Na následky obhryzu a lúpania kôry sa priemerne ročne predčasne likvidujú porasty (najmä smrekové) na redukovanej ploche viac ako 400 hektárov.
Prvoradým predpokladom zásadného zníženia škôd spôsobovaných zverou je znižovanie početných stavov a úprava sociálnej štruktúry jednotlivých druhov (hlavne raticovej) zveri na normované (biologicky únosné) stavy. Za najefektívnejší (najlacnejší a najúčinnejší) spôsob ochrany sa považuje:
· proti odhryzu výhonkov domáci novovyvíjaný repelent (výťažok z lesných rastlín) Floroantifaun, ktorý je ekologicky najčistejší a rukáv z polyetylénovej sieťoviny upevnený na celý stromček pomocou dvoch kolíkov,
· proti obhryzu a lúpaniu kôry zraňovanie kôry schwartzwaldským zraňovačom (najmä na smreku) a ovíjanie kmeňov odpadovými fóliami, respektíve obväzovanie vetvami.
Hmyz ako škodlivý činiteľ sa aktivizuje najmä v antropogénne oslabených lesoch, a to či už imisiami alebo nevhodným obhospodarovaním lesov.

Za najvýznamnejšie druhy podkôrneho a drevokazného hmyzu sa považuje:
· Lykožrút smrekový (Ips typographus) na smreku,
· Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a ostatné druhy podkôrnikov na smreku,
· Lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a lykokaz borinový (Tomicus minor) na borovici,
· Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) na ihličnatých drevinách,
· Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) na dube,
· Lykokaz sadenicový (Hylastes cunicularius) na smrekových sadeniciach v škôlkach a výsadbách. Okrem priameho poškodenia mnohé druhy hmyzu spôsobujú aj nepriame poškodenie (škody) tým, že prenášajú rôzne infekcie a sú tak vektorom rôznych epifytócií - bakteriózy, virózy, mykózy (tracheomykózy dubov, brestov a i.).
Z rastlinných škodlivých činiteľov sú to najmä drevokazné a tracheomykózne huby, sypavky a nežiadúca vegetácia. Priemerne ročne sa na následky hubových ochorení vyťaží 30 tis. m3 dreva, ktoré má obmedzené využitie. Nežiadúca vegetácia sa podieľa na zalesňovacích stratách viac ako 11 percentami.
Najdôležitejším opatrením na zníženie škôd spôsobovaných hubovými chorobami je dodržiavanie zásad hygieny lesov. Ťažba a zúžitkovanie dreva
Objem ťažby dreva sa stanovuje s ohľadom na ťažbovú vyrovnanosť a trvalosť produkcie lesov. Pre najbližšie roky sa kalkuluje s ročnou ťažbou okolo 4 500 tis. m3, z čoho je 3 300 tis. m3 drevo z obnovných a 1 200 tis. m3 z výchovných ťažieb.
Stínka a odvetvovanie sa vykonáva motorovými pílami. Priemerná spotreba času na tieto dve pracovné operácie je 1,01 h. m-3. Stromy sa odvetvujú väčšinou v poraste. Drevo sa na odvozné miesto približuje v kmeňových dĺžkach. Až 93% dreva sa približuje traktormi, hlavne špeciálnymi lesnými približovacími traktormi. Lanovkami sa približuje 3% a koňmi okolo 4% vyťaženého dreva. Z kmeňov sa sortimenty vyrábajú väčšinou motorovými pílami na lesných skladoch.