Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Lesy na Slovensku
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Cat | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 401 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.1 |
Priemerná známka: | 2.89 | Rýchle čítanie: | 10m 10s |
Pomalé čítanie: | 15m 15s |
Súčasné úsilie je zamerané na zachovanie jedle na vhodných stanovištiach, na zvyšovanie podielu smrekovca a cenných listnáčov a na zvýšenie odolnosti proti imisnej záťaži.
Z ekologického hľadiska sa uplatnia v cieľovom zastúpení drevín princípy:
· ochrany biodiverzity, teda zásada pestovania drevinovo zmiešaných porastov,
· pestovania drevín zodpovedajúcich lesným stanovištiam,
· zmiernenia dopadu imisií a pôsobenia ostatných škodlivých činiteľov podporou odolnejších drevín,
· eliminovania jednostranného využívania stanovíšť pri zvýšení podielu vysokoproduktívnych drevín prímesou biologických drevín v záujme zachovania trvale udržateľného rozvoja,
Z ekonomického hľadiska sa presadzujú tieto zásady:
· v stanovišti zodpovedajúcom zastúpeniu drevín sa v únosnej miere zvyšuje podiel ekonomických drevín (smrek, smrekovec, dub a cenné listnáče),
· pestovanie je zamerané na zvyšovanie kvality drevín a na dopestovanie kmeňov veľkých dimenzií (európsky listnatý juh je zdevastovaný a európsky sever poskytuje ihličnany malých dimenzií),
· drevná produkcia smeruje k využívaniu dreva s jeho nenahraditeľnými vlastnosťami, čiže je orientovaná na mechanické a len v menšej miere na chemické spracovanie dreva. Pestovanie lesov a škodlivé činitele
V súčasnosti sa presadzuje ekologizácia pestovnej činnosti, dôslednejšie uplatňovanie prirodzenejších pestovných metód, s dôrazom na stanovišťu primerané zmiešané porasty, zvýšený podiel prirodzenej obnovy, väčšie uplatňovanie výberného hospodárskeho spôsobu predovšetkým v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia. Vzhľadom na zásadné zmeny vo vlastníctve lesov je tento trend v jednotlivých regiónoch Slovenska rozdielny. Negatívne zmeny ekologických podmienok v lesných ekosystémoch sú dôsledkom dlhodobého vplyvu antropogénnych faktorov (najmä imisií) a synergického pôsobenia abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Ich vzájomným pôsobením dochádza k negatívnym zmenám a k znižovaniu stability lesných ekosystémov Preto v súčasnosti u nás a v celej strednej Európe považujeme antropogénne škodlivé faktory (a z nich najmä imisie) za najvýznamnejšie tak z hľadiska hospodárskeho, ekologického ako aj environmentálneho. V záujme zmiernenia negatívneho vplyvu imisií Ministerstvo pôdohospodárstva SR pristúpilo k ozdravovaniu najviac poškodených lesov imisiami v roku 1993.
V imisne oslabených ekosystémoch sa prírodné škodlivé činitele prejavujú výraznejšie ako v tzv. normálnych podmienkach. Na nepriaznivom zdravotnom stave lesov majú významný podiel abiotické a z nich najmä klimatické činitele (dlhotrvajúce suchá, vietor, sneh, námraza, mráz a iné). Na celkových ťažbách tieto činitele dosahujú priemerne ročne podiel 20-30%, v extrémnych rokoch až 60% (najviac mechanicky pôsobiace škodlivé činitele - vietor, sneh, námraza). Podiel tejto skupiny škodlivých činiteľov na zalesňovacích stratách priemerne ročne je asi 25%. Ochrana proti tejto skupine škodlivých činiteľov spočíva hlavne vo fytotechnických opatreniach (stanovištne a provenienčne vhodné drevinové zloženie, správna výchova a obnova porastov, budovanie spevňovacích prvkov už od zakladania lesov). Z biotických škodlivých činiteľov sú to najmä živočíšne (lesné stavovce a hmyz), ale aj rastlinné (huby a nežiadúca vegetácia) škodlivé činitele.
Zver spôsobuje (hlavne viacnásobným odhryzom výhonkov) priemerne ročne zalesňovacie straty okolo 32% z vykonanej umelej obnovy a v mnohých prípadoch je limitujúcim faktorom zastúpenia drevín - najviac poškodzuje jedľu, tis, javor, jaseň, čo je zvlášť nebezpečné v imisných oblastiach a v rezerváciách.