Banská Bystrica

- dejiny spojené s ťažbou medi, striebra, zlata
- leží na brehu Hrona v S časti Zvolenskej Kotliny, obklopená Starohorskými vrchmi, Kremnickými vrchmi

osídlenie
- pred 13.stor. nemáme o osídlení správy, predpokladá sa, že tu bola poddanská osada s povinnosťami voči feudálom
- prepokladané centrum osady pri sútoku Hrona a Bystričky (dnešný Hušták)
- po začlenení tejto oblasti do Uhorska sa osada stala súčasťou Zvolenskej Župy a jej rozvoj bol narušený tatársko-mongolským vpádom r.1241
- keď Tatári opustili Uhorsko, panovník Belo IV., aby obnovil spustošenú krajinu, pozval cudzích kolonistov, najmä Nemcov, Sasov, ktorí poznali technológiu dolovania a spracovania rúd
- aby sa tu usadili natrvalo r.1255 udelil novej osade Bystrici „de nova villa Bistriciensis“ mestské práva
- Bystrica sa stala 2. banským mestom na strednom Slovensku po Banskej Štiavnici
- práva vyňali mesto spod Zvolenskej župy, stalo sa samostatným, odpovedným kráľovi
- slobodne volilo richtára, farára
- právo ťažby
- každoročne museli platiť daň z ťažby kráľovskému dvoru urburu a teda 1/10 vyťaženého zlata a 1/8 z vyťaženého striebra a iných kovov

samospráva
- prvým richtárom bol Ondrej (r.1266-1282)
- po jeho smrti sa dohodlo, že žiaden richtár nemôže byť zvolený 2x za sebou
- až do polovice 17.stor. richtárom mohol byť len Nemec, ktorý vlastnil dom na námestí
- od 17.stor. získali primerané zastúpenie v mestskej rade aj Slováci, mohli sa stať aj richtármi
- prvým slovenským richtárom sa r.1651 stal Gabriel Šidlovský
- koncom 17.stor. sa úrad richtára striedal podľa národnosti a vierovyznania (Nemec/ Slovák a katolík/ protestant)
- richtár bol na čele mestskej rady, mal právomoc aj na udelenie trestu smrti
- do polovice 18.stor. sa richtári volili každoročne, potom len na viacročné obdobia

hradný areál
- tvorí ho farský kostol/ Nemecký kostol/ kostol Panny Márie
- kostol sv.kríža/ slovenský kostol spojený s Matejovým domom
- radnica/ praetorium (dnešná galéria)
- barbakan s vežou
- tri bašty: Pisárska (pošta), Banícka (Matejov dom), Farská
- v 16.stor. sa mesto opevnilo proti tureckým nájazdom, vybudoval sa mestský fortifikačný/ obranný systém, ktorý pozostával zo 17 bášt a hradieb
- Turci sa dostali na 10km od mesta
- r:1955 vyhlásili hradný areál za štátnu pamiatkovú rezerváciu

Nemecký kostol
- najstaršia stavba
- vznik súvisí s udelením mestských práv
- r.1761 zasiahol Bystricu veľký požiar a vtedy zhoreli všetky písomnosti
- založili ho nemeckí ťažiari waldburgeri
- bol postavený v románskom slohu, r.1473 boli pristavané dve kaplnky, sv.Ondreja a tela Kristovho a r.1479 pristavali kaplnku sv.Barbory, ochrankyne baníkov
- zač. 16.stor. zásluhou Königsbergera bol farský kostol prestavaný v neskorogotickom slohu (lomené oblúky na oknách, portáli, omietnutá fasáda, gotický oltár sv.Barbory od majstra Pavla z Levoče)
- súčasťou kostola je aj reliéf „Kristus na olivovej hore“, pieskovcové súsošie od levočského majstra Štósa zo 16.stor., obnovené r.1995 Filom
- pod kostolom sú krypty s pochovanými kazateľmi
- kostol slúžil privilegovanej nemeckej vrstve
slovenský kostol
- postavený slovenskými veriacimi v 2/2 15.stor., dokončený r.1479 majstrom Hanušom (jedna loď)
- r.1492 rozšírený do dnešnej podoby
- zmeny za príchodu jezuitov, barokové prestavby (schody)
- cennosťou je hlavný oltár s plastikou Márie a Márie Magdalény od autora Vavrinca Dunajského
- kamenná krstiteľnica z polovice 17.stor.

Matejov dom
- neskorogotická 4poschodová budova vstavaná do Baníckej bašty, z konca 15.stor.
- gotický portál, teda vstup a balkón na kamenných konzolách ??
- dom nesie meno Mateja Korvína, na priečelí je jeho erb, ako aj erb jeho manželky Beatrice a erb BB a dátum 1479
- prechoné obydlie pre Mateja Korvína, inak tu býval správca baní, bol tu sklad obilia a zbraní (dnes depozitár vlastivedného múzea)

barbakan s vežou
- kedysi sa ním vstupovalo do hradného areálu po padacom moste nad umelou vodnou priekopou, ktorá bola 3-4m hlboká a miestami 8-10m široká
- koncom 18.stor. bola priekopa zasypaná, zostali len malé jazierka (zničené r.1840)
- sklad obilia a zbraní, býval tu správca hradného areálu a boli tu aj byty mestských drábov
- na prízemí hradnej veže bola mučiareň a ešte niekde tri zvony (jeden bol darovaný baníkmi, aby nemuseli platiť., keď zomrel baník)

mestská radnica alebo praetorium
- zo 16.stor.
- vďaka Mihlsteinovi a jeho peniazom
- arkádová lódžia, balkón so stĺporadím
- na prízemí súdna sieň, zbrojnica,
- na poschodí radná sieň
- po požiari r.1761 vyhorela, ostala neobývaná, avšak zač.19.stor. tu bolo umiestnené katolícke gymnázium (dnes oblastná galéria)

erb
- s udelením mestských práv súvisí aj vznik mestského erbu; Bystrica ako kráľovské mesto mala erb odvodený od arpádovského zámenou brvien/ pruhov/ pásov
- erb je sedemkrát vodorovne delený, vzniká osem pruhov; náš začína strieborným, arpádovský červeným
- v 15.stor. sa pridáva anjel ako nositeľ erbu a po bokoch strážcovia: orlice, sokoly, anjeli

brány
- v 16.stor. sa do mesta vstupovalo 9timi bránami, z toho päť hlavných: Dolná, Strieborná, Lazovná, Horná (za poštou), Hronská (Kapitulská)
- boli strážené, vyberalo sa mýto
- keď vypukla epidémia, mesto zostalo zatvorené
námestie
- končila sa tu Via magna, obchodná cesta BB-Zvolen
- mesto trhov, cetrum spoločenského života
- v 14.stor. nebola radová zástavba, tá postupne vznikla v 15:stor., keď vzrástol význam mesta
- tri typy domov: priechodové, prejazdové, mittelhaus s veľkou sieňou na prízemí
- pôvodný názov námestie kráľa Belu IV.
- po vzniku ČSR r.1918 Masarykove námestie
- po 2hej svetovej vojne námestie SNP
- asi 20 domov

Thurzov dom
- vznikol spojeným dvoch gotických domov v 15.stor., majiteľom bol Ján Thurzo
- Thurzo sa r.1494 spojil s nemeckým augsburgským podnikateľom Jakubom Fuggerom, vytvorili ťažiasku banícku spoločnosť, fáranie v Španej Doline, Tajove
- v 16.stor. zamestnávali okolo 1000 baníkov a kov sa vyvážal do celého sveta troma smermi na S do Krakova a Gdanska, na J do Benátok, na Z do Norimbergu
- za 50 rokov vyťažili asi 500 000 centov medi (cent- 56kg)
- spoločnosť bohatla aj na úkor baníkov, r.1525-1526 najväčšie banícke povstanie

- na prízemí je pôvodný drevený strop
- zelená sieň s vzácnymi freskami biblických a svetských motívov z polovice 15.stor., na strope dva erby- anjouovský a korvínovský

dom Tomáša Benického
- vznikol okolo r.1600 spojením dvoch gotických domov
- renesančný prvok arkádová lódžia
- Benický bol podžupan
- nad vchodom umiestnený rodinný erb, ktorý držia baníci
- vedľa je biskupský palác v klasicistickom štýle
- ako biskup tu pôsobil aj Štefan Moyzes, predseda Matice Slovenskej od r.1863

hodinová veža
- z polovice 16.stor., v polovici 20.stor. zbúrali priľahlú mäsiareň a veža sa naklonila o 40cm
- na pavlači stávala mestská stráž
- 18.-19.stor. trubadúrske koncerty
- nazývaná aj zelená veža vďaka zeleným šindľom

mariánsky stĺp
- na počesť panny Márie
- r.1919 dostal polygonálny podklad
- kvôli návšteve Chruščova r.1964 musel byť z ideologických príčin odstránený z námestia a premiestnený do hradného areálu
- pri rekonštrukcii námestia r.1945 osadený na pôvodné miesto

dom Gabriela Betléna
- sedmohradský šľachtic
- r.1620 povstanie proti Habsburgovcom, časťou protestantskej šľachty zvolený za uhorského panovníka, korunu nikdy neprijal