15.1.Čo členstvo prinesie:
- členstvo posilní politicky a vojensky NATO
- zvýši medzinárodnú prestíž BR
- prispeje k stabilite a bezpečnosti juhovýchodného regiónu
- prinesie výhodnejšiu pozíciu NATO v strategicky významných oblastiach východnej časti Čierneho mora a oblasti Kaukazu, ktoré sú obrovským zdrojom energie
- prispeje v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu, šíreniu zbraní hromadného ničenia a pod.

16.Reštrukturalizácia energetiky
Oblasť energetiky sa stala jednou z priorít vlády. Bolo dokonca zriadené Ministerstvo energetiky a energetických zdrojov (minister Milko Kovačev), ktoré nahradilo doterajšiu štátnu agentúru pre túto oblasť. Trh s elektrinou má v súčasnosti v rukách NEK (Národná energetická spoločnosť). V roku 2007 má dôjsť k liberalizácii, takže sa spotrebitelia budú môcť dohodnúť na dodávkach elektriny so zahraničnými výrobcami. Bulharskí výrobcovia budú mať možnosť realizovať vývoz elektriny bez sprostredkovávania NEK. V októbri 2003 bola zahájená privatizácia siedmich bulharských distribučných spoločností. Ponuky energetických spoločností majú byť podané do konce januára 2004. Záujem zatiaľ potvrdili ČEZ a ruský UES. Špekuluje sa o záujme Enelu.

Reštrukturalizácia energetiky je jednou z požiadaviek EÚ voči Bulharsku. V roku 1999 si stanovila podmienku, že Bulharsko vstúpi do Únie len vtedy, pokiaľ budú v rokoch 2003 až 2006 odstavené štyri reaktory sovietskeho typu VVER v jadrovej elektrárni Kozloduj, z ktorých najstarší funguje od roku 1974. Zostávajúce dva môžu po modernizácii zostať v činnosti (rekonštrukciu uskutočňuje Leningradský závod na výrobu kovov v St. Peterburgu). Pôvodné dohody uvádzali termín 2008 až 2010. Európska banka pre obnovu a rozvoj za odstavenie reaktorov ponúkla Bulharsku finančnú pomoc 200 mil. EUR.

Požiadavky EÚ vzbudili odpor verejnosti. Jadrová elektráreň Kozloduj je totiž jedným z mála výnosných a konkurencieschopných podnikov v krajine, ktorý bol s viac ako 19 mld. kWh elektriny brutto (2001) najväčším vývozcom elektriny na Balkáne, kde pokrýval asi polovicu celkovej spotreby. Ročný zisk predstavoval 250 mil. BGN. Uzavretie reaktorov podľa expertov prinesie do dvoch rokov stratu 2,5 mld. EUR, cena elektriny sa zvýši v prvej fáze o 17 %, po odstavení ďalších dvoch reaktorov až o 40 – 60 %. To predstavuje obrovské zaťaženie pre beztak chudobných občanov. V prípade poruchy jedného zo zostávajúcich dvoch reaktorov zostane štvrtina krajiny bez prúdu. Vážne sa preto uvažuje o dokončení jadrovej elektrárne Belene na Dunaji, ktorej výstavba bola zastavená v roku 1990 pod nátlakom ekologických hnutí i z ekonomických dôvodov. Záujem o vybudovanie "Temelínu II." za odhadovaných 1,3 - 1,5 mld. EUR, majú českí investori, napríklad Škoda JS, ktorá by modernizovala riadiaci systém a využila pôvodné zariadenie.

Musela by však obstáť v konkurencii s ruským Atomstrojexportom, francúzskym Framatomom, či americkým Westinghousom. Výrobu energie zatiaľ budú nahradzovať aj tepelné elektrárne TE Ruse-východ, Bobovdol a TE Varna. Nemeckí investori chystajú obnovu TE Marica 3 v Dimitrovgrade. Pritom niekoľko nezávislých technických komisií (napríklad. Medzinárodná komisia pre atómovú energiu) konštatovalo celkom uspokojivú mieru bezpečnosti JE Kozloduj. Z týchto dôvodov je uzavretie elektrárne veľmi citlivou záležitosťou a rozhodnutie o jej uzavretí je považované za čisto politický krok. Cez pol milióna Bulharov, vrátane prezidenta Parvanova, sa podpísalo na žiadosť, aby bolo uskutočnené referendum o osude elektrárne. To sa však neuskutočnilo a v posledných dňoch roku 2002 sa začalo s uzatváraním reaktorov. Projekt likvidácie elektrárne riadi francúzsko-britské konzorcium EDF/BNFL. V rámci programu EÚ Phare budú likvidačné práce trvať 45 rokov a budú stáť 460 mil. EUR. V prvých rokoch sa bude vyvážať palivo, desiatky rokov sa bude čakať, až sa prirodzenou cestou zníži rádioaktivita, a až potom bude celé zariadenie demontované.

Reštrukturalizácia čaká i hydroelektrárne. Bulharsko predáva 36 vodných elektrárni. Zhruba 43 % bulharskej hydroenergetiky už vlastní česká firma Energo Pro. Vlastní kaskády Koprinka (VE Stara Zagora, Koprinka) a Sandanska Bystrica (VE Popina Laka, Liljanovo, Sandanski).

Obsah
1.ÚVOD4
2.POLOHA5
3.POVRCH5
3.1. HOROPISNÉ PODMIENKY5
3. 2. VODOPISNÉ PODMIENKY7
4.PODNEBIE8
5.RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO10
6.NERASTNÉ BOHATSTVO10
7.POĽNOHOSPODÁRSTVO11
8.PRIEMYSEL11
9.OBYVATEĽSTVO A JAZYK12
10.DOPRAVA14
11.CESTOVNÝ RUCH15
12.SÍDLA16
12.1. SOFIA17
13.ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ ÚDAJE A AKTUÁLNE OTÁZKY17
13.1. AKTUÁLNE TÉMY BULHARSKEJ EKONOMIKY18
13.2. BANKY19
13.3. ZAHRANIČNÍ INVESTORI19
13.4. ZAHRANIČNÝ DLH20
14.BULHARSKO A EÚ20
14.1. POŽIADAVKY EÚ VOČI BULHARSKU21
14.2. ČO ČLENSTVO MÔŽE PRINIESŤ BULHARSKU22
15.BULHARSKO A NATO22
15.1. ČO ČLENSTVO PRINESIE:23
16.REŠTRUKTURALIZÁCIA ENERGETIKY24
17.ZÁVER26
18.RESUME27
19.POUŽITÁ LITERATÚRA30
20.PRÍLOHY31