Lesy na Slovensku

Úvod k slovenským lesom a lesníctvu
Slovenská republika patrí ku krajinám s dlhou lesníckou tradíciou. V roku 1762 na základe rozhodnutia panovníčky Márie Terézie založili v Banskej Štiavnici Akadémiu banícku a lesnícku. V roku 1824 akadémiu rozšírili o Lesnícky ústav, ktorý sa stal prvým ústavom vyššieho vzdelávania tohto typu na svete. Koncom 19. storočia založili v Banskej Štiavnici samostatný Výskumný lesnícky ústav, taktiež ako jeden z prvých v Európe.
Lesy v Slovenskej republike pokrývajú okolo 2 miliónov hektárov, čo predstavuje 40% z celého územia. Z toho je asi 40% lesov štátnych a 60% lesov neštátnych. Z neštátnych lesov pripadá najviac na lesy spoločenstiev (viac ako polovica), ďalej sú to lesy súkromné, obecné a cirkevné.
Počas predchádzajúcich 40 rokov vzrástla celková výmera lesov na Slovensku viac ako o 10%. Celkové porastové zásoby dreva sa takmer zdvojnásobili, v súčasnosti predstavujú 190 m3 na hektár.
V Slovenskej republike, rovnako ako aj v ostatných európskych krajinách, výrazne narástlo poškodenie lesných porastov. Najzávažnejším faktorom poškodzovania slovenských lesov sú emisie pochádzajúce z miestnych zdrojov, ale aj zo zahraničia, ako aj celkové klimatické zmeny. Veľa problémov spôsobil nedostatok vlahy v predchádzajúcich rokoch.

Drevinové zloženie lesov
Rozšírenie drevín v lesoch pomerne tesne nadväzuje na makroreliéf územia. Nížiny a pahorkatiny južného a východného Slovenska obsadili listnáče a v horách stredného a severného Slovenska prevládajú zmiešané lesy s dominanciou ihličnanov.
Pôvodné zastúpenie drevín (Grék, 1988) sa viacročným hospodárením pochopiteľne zmenilo. Podstatne narástol podiel smreka a borovice, veľmi pokleslo zastúpenie jedle, ale aj duba. Dnešné obdobie charakterizuje najmä rast smreka a mimoriadny úbytok chúlostivej jedle, našej donedávna najproduktívnejšej dreviny.
Koncepcia cieľového zastúpenia drevín vychádza zo základných princípov lesného hospodárstva - z princípu maximálneho, trvalého, bezpečného a hospodárneho plnenia verejnoprospešných a produkčných funkcií lesa. Komplexne zohľadňuje rozhodujúce aspekty a zásady, ktorými sa realizujú princípy lesného hospodárstva.

Súčasné úsilie je zamerané na zachovanie jedle na vhodných stanovištiach, na zvyšovanie podielu smrekovca a cenných listnáčov a na zvýšenie odolnosti proti imisnej záťaži.

Z ekologického hľadiska sa uplatnia v cieľovom zastúpení drevín princípy:
· ochrany biodiverzity, teda zásada pestovania drevinovo zmiešaných porastov,
· pestovania drevín zodpovedajúcich lesným stanovištiam,
· zmiernenia dopadu imisií a pôsobenia ostatných škodlivých činiteľov podporou odolnejších drevín,
· eliminovania jednostranného využívania stanovíšť pri zvýšení podielu vysokoproduktívnych drevín prímesou biologických drevín v záujme zachovania trvale udržateľného rozvoja,
Z ekonomického hľadiska sa presadzujú tieto zásady:
· v stanovišti zodpovedajúcom zastúpeniu drevín sa v únosnej miere zvyšuje podiel ekonomických drevín (smrek, smrekovec, dub a cenné listnáče),
· pestovanie je zamerané na zvyšovanie kvality drevín a na dopestovanie kmeňov veľkých dimenzií (európsky listnatý juh je zdevastovaný a európsky sever poskytuje ihličnany malých dimenzií),
· drevná produkcia smeruje k využívaniu dreva s jeho nenahraditeľnými vlastnosťami, čiže je orientovaná na mechanické a len v menšej miere na chemické spracovanie dreva. Pestovanie lesov a škodlivé činitele
V súčasnosti sa presadzuje ekologizácia pestovnej činnosti, dôslednejšie uplatňovanie prirodzenejších pestovných metód, s dôrazom na stanovišťu primerané zmiešané porasty, zvýšený podiel prirodzenej obnovy, väčšie uplatňovanie výberného hospodárskeho spôsobu predovšetkým v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia. Vzhľadom na zásadné zmeny vo vlastníctve lesov je tento trend v jednotlivých regiónoch Slovenska rozdielny. Negatívne zmeny ekologických podmienok v lesných ekosystémoch sú dôsledkom dlhodobého vplyvu antropogénnych faktorov (najmä imisií) a synergického pôsobenia abiotických a biotických škodlivých činiteľov. Ich vzájomným pôsobením dochádza k negatívnym zmenám a k znižovaniu stability lesných ekosystémov Preto v súčasnosti u nás a v celej strednej Európe považujeme antropogénne škodlivé faktory (a z nich najmä imisie) za najvýznamnejšie tak z hľadiska hospodárskeho, ekologického ako aj environmentálneho. V záujme zmiernenia negatívneho vplyvu imisií Ministerstvo pôdohospodárstva SR pristúpilo k ozdravovaniu najviac poškodených lesov imisiami v roku 1993.
V imisne oslabených ekosystémoch sa prírodné škodlivé činitele prejavujú výraznejšie ako v tzv. normálnych podmienkach. Na nepriaznivom zdravotnom stave lesov majú významný podiel abiotické a z nich najmä klimatické činitele (dlhotrvajúce suchá, vietor, sneh, námraza, mráz a iné). Na celkových ťažbách tieto činitele dosahujú priemerne ročne podiel 20-30%, v extrémnych rokoch až 60% (najviac mechanicky pôsobiace škodlivé činitele - vietor, sneh, námraza). Podiel tejto skupiny škodlivých činiteľov na zalesňovacích stratách priemerne ročne je asi 25%. Ochrana proti tejto skupine škodlivých činiteľov spočíva hlavne vo fytotechnických opatreniach (stanovištne a provenienčne vhodné drevinové zloženie, správna výchova a obnova porastov, budovanie spevňovacích prvkov už od zakladania lesov). Z biotických škodlivých činiteľov sú to najmä živočíšne (lesné stavovce a hmyz), ale aj rastlinné (huby a nežiadúca vegetácia) škodlivé činitele.
Zver spôsobuje (hlavne viacnásobným odhryzom výhonkov) priemerne ročne zalesňovacie straty okolo 32% z vykonanej umelej obnovy a v mnohých prípadoch je limitujúcim faktorom zastúpenia drevín - najviac poškodzuje jedľu, tis, javor, jaseň, čo je zvlášť nebezpečné v imisných oblastiach a v rezerváciách.

Na následky obhryzu a lúpania kôry sa priemerne ročne predčasne likvidujú porasty (najmä smrekové) na redukovanej ploche viac ako 400 hektárov.
Prvoradým predpokladom zásadného zníženia škôd spôsobovaných zverou je znižovanie početných stavov a úprava sociálnej štruktúry jednotlivých druhov (hlavne raticovej) zveri na normované (biologicky únosné) stavy. Za najefektívnejší (najlacnejší a najúčinnejší) spôsob ochrany sa považuje:
· proti odhryzu výhonkov domáci novovyvíjaný repelent (výťažok z lesných rastlín) Floroantifaun, ktorý je ekologicky najčistejší a rukáv z polyetylénovej sieťoviny upevnený na celý stromček pomocou dvoch kolíkov,
· proti obhryzu a lúpaniu kôry zraňovanie kôry schwartzwaldským zraňovačom (najmä na smreku) a ovíjanie kmeňov odpadovými fóliami, respektíve obväzovanie vetvami.
Hmyz ako škodlivý činiteľ sa aktivizuje najmä v antropogénne oslabených lesoch, a to či už imisiami alebo nevhodným obhospodarovaním lesov.

Za najvýznamnejšie druhy podkôrneho a drevokazného hmyzu sa považuje:
· Lykožrút smrekový (Ips typographus) na smreku,
· Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a ostatné druhy podkôrnikov na smreku,
· Lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a lykokaz borinový (Tomicus minor) na borovici,
· Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) na ihličnatých drevinách,
· Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) na dube,
· Lykokaz sadenicový (Hylastes cunicularius) na smrekových sadeniciach v škôlkach a výsadbách. Okrem priameho poškodenia mnohé druhy hmyzu spôsobujú aj nepriame poškodenie (škody) tým, že prenášajú rôzne infekcie a sú tak vektorom rôznych epifytócií - bakteriózy, virózy, mykózy (tracheomykózy dubov, brestov a i.).
Z rastlinných škodlivých činiteľov sú to najmä drevokazné a tracheomykózne huby, sypavky a nežiadúca vegetácia. Priemerne ročne sa na následky hubových ochorení vyťaží 30 tis. m3 dreva, ktoré má obmedzené využitie. Nežiadúca vegetácia sa podieľa na zalesňovacích stratách viac ako 11 percentami.
Najdôležitejším opatrením na zníženie škôd spôsobovaných hubovými chorobami je dodržiavanie zásad hygieny lesov. Ťažba a zúžitkovanie dreva
Objem ťažby dreva sa stanovuje s ohľadom na ťažbovú vyrovnanosť a trvalosť produkcie lesov. Pre najbližšie roky sa kalkuluje s ročnou ťažbou okolo 4 500 tis. m3, z čoho je 3 300 tis. m3 drevo z obnovných a 1 200 tis. m3 z výchovných ťažieb.
Stínka a odvetvovanie sa vykonáva motorovými pílami. Priemerná spotreba času na tieto dve pracovné operácie je 1,01 h. m-3. Stromy sa odvetvujú väčšinou v poraste. Drevo sa na odvozné miesto približuje v kmeňových dĺžkach. Až 93% dreva sa približuje traktormi, hlavne špeciálnymi lesnými približovacími traktormi. Lanovkami sa približuje 3% a koňmi okolo 4% vyťaženého dreva. Z kmeňov sa sortimenty vyrábajú väčšinou motorovými pílami na lesných skladoch.

Na mechanizovaných centrálnych manipulačných skladoch sa vyrobí okolo 24% sortimentov, alebo priamo na mechanizovaných skladoch u odberateľa okolo 3% objemu vyťaženého dreva. V posledných rokoch sa začína používať aj technológia štiepkovania dreva pojazdnými sekačkami s výrobou štiepok z korunových častí stromov na odvozných miestach. Spôsobu a miestu výroby sortimentov sú prispôsobené aj prostriedky na dopravu dreva. Sortimenty sa dopravujú na odvozných súpravách s nosnosťou do 12 ton, ktoré sú vybavené hydraulickými rukami. Na dopravu kmeňov sa používajú súpravy s nosnosťou do 27 ton. Na dopravu štiepok veľkokapacitné nadstavby a kontajnery s objemom 25 m3. Spotreba času na všetky ťažbové činnosti až po dopravu dreva spotrebiteľovi je v priemere 3,64 h. m-3. Ťažbový proces je plne mechanizovaný. Používajú sa stroje domácej výroby, okrem motorových píl, ktoré sú importované. Najrozšírenejšie sú približovacie traktory LKT-81 TURBO, lanovky LANOR a odvozné súpravy TATRA 815 a LIAZ 111.800.
Používanie mechanizácie v ťažbových činnostiach si vyžaduje správne sprístupnenie lesov sústavou odvozných a približovacích ciest a liniek. V súčasnosti je vybudovaných v priemere 10,5 m odvozných ciest na 1 ha, z čoho je 4,7 m. ha -1 celoročne používaných ciest so spevnenou vozovkou a 5,7 m. ha - 1 sezónne používaných ciest vhodných pre jazdu nákladných áut. Množstvo približovacích ciest a liniek je v rozpätí od 30 do 50 m. ha - 1.
Hlavný dôraz sa kladie na ekologizáciu používania strojov a technológií a na znižovanie poškodzovania prirodzeného prostredia pri ťažbe, približovaní a doprave dreva.
Domáci drevospracujúci priemysel spotrebuje okolo 97% vyťaženého dreva. Zvyšok predstavuje export doma nevyužiteľných sortimentov. Podiel spotreby dreva v jednotlivých odvetviach drevospracujúceho priemyslu vyplýva z drevinovej skladby a kvalitatívnej štruktúry vyťaženého dreva. Na výrobu dýh, preglejok, zápaliek a iných špeciálnych drevárskych výrobkov sa používa okolo 2,5% vyťaženého ihličnatého a 6,5% listnatého dreva, v piliarskom priemysle sa využíva okolo 69% ihličnatého a 36% listnatého dreva, na výrobu celulózy, drevotrieskových a drevovláknitých dosák 23% ihličnatého a 48% listnatého dreva. Okolo 5% vyťaženého ihličnatého a 9% listnatého dreva sa využíva na energetické účely.