
- pred 13.stor. nemáme o osídlení správy, predpokladá sa, že tu bola poddanská osada s povinnosťami voči feudálom
- prepokladané centrum osady pri sútoku Hrona a Bystričky (dnešný Hušták)
- po začlenení tejto oblasti do Uhorska sa osada stala súčasťou Zvolenskej Župy a jej rozvoj bol narušený tatársko-mongolským vpádom r.1241
- keď Tatári opustili Uhorsko, panovník Belo IV., aby obnovil spustošenú krajinu, pozval cudzích kolonistov, najmä Nemcov, Sasov, ktorí poznali technológiu dolovania a spracovania rúd
- aby sa tu usadili natrvalo r.1255 udelil novej osade Bystrici „de nova villa Bistriciensis“ mestské práva
- Bystrica sa stala 2. banským mestom na strednom Slovensku po Banskej Štiavnici
- práva vyňali mesto spod Zvolenskej župy, stalo sa samostatným, odpovedným kráľovi
- slobodne volilo richtára, farára
- právo ťažby
- každoročne museli platiť daň z ťažby kráľovskému dvoru urburu a teda 1/10 vyťaženého zlata a 1/8 z vyťaženého striebra a iných kovov

samospráva
- prvým richtárom bol Ondrej (r.1266-1282)
- po jeho smrti sa dohodlo, že žiaden richtár nemôže byť zvolený 2x za sebou
- až do polovice 17.stor. richtárom mohol byť len Nemec, ktorý vlastnil dom na námestí
- od 17.stor. získali primerané zastúpenie v mestskej rade aj Slováci, mohli sa stať aj richtármi
- prvým slovenským richtárom sa r.1651 stal Gabriel Šidlovský
- koncom 17.stor. sa úrad richtára striedal podľa národnosti a vierovyznania (Nemec/ Slovák a katolík/ protestant)
- richtár bol na čele mestskej rady, mal právomoc aj na udelenie trestu smrti
- do polovice 18.stor. sa richtári volili každoročne, potom len na viacročné obdobia

hradný areál
- tvorí ho farský kostol/ Nemecký kostol/ kostol Panny Márie
- kostol sv.kríža/ slovenský kostol spojený s Matejovým domom
- radnica/ praetorium (dnešná galéria)
- barbakan s vežou
- tri bašty: Pisárska (pošta), Banícka (Matejov dom), Farská
- v 16.stor. sa mesto opevnilo proti tureckým nájazdom, vybudoval sa mestský fortifikačný/ obranný systém, ktorý pozostával zo 17 bášt a hradieb
- Turci sa dostali na 10km od mesta
- r:1955 vyhlásili hradný areál za štátnu pamiatkovú rezerváciu

Nemecký kostol
- najstaršia stavba
- vznik súvisí s udelením mestských práv
- r.1761 zasiahol Bystricu veľký požiar a vtedy zhoreli všetky písomnosti
- založili ho nemeckí ťažiari waldburgeri
- bol postavený v románskom slohu, r.1473 boli pristavané dve kaplnky, sv.Ondreja a tela Kristovho a r.1479 pristavali kaplnku sv.Barbory, ochrankyne baníkov
- zač. 16.stor. zásluhou Königsbergera bol farský kostol prestavaný v neskorogotickom slohu (lomené oblúky na oknách, portáli, omietnutá fasáda, gotický oltár sv.Barbory od majstra Pavla z Levoče)
- súčasťou kostola je aj reliéf „Kristus na olivovej hore“, pieskovcové súsošie od levočského majstra Štósa zo 16.stor., obnovené r.1995 Filom
- pod kostolom sú krypty s pochovanými kazateľmi
- kostol slúžil privilegovanej nemeckej vrstve