Rusko
Rossijskaja Federacija
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), 1 autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť) 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky) 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskava, Petrohrad)
ROZLOHA: 17 075 400 km štvorc. POČET OBYVATEĽO: 147 200 000 (1999) HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 8,6 obyv./km štvorc. HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné významnejšie mestá: Petrohrad, Novosibirsk, Nižnyj Novgorod, Jekaterinburg, Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m Najvýznamnejšie rieky: najdlhsia: Amur Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Ural, Volga, Don ÚRADNÝ JAZYK: ruština MENA: ruský rubeľ (1 rubeľ = 100 kopejok) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Čuvaši (1 %), Baškirci (1%), iné (9 %) NÁBOŽENSTVO: parvoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %) ANALFABETI: 2 % NEZAMESTNANOSŤ: 9,5 % Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 % HDP: 2680 USD/obyv.
Poloha: Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Povrch: Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín. HOSPODÁRSTVO Priemysel: priemyselná produkcia značne poklesla pre ťažké prispôsobovanie závodov postavených počas sovietskej vlády - hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba
Ťažba: Nerastné suroviny: ropa - severozápadný Sibír, medzi Volgou a Uralom ( Tatarstán), severný Kaukaz, Sachalin zemný plyn - sever Západosibírskej nížiny, pri polárnom kruhu, na Jamalskom polostrove čierne + hnedé uhlie - stredný a východný Sibír ( Jakutsko), v Kuzneckej a Kansko- ačinskej panve železná ruda - hranica s Ukrajinou, južný Sibír zlato - východný Sibír, Ďaleký východ nikel - Norilsk, polostrov Kola meď - Ural bauxit - Ural, východný Sibír polymetalické rudy - Kuzbas, Ural wolfrám - južný Sibír cín - Zabajkalsko platina - Ural, Sibír azbest, apatit - polostov Kola diamanty – Jakutsko Energetika: Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární.
Poľnohospodárstvo: Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.
|